Keď si predstavíme T. rexa, ako prvé nám na rozum často prídu jeho malé rúčky, ktoré sú až komicky krátke v porovnaní s jeho telom, vedci však hovoria, že Tyrannosaurus rex a ďalší mäsožraví dinosauri neprišli o svoje ruky náhodou ani kvôli „evolučnej chybe“. Nová analýza vedcov z University College London a University of Cambridge ukazuje, že za drobnými prednými končatinami stojí mimoriadne špecifický posun v spôsobe lovu.
Štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the Royal Society B analyzovala 82 druhov teropódov a ukázala, že zmenšenie rúk sa opakovalo naprieč viacerými skupinami, nie iba u tyranosaurov. Vedci sledovali päť nezávislých línií, kde sa ruky zmenšili podobným spôsobom, hoci tieto skupiny sa vyvíjali oddelene.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Kľúčový spúšťač tohto vývoja nebol náhoda ani evolučný vrtoch, ale veľkosť koristi. V období jury a kriedy začali dominovať obrovské sauropody, bylinožravce dlhé aj vyše 30 metrov. A práve tu sa zmenil spôsob lovu najväčších predátorov. Predstava, že by T. rex alebo Carnotaurus používali predné končatiny na útok na takúto masu, prestáva dávať zmysel už pri základnej biomechanike. Taký kontakt by znamenal riziko zlomenín a zranení bez reálneho efektu. Oveľa efektívnejšou sa stala silná lebka, masívne čeľuste a úchop celým telom.
Zdroj: Michael Rosskothen / Shutterstock.com
„Veľká korisť posunula predátorov od pazúrov k čeľustiam,“ uviedol jeden z autorov výskumu.
Scvrknutie rúk prebehlo u viacerých druhov, no zakaždým inak
Štúdia zároveň ukázala jeden dôležitý detail: zmenšenie rúk neprebehlo všade rovnako. Niektoré línie skrátili hlavne prsty a predlaktie, iné zmenšili celú končatinu rovnomerne. Výsledok však zostal rovnaký, ruky stratili funkčný význam.
„Rovnaký výsledok vznikol rôznymi vývojovými cestami, čo nazývame konvergentná evolúcia,“ uviedli autori štúdie.
Tým sa rozbíja jednoduchá predstava jednej univerzálnej evolučnej trajektórie. Autori výskumu hovoria, že ide skôr o sériu paralelných riešení rovnakého problému.
Pred kúpou notebooku si skontroluj, či má tieto všetky porty. Inak to môžeš neskôr oľutovať
Aké druhy okrem Tyrannosaura prišli o svoje predné končatiny?
Aby sa tento trend nezdialil len do abstraktnej roviny, vedci poukázali na konkrétne druhy, ktoré ho ilustrujú najlepšie. Tyrannosaurus rex sa stal extrémom v sile lebky. Jeho hlava dosahovala takú robustnosť, že dokázala absorbovať obrovské tlaky pri hryzení kostí. V kombinácii so silným zhryzom vznikol jeden z najefektívnejších loveckých systémov svojej doby.
Ešte extrémnejší kontrast ponúka Carnotaurus. Tento juhoamerický predátor mal predné končatiny tak malé, že sa stali takmer symbolickým zvyškom evolúcie. Posledným príkladom je Majungasaurus, ktorý žil na Madagaskare približne pred 70 miliónmi rokov. Tento predátor vážil len okolo 1,6 tony, no aj napriek tomu mal extrémne silnú a kompaktnú lebku spolu s výrazne redukovanými rukami. Ukazuje to, že zmenšenie končatín nezáviselo priamo od veľkosti tela.
Lebka sa stala dominantným loveckým nástrojom
Výskumníci pritom zaviedli aj detailnejšie meranie robustnosti lebky. Hodnotili pevnosť kostí, tvar lebky a silu uhryznutia. Kompaktnejšie lebky dosahovali vyššiu odolnosť a lepšie prenášali tlak pri útoku. Tento trend sa objavil vo všetkých skupinách s malými rukami.
Zdroj: unsplash.com (Fausto García-Menéndez)
„Nevidíme jednoduchý vzťah medzi veľkosťou tela a rukami,“ uviedli vedci. „Dôležitejšia bola funkcia lebky.“
Výsledok tak ukazuje, že ruky sa nezmenšovali len tak, alebo v súvislosti od veľkosti tela dinosaurov. Zmenšovanie rúk v tomto smere predstavovalo reakcu na to, že čeľusť a lebka sa stávali čoraz efektívnejším nástrojom lovu.
Objav nám ukazuje, akými rôznymi smermi sa môže evolúcia vybrať. Ako sme spomenuli, rôzne skupiny teropódov v tej dobe riešili rovnaký problém, ako uloviť veľkú korisť, každá skupina to však vyriešila trochu iným spôsobom. Vo výsledku však môžeme pozorovať rovnaké zakrpatenie rúk u viacerých vrcholových predátorov svojej doby, hoci sa biomechanické spôsoby môžu líšiť.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku