„S priateľkou sme sa stretávali veľmi často, bola to moja bútľavá vŕba, ku koncu som už bez nej nevedela byť a nielenže sme sa stretávali dennodenne, ale kedykoľvek som jej volávala, aby som to stále rozoberala. Aj keď som dookola rozprávala to isté bez akéhokoľvek progresu, vždy mi trpezlivo načúvala, až mi jedného dňa sčista-jasna oznámila: ‚Končím.‘,“ spomínala.

Soňu to šokovalo, nevedela, čo na to povedať. Priateľka však vycítila, že jej už nemá čo viac odovzdať a cítila sa vyšťavená, a tak sa rozhodla vzdialiť. „Absolútne som to nečakala. Spýtala som sa jej, či to znamená koniec nášho kamarátstva a odpoveď znela ‚áno‘. Odvtedy nie sme v kontakte, za tie roky sme na seba len párkrát letmo niekde narazili,“ opisuje moderátorka ťažké chvíle.

Nekončiaci pocit zrady a veľký zlom

Vtedy to vraj vnímala ako strašnú zradu a istú dobu sa bála, čo bude, keď ju niekde stretne. „Priateľky sú v našom živote veľmi dôležité a ju som považovala za tú najbližšiu. Mala som pocit, že je povinnosťou dobrej kamarátky byť tej druhej k dispozícii. S odstupom času však jej rozhodnutie veľmi oceňujem a som jej vďačná, lebo mi odovzdala dôležitú lekciu. Už viem, ako sa cítila, pretože aj mne sa odvtedy párkrát stalo, že som robila bútľavú vŕbu niektorej kamarátke, investovala som do nej množstvo energie, a výsledok bol ten, že mňa to totálne vyšťavilo, ona bola o dva-tri dni úplne v pohode, vysmiata, a potom opäť tam, kde predtým,“ podotýka Müllerová, ktorá dnes už niečo také nedopustí.

„Keď ma niečo zaťažuje na úkor mojej vlastnej integrity, už si to k sebe nepustím. Ak niekto potrebuje moju pomoc, poradím a pomôžem, no ak vidím, že nemá veľmi zmysel do toho vkladať viac energie, než je nutné, nezaťažujem sa tým,“ vysvetlila Soňa, podľa ktorej najväčší zlom v jej živote prišiel až po päťdesiatke.

„Bolo to úplne oslobodzujúce. Akoby ma osvietilo, začala som robiť veci tak, ako ich naozaj cítim, tak, ako viem, a nechcela som ich robiť lepšie. Ak sa mi niečo nevydarilo, povedala som si ‚Nevadí, nabudúce to vyjde!‘. Začala som žiť s pochopením seba samej. Viem, že mám také chyby a deficity, ktoré už nikdy nenapravím. Možno by som mohla, ale nechce sa mi. Už sa beriem taká, aká som. Hotovo,“ uzatvorila spokojne.