Magnetický sever už dávno nesedí tam, kde ho zakreslil britský polárnik James Clark Ross v roku 1831. Z kanadskej Arktídy sa postupne presunul smerom k Sibíri a v posledných rokoch pridal plyn. Kým kedysi sa pohol len o pár kilometrov ročne, na prelome tisícročí zrýchlil až na viac než 50 kilometrov za rok. Dnes si drží tempo okolo štyridsiatich až štyridsiatich piatich kilometrov ročne.
Za týmto útekom nestojí žiadna záhada na povrchu, ale procesy tri tisícky kilometrov pod nohami. Zemské magnetické pole vytvára roztavené železo vo vonkajšom jadre. Keď sa jeho prúdenie preskupí, pole zmení tvar aj intenzitu. A magnetický sever reaguje.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Vedci z Británie a Dánska si prešli dve desaťročia meraní zo satelitov misie European Space Agency Swarm a svoje výsledky zverejnili v časopise Nature Geoscience. Analýza ukázala, že sever v posledných rokoch „ťahali“ dve obrovské oblasti magnetického toku pod Kanadou a Sibírou. Tieto takzvané „bloby“ nie sú pevné objekty, ale rozsiahle oblasti silnejšieho magnetického toku vo vonkajšom jadre, ktoré vznikajú pri prúdení roztaveného železa.
„Poloha severného magnetického pólu bola v posledných dvoch dekádach do veľkej miery určovaná dvoma veľkými lalokmi magnetického toku pod Kanadou a Sibírou,“ vysvetlil geofyzik Phil Livermore z University of Leeds.
Zdroj: Rost9 / Shutterstock.com
Kanadský „blob“ časom zoslabol a rozdelil sa. Silnejšia časť sa posunula bližšie k sibírskej oblasti, kde magnetické pole pôsobí intenzívnejšie. Sever sa tak prirodzene vydal za silnejším zdrojom, informuje Popular Mechanics.
Keď sa hýbe sever, hýbu sa aj letiská
Možno si povieš, že pár desiatok kilometrov ročne veľa neznamená, no ide o problém, ktorý aktívne ovplyvňuje pilotov a letíská. Čísla na pristávacích dráhach, napríklad 09/27, označujú smer voči magnetickému severu, zaokrúhlený na desiatky stupňov. Ak sa sever posunie natoľko, že sa zmení azimut o celý stupeň, číslo prestane sedieť.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Letisko potom čaká nepríjemná operácia. Musia zavrieť dráhu, upraviť mapy, preprogramovať navigačné systémy a premaľovať obrovské čísla na asfalte. Takýto zásah absolvovalo napríklad letisko v Tampe na Floride aj viaceré kanadské letiská. Niektoré z nich riešili premenovanie opakovane v priebehu jednej dekády. Magnetický sever tak dokázal vytiahnuť z rozpočtov milióny.
Slabé miesto nad Atlantikom
Zmeny v jadre však nevytvorili problém len na severe. Nad južným Atlantikom sa rozšírila oblasť, ktorú vedci nazvali Juhoatlantická anomália. Tam magnetické pole citeľne zoslablo a kozmická radiácia prenikla hlbšie do atmosféry.
Keď touto zónou preletí Medzinárodná vesmírna stanica alebo Hubblov vesmírny ďalekohľad, operátori preventívne vypnú citlivé prístroje, v opačnom prípade by silnejšie žiarenie poškodilo elektroniku. Ide o rutinný postup, no jasne ukazuje, že magnetické pole nepredstavuje abstraktný pojem z učebnice fyziky.
Pohyb severného pólu a vývoj tejto anomálie spolu súvisia. Obe javy vyplývajú z rovnakého zdroja, zmeneného prúdenia roztaveného železa v jadre. Keď sa vnútorná dynamika planéty preskupí, magnetický štít získa nové silné aj slabé miesta.
Zmena magnetického severu ovplyvňuje aj živočíchy
Magnetické pole využívajú aj živočíchy. Morské korytnačky, lososy či sťahovavé vtáky majú v tele mikroskopické kryštály magnetitu, ktoré fungujú ako biologický kompas. Vďaka nemu trafia tisíce kilometrov vzdialené miesta.
Rýchlejšie zmeny poľa ich môžu zmiasť. Vedci preto sledujú, či nárast počtu uviaznutých veľrýb na pobrežiach nesúvisí s geomagnetickými výkyvmi. Jasný dôkaz zatiaľ nepredložili, no súvislosť skúmajú.
Zdroj: vchal / Shutterstock.com
Navigácia musí reagovať
Keď sa sever v roku 2017 priblížil na necelých 400 kilometrov ku geografickému pólu, americký úrad National Oceanic and Atmospheric Administration spolu s britskými partnermi aktualizoval svetový magnetický model. Bez týchto dát by komerčné lietadlá, lode aj smartfóny pracovali s odchýlkou.
„Očakávame, že pól bude pokračovať v pohybe smerom k Sibíri, ale predpovedať budúcnosť je náročné a nemôžeme si byť istí,“ dodáva Livermore.
Magnetické pole sa v histórii planéty už viackrát úplne prevrátilo, no také zmeny trvali tisíce rokov.
Dnes sledujeme rýchly presun, ktorý cíti technika aj príroda. Hlboko pod nami sa preskupili obrovské masy roztaveného kovu a sever sa vydal na cestu. Zatiaľ pokračuje k Sibíri. Ako dlho a akým tempom, to ukážu ďalšie merania.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku