Európa starne, ale nestarne rovnako. Najnovšia analýza 450 regiónov západnej Európy z rokov 1992 až 2019 ukázala, že otázka už neznie len „ako dlho žijeme“, ale „kde žijeme dlhšie a v akom stave“.
Priemerná dĺžka života v bohatých krajinách rástla viac než storočie. Vakcíny, antibiotiká, liečba infarktov, všetko tlačilo čísla nahor. Výskumníci teraz priniesli dve zásadné zistenia. Prvé znie pozitívne, biologický strop zatiaľ nedorazil. Regióny lídrov si udržali stabilný rast. Mužom tam pribudli približne dva a pol mesiaca života ročne, ženám asi mesiac a pol. Tempo sa nezlomilo.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Medzi krajiny, ktoré skončili najlepšie patria sever Talianska, Švajčiarsko či niektoré španielske provincie, informuje The Conversation. Vo Francúzsku dominuje Paríž a jeho bohaté okolie. V roku 2019 tam očakávaná dĺžka života dosiahla približne 83 rokov pre mužov a 87 rokov pre ženy.
No samotná dĺžka života nestačí. Demografia čoraz častejšie používa ukazovateľ HALE, teda roky prežité v dobrom zdraví. Môžeš sa dožiť 85 rokov, no otázka znie, koľko z nich prežiješ bez vážnych obmedzení?
Zdroj: Vosveteit.sk, AI
Práve tu sa objavuje paradox zaostávajúcich regiónov. V oblastiach ako východné Nemecko či sever Francúzska sa chronické ochorenia, cukrovka, artritída alebo srdcové problémy, objavujú o 5 až 10 rokov skôr než v regiónoch lídrov. Ľudia tak nevypadnú len skôr zo života, ale aj skôr z pracovného trhu. To následne prehlbuje ekonomickú priepasť. Menej zdravia znamená menej príjmov, menej investícií do regiónu a horšiu infraštruktúru.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Druhá strana mince
Druhé hlavné zistenie štúdie znie podstatne menej optimisticky. Od polovice 2000-tych rokov sa Európa rozdelila na dve rýchlosti. V 90. rokoch slabšie regióny rýchlo dobiehali lídrov. Okolo roku 2005 sa trend otočil. Východné Nemecko, Valónsko či niektoré oblasti Spojeného kráľovstva zaznamenali stagnáciu. Rozdiely sa opäť zväčšili.
Jedným z faktorov je tzv. „brain drain“. Paríž, Zürich či sever Talianska nezažívajú dlhší život náhodou. Tieto regióny priťahujú mladých, vysoko vzdelaných ľudí. Zdravotne uvedomelí absolventi sa sťahujú za prácou do ekonomických centier. Štatistický priemer sa tam zlepší. Rurálne oblasti pritom strácajú nielen obyvateľov, ale aj lekárov a kvalitnú zdravotnú infraštruktúru. Dlhovekosť tak nevzniká len vďaka čistejšiemu vzduchu, ale aj vďaka koncentrácii vzdelania a kapitálu.
Najzásadnejší zlom sa však objavil vo vekovej skupine 55 až 74 rokov. Problém nespôsobili deti ani seniori nad 75 rokov. Kľúč leží podľa autorov štúdie v strednom veku. V 90. rokoch úmrtnosť v tejto skupine prudko klesla. Medicína využila „ľahké víťazstvá“, ako masové nasadenie liekov na vysoký tlak, statínov či lepšiu liečbu infarktov.
Po roku 2005 sa tento efekt vyčerpal. Úmrtnosť medzi 55 a 74 rokmi sa v niektorých regiónoch spomalila alebo dokonca zvýšila. A práve tu sa láme celková krivka. V tomto veku zomiera veľké množstvo ľudí, takže aj malý nárast okamžite zrazí priemernú dĺžku života.
Zdroj: Unsplash.com (Elisa Ventur)
Dôležité nie je žiť dlhšie, ale žiť dlhšie v dobrom zdraví
Do hry vstúpili nové civilizačné hrozby. Rakovina súvisiaca so životným štýlom, obezita, chronický stres, neurodegeneratívne ochorenia. Na tieto problémy neexistuje taký rýchly a lacný „recept“ ako na vysoký krvný tlak. Regióny, kde sa k rizikovému životnému štýlu pridalo ekonomické oslabenie po roku 2008, zaznamenali tvrdší zásah.
Európa dnes nečelí jednému trendu, ale dvom paralelným príbehom. V niektorých oblastiach dĺžka života rastie bez známok vyčerpania. Inde sa rast zastavil, a to najmä kvôli zdravotným problémom v kritickom veku.
Otázka budúcnosti preto neznie len „koľko rokov ešte dokážeš pridať“. Dôležitejšie je zabezpečiť, aby si tie roky prežil v dobrom zdraví. Dlhovekosť sa čoraz viac podobá na geografickú výhodu, nie univerzálne právo.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku