Energie ukrajujú ľuďom žijúcim na Slovensku z výplat menej peňazí ako inde v Európe. Ukazuje to najnovšie porovnanie z dielne Eurostatu. Podľa neho stojí elektrina a plyn Slováka oveľa menej ako priemerného Európana. Za nízkymi účtami stoja najmä zásahy štátu v podobe energopomoci či vládnej dohody so Slovenskými elektrárňami. V čase, kedy je energetická kríza pre konflikt v Iráne na spadnutie, ide o dobrú správu pre naše peňaženky.
Zatiaľ čo bežná európska domácnosť zaplatila v druhej polovici roka 2025 za jednu kilowatthodinu (kWh) elektriny približne 29 centov, tá slovenská len asi 18 centov. Pri ročnej spotrebe 2 500 kWh by priemerná domácnosť v EÚ pri tejto sumer zaplatila za elektrinu asi 724 eur. Slovenskú domácnosť by rovnaký odber vyšiel približne na 463 eur, teda o viac než 260 eur menej.
Nižšie ceny ako my majú už iba Maďari (10 centov), Malťania (takmer 13 centov), Bulhari (13 centov) a Chorváti (menej ako 17 centov). Suverénne najviac za jednu KWh spotrebovaného elektrického prúdu zaplatia ľudia žijúci v Írsku (40 centov), Nemecku (takmer 39 centov) a Belgicku (35 centov).
Čítajte viac Brusel chce čoskoro zavrieť kohútiky. Moskve však z Európy ďalej tečú miliardy eur z LNG Spomedzi okolitých krajín, s výnimkou Maďarska, však na tom sme z tohto hľadiska najlepšie. České domácnosti platia za spomínaný objem elektriny 32 centov a Poliaci 27 centov. Hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda však zdôrazňuje, že skutočný ekonomický obraz nám ukáže až pohľad cez paritu kúpnej sily – tá totiž zohľadňuje reálne platy a cenovú hladinu v jednotlivých štátoch. „Pri tomto zohľadnení majú najdrahšiu elektrinu v celej EÚ obyvatelia Rumunska, no hneď na nelichotivom druhom mieste sa nachádza Česká republika, tesne nasledovaná Poľskom,“ priblížil odborník.
Čo sa týka Slovenska, krajina patrí medzi lacnejšie štáty Európskej únie (EÚ) aj po zohľadnení kúpnej sily, no jeho náskok sa zmenší. Kým v bežných eurách vyzerajú slovenské ceny ako jedny z úplne najnižších v Únii, po prepočte na životnú úroveň už nejde o taký extrém – stále však platí, že elektrina domácnosti zaťažuje menej než európsky priemer.
Plyn je ešte lacnejší
Ešte výraznejší rozdiel vidno pri plyne. Priemerná domácnosť v EÚ platila v druhej polovici minulého roka za jednu kWh tejto komodity približne 12 centov, slovenská domácnosť len niečo vyše šesť centov. Inak povedané, rovnaký objem plynu vyšiel Slovákov zhruba na polovicu európskeho priemeru.
Opäť sa pozrime na ilustratívny prepočet. Pri modelovej ročnej spotrebe 10-tisíc kWh plynu by priemerná domácnosť v EÚ zaplatila za plyn približne 1 228 eur. Slovenskú domácnosť by rovnaký odber vyšiel asi na 608 eur, teda o viac než 620 eur menej. Pri domácnostiach, ktoré plynom nielen varia či ohrievajú vodu, ale aj kúria ide teda rozdiel o stovkách eur ročne.
Čítajte viac Veľký energetický obrat k Moskve. Ropa sa vrátila cez Družbu a dáta ukazujú prudký nárast plynu z juhu Lacnejší plyn ako na Slovensku majú už iba domácnosti v Maďarsku, kde jedna kilowatthodina vychádza približne na tri centy, v Chorvátsku za niečo vyše päť centov a v Rumunsku za necelých šesť centov. Slovensko je tak podľa dostupných údajov Eurostatu štvrtou najlacnejšou krajinou EÚ.
Na opačnom konci rebríčka sú štáty, kde je plyn pre domácnosti násobne drahší. Najviac platia ľudia vo Švédsku, kde jedna kilowatthodina vychádza približne na 21 centov. Nasleduje Holandsko so zhruba 17 centmi a Taliansko s takmer 15 centmi za kWh.
Aj pri porovnaní s okolitými krajinami vychádza Slovensko priaznivo. České domácnosti platia za plyn približne 9,6 centa za kWh, Rakúšania viac ako 12 centov a Nemci podobne. Lacnejšie je len Maďarsko, ktoré má ceny plynu pre domácnosti dlhodobo stlačené výraznými štátnymi zásahmi.
Platy rastú, energie nie
Eurostat pri Slovensku upozorňuje, že štát určuje maximálnu cenu samotnej energie aj regulovaných zložiek účtu pre domácnosti a vybrané zraniteľné skupiny. Dôležitú úlohu v tom zohráva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý každý rok schvaľuje regulované ceny a tarify – teda tú časť účtu, ktorú netvorí samotná elektrina či plyn ako komodita, ale distribúcia, prenos, preprava, systémové poplatky a ďalšie regulované položky. Nízke faktúry tak nevznikajú iba na trhu, ale sú výsledkom kombinácie cenových stropov a rozhodnutí regulátora.
Čítajte viac Energopomoc dostane menej ľudí, štát ide meniť pravidlá. Nárok na dotáciu stratí určitá skupina domácností Navyše, štát v priebehu posledných rokov domácnostiam pomáha s vysokými účtami nielen za elektrickú energiu, zemný plyn ale aj teplo. Energopomoc, ktorá je od začiatku tohto roka adresná (nedostáva ju približne 10 percent domácností) funguje ako štátny vankúš medzi trhovou cenou energií a faktúrou domácnosti. Ak by sa náklady dodávateľov alebo regulované položky premietli do účtov naplno, ľudia by platili viac. Štát však časť rozdielu kompenzuje, a preto konečná cena pre domácnosti zostáva nižšia, než by bola bez zásahu verejných financií.
Zároveň platí, že ceny plynu približne od roku 2023, kedy začali štátne dotácie naplno platiť, výraznejšie nestúpali. Ceny elektriny drží od rovnakého roku na uzde spomínaná dohoda so Slovenskými elektrárňami. V minulom roku stála silová zložka tejto komodity 61 eur za megawatthodinu. Priemerný plat Slovákov však naďalej aj v tomto období stúpal. Ešte pred tromi rokmi bol na úrovni 1 430, v minulom roku sa vyšplhal na 1 620 eur. Znamená to, že si z našich mesačných miezd môžeme každý rok minúť čoraz viac energií, no štátnu kasu to stojí miliardy eur.