Je hĺbavý typ herca, do postáv sa snaží vžiť a spoznať ich až do špiku kostí. Z ich sveta však niekedy dokáže vystúpiť len veľmi pomaly. Juraj Loj verí, že práve tieto premeny na javisku a pred kamerou ho učia, formujú a posúvajú bližšie k tomu, kým chce byť. Aj napriek tomu sa už na vlastnej koži presvedčil, aké riziká to so sebou prináša.
Na javisku sa triasol
Obľúbený herec už dlho otvorene hovorí o tom, že chodí na terapie a vedome pracuje na svojom vnútornom svete. Byť pripravený pozrieť sa do seba, úprimne sa konfrontovať s vlastnými slabosťami a meniť to, čo si zmenu pýta, je podľa neho nevyhnutné. „Lebo najťažšie je žiť sám so sebou,“ poznamenal v podcaste Mimóza.
Práve terapie mu pomohli aj v období, keď ho jedna divadelná rola úplne presiahla. Bolo to v Nitre, v Divadle Andreja Bagara, keď sa na javisku menil na spisovateľa Plachého. Ten bol podľa jeho slov v dezolátnom alkoholickom stave, a preto sa Juraj na javisku počas celého predstavenia triasol.
Nevedel, kto je
„Až spätne som si uvedomil, mal také obdobie, kedy som dosť chľastal, že Roman (Polák, divadelný režisér, pozn. red.) mi celé skúšobné obdobie nepovedal jedinú pripomienku. Potom som si uvedomil, že som v tom stave bol vlastne permanentne dva a pol mesiaca. Stratil som svoju osobnosť. Nevedel som, kto som. Mal som dosť ťažké depresie a úzkostné stavy,“ priznal Loj, ktorý až po tejto skúsenosti naplno pochopil, čo sa mu už ešte počas štúdia snažila vysvetliť Emília Vášáryová.