Tí, ktorým skrížili cestu, sa ich bojí ešte viac ako tigrov. Reč je o zločineckých bandách, ktoré vyčíňajú na juhu Bangladéša v lesoch Sundarbans, kde sú najväčšie mangrovové porasty na svete. A práve tie sa stali pôsobiskom novodobých pirátov, ktorí vydierajú všetkých, ktorí sa tam odvážia – a ich činy im často prechádzajú úplne beztrestne, napísala agentúra AFP.
Zobraziť galériu (3)
(Zdroj: SITA/AP)
Do rúk týchto pirátov nedávno padol aj 47-ročný Mandal, ktorého držali takmer mesiac spoločne s ďalšími lovcami krabov. „Moja rodina bola zúfalá. Moji kamaráti o tom potom celé týždne nedokázali hovoriť,“ hovorí Mandal, ktorý si zo strachu neprial uviesť svoje priezvisko. Pritom trvá na tom, že jeho šéf pred začiatkom sezóny zaplatil výpalné ozbrojenej bande, ktorá ovláda ich loviská. „Mali sme od nich zelenú,“ dodal Mandal. Napriek tomu počas štvrtej noci, ktorú trávili v džungli, prepadli piráti loď, na ktorej so svojimi spoločníkmi spal, a odviedli ich na iné plavidlo. Mali smolu – útočníci patrili k inej bande. „V jednej chvíli po sebe dve súperiace skupiny dokonca začali strieľať,“ rozpráva Mandal, ktorý sa pred streľbou schoval na strome, zatiaľ čo ostatným sa podarilo utiecť do džungle. Domov sa mohol vrátiť až po dvadsaťsedem dňoch zajatia a zaplatenia výkupného vo výške 40.000 taka.
Investigatívny novinár Muhsin uld Hakím sa už viac ako desať rokov zaujíma o tieto zločinecké skupiny, ktoré vyčíňajú v delte rieky Gangy. „Niektoré z nich sú v žolde veľkých obchodníkov s rybami, ktorí ich najímajú, aby si udržali kontrolu nad trhom v celej oblasti Sundarbans,“ vysvetľuje. Podľa ministerstva rybolovu produkuje táto rozsiahla močaristá oblasť s rozlohou viac ako 177 000 hektárov každoročne takmer 29 000 ton rýb. To stačí na nasýtenie viac ako milióna ľudí. Do organizovaných gangov vstupujú miestni obyvatelia, ktorí sú často zadlžení a nemajú inú možnosť, než sa uchýliť k nelegálnej činnosti. „V mnohých prípadoch sa ocitnú v pasci, z ktorej už nie je úniku,“ hovorí Muhsin Uld Hakím.
Zobraziť galériu (3)
(Zdroj: SITA/AP)
V roku 2009 začala vláda v Dháke rozsiahlu operáciu s cieľom odstrániť v Sundarbans zločinnosť. Túto akciu zverila obávanému Rýchlemu akčnému práporu (RAB). Mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv túto jednotku kvôli jej násilným činom označili za „smrtiacu eskadrónu“. V rokoch 2016 až 2018 sa komandám RAB podarilo oficiálne prinútiť ku kapitulácii 328 pirátov. To ale neznamená, že by banditi z oblasti zmizli. Bangladéšska polícia v súčasnosti eviduje asi desať aktívnych skupín. „Niektoré sú nové, iné sa skladajú z rovnakých ľudí, ktorí sa údajne vzdali vláde,“ povedal agentúre AFP rybár z ostrova Dublar Čar, ktorý si prial zostať v anonymite. „Výkupné, ktoré požadujú, je stále vyššie, niekedy až 100.000 tak za jedného rybára,“ dodal s tým, že prítomnosť bezpečnostných síl v oblasti rozhodne nie je dostatočná.
Hovorca pobrežnej stráže major Šamsul Arafin pripúšťa, že niektoré skupiny pirátov sa zväčšili kvôli politickému chaosu, ktorý v roku 2024 viedol k pádu vlády šajch Hasíny Vadžídovej. Uisťuje však, že sa jedná o ojedinelé incidenty. „Vykonali sme asi sto operácií, zadržali 56 pirátov a zabavili 78 zbraní,“ uviedol. Podľa obyvateľov, ktorí pracujú v lesoch Sundarbans, sú však dopady bezpečnostných akcií proti banditom veľmi obmedzené. Piráti, ktorí sa vyznajú v miestnom teréne, ľahko vkĺznu do mangrovov, kde sa dokonca aj cvičenia príslušníci bezpečnostných síl ťažko orientujú v zradnom, koreňmi zahltenom lesnom poraste.
Zberači medu, ktorí sa začiatkom apríla vydali s oficiálnym povolením do lesov, museli získať povolenie aj od pirátov. „Zaplatili sme viac ako 1000 dolárov za každú loď, aby sme boli v bezpečí, a museli sme banditom sľúbiť, že im dáme desať kíl medu,“ povedal jeden zo zberačov medu lesných včiel, ktorý si neželal byť menovaný. Peniaze sú pirátom často prevádzané prostredníctvom mobilných aplikácií, takže by bolo možné ich vysledovať, ale to bezpečnostné zložky robia len zriedka.
Piráti znepokojujú aj ochrancov lesa, podľa ktorých banditi desia a zaháňajú jeleňovitú zver, ktorá je hlavnou korisťou tigrov, ktorí tu žijú. A niekedy zabíjajú aj samotné tigre. „Pirátstvo ohrozuje ekologickú rovnováhu Sundarbans,“ zdôraznil regionálny správca lesov Imrán Ahmad.