Staval sa 14 rokov a pripravil o život najmenej 20 ľudí. Reč je o Brooklynskom moste, ktorý dnes (24. mája) oslavuje 143 rokov od svojho otvorenia. Most, ktorý mal spojiť vtedy samostatné mesto Brooklyn s Manhattanom v New Yorku, bol zázrakom priemyselnej revolúcie, ale aj smutným svedkom tragédií, ktoré akoby priťahoval.
Hlavným autorom projektu Brooklynského mosta bol nemecko-americký inžinier John Augustus Roebling (†63). Preslávil sa výrobou oceľových lán a prišiel s myšlienkou obrieho visutého mosta medzi Brooklynom a Manhattanom. V tom čase medzi nimi fungovali hlavne trajekty, dopravu však často komplikovalo počasie, ľad alebo hustá prevádzka.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: SITA/AP)
Visuté mosty už v tej dobe existovali, no žiadny nebol taký dlhý, a tak sa po svojom otvorení v roku 1883 Brooklynský most stal najdlhším visutým mostom na svete. Bol tiež jedným z prvých veľkých mostov na svete, ktorý používal oceľové laná namiesto železa. To bola vtedy novinka, a práve vďaka nim mohol byť most taký dlhý a zároveň pevný.
Prečítajte si 10 podivuhodných faktov o Brooklynskom moste:
14 rokov a 600 robotníkov
Premena 6 740 ton materiálu na ikonický zázrak priemyselnej revolúcie trvala 14 rokov a pracovalo na nej vyše 600 robotníkov. Most je zavesený na štyroch lanách a každé má dĺžku 1090 metrov, hrúbku 40 centimeterov a zložené je z 21 000 jednotlivých drôtov.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: SITA/AP)
Prvý svojho druhu
Brooklynský most bol prvým visutým mostom z oceľového drôtu a v čase jeho výstavby sa vďaka svojmu rozpätiu 486 metrov stal najdlhším visutým mostom na svete. O dvadsať rokov neskôr, teda roku 1903, prekonal tento rekord o 1,4 metra susedný most Williamsburg.
Sužovaný tragédiami
Neexistujú síce presné historické čísla, ale pri stavbe tohto architektonického majstrovského diela zomrelo najmenej 20 ľudí. Začalo to projektantom Johnom A. Roeblingom, ktorý si rozdrvil nohu a museli mu amputovať prsty, čo krátko nato viedlo k jeho smrti na tetanus.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: SITA/AP)
Mnoho robotníkov spadlo z mosta, bolo zasiahnutých troskami alebo ochorelo kesónovou chorobou – dekompresnou chorobou, ktorá robotníkov paralyzovala. Stalo sa to aj Washingtonovi Roeblingovi (†89), teda synovi zosnulého projektanta, no u neho choroba našťastie nebola taká fatálna.
Emily zachránila situáciu
Roebling mladší, ktorý mal po smrti svojho otca na starosti stavbu, však bol kvôli tejto chorobe upútaný na lôžko a musel viesť stavbu bez toho, aby na ňu fyzicky dohliadal. To všetko bolo možné vďaka jeho úžasnej manželke Emily Warren Roebling (†59), ktorá sa nakoniec stala nepostrádateľnou asistentkou hlavného inžiniera. Prevzala prakticky všetko, čo Washington nemohol urobiť počas zvyšných 11 rokov výstavby.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: Brooklyn Museum)
Pretože Emily hrala takú kľúčovú úlohu pri stavbe Brooklynského mosta, bola tiež prvým človekom, ktorý ho v deň otvorenia prekročil. Vo svojej dobe bola Emily úplný unikát, pretože ženy mali vtedy na starosti prakticky výhradne iba domácnosť. Washingtonova manželka musela odložiť varešku a zrazu študovať matematiku, pevnosť materiálov, konštrukcia mostov, prácu s káblami aj zložité technické výpočty.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: SITA/AP)
Tiež komunikovala s robotníkmi, inžiniermi, politikmi i dodávateľmi. V podstate fungovala ako neoficiálna projektová manažérka stavby, aj keď vtedajšia spoločnosť by túto jej úlohu nikdy neuznala. Emily čelila obrovskej kritike, ale podarilo sa jej docieliť aj to, aby jej manžela zo stavby neodvolali.
Hra s menami
Most sa najprv volal New York a Brooklynský most, potom sa stal mostom East River, kým nebol v roku 1915 oficiálne pomenovaný Brooklynský most.
Ďalšia tragédia
Ani po otvorení mosta tragédie bohužiaľ neprestali. Na Deň pamiatky padlých v roku 1883 sa žene zachytil podpätok v doskách pešej promenády – začala kričať, čo viedlo ľudí okolo nej k domnienke, že sa most zrúti. Nasledovala panika, v ktorej bolo ušliapaných 12 ľudí, zatiaľ čo mnoho ďalších bolo zranených.
21 slonov ako dôkaz
Incident s útekom znepokojil ľudí a existovalo iba jediné riešenie, ako zabezpečiť, aby ľudia verili tomu, že sa Brooklynský most nezrúti. V roku 1884 naňho „vypustili“ sedemtonového slona Jumbo a jeho 20 sloních priateľov z cirkusu, aby si po ňom urobili prechádzku z Brooklynu na Manhattan. Výsledok? Ľudia boli spokojní a cirkus získal skvelú reklamu.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: SITA/AP)
100 000 áut a 30 000 chodcov
Brooklynský most je veľmi rušné miesto – denne po ňom prejde viac ako 100 000 vozidiel. Vzhľadom na to, že most je jedným z mnohých skvelých miest pre fotenie v New Yorku, pripočítame k dennému objemu dopravy 30 000 chodcov a asi 5000 cyklistov. Prechádzka po ňom zaberie z jedného konca na druhý asi 30 – 45 minút.
Skryté poklady
Vnútri základov mosta, na brooklynskej strane, zahŕňali odvážne pôvodné plány nákupnú pasáž Brooklyn Bridge Anchorage. To sa ale úplne nevydarilo a priestor bol nakoniec využívaný na rôzne umelecké výstavy, než bol v roku 2001 z bezpečnostných dôvodov uzavretý.
Zobraziť galériu (9)
(Zdroj: SITA/AP)
Priamo pod priestorom pre pasáž sa nachádzajú trezory, ktoré boli kedysi prenajímané ako skladovací priestor na víno a šampanské – bola to doslova najchladnejšia vínna pivnica – a pomohli financovať most. V roku 2006 objavili mestskí robotníci v jednom z trezorov na manhattanskej strane mosta prístrešok z doby studenej vojny – kompletný so zdravotníckym materiálom, prikrývkami a viac ako 300 000 baleniami krekrov.
Sokolie hniezdenie
Sokoly sťahovavé pravidelne využívajú obe veže mosta ako hniezdiská. Šťastní návštevníci môžu pozorovať prílet a odlet vtákov. Pokiaľ tam niekedy zamierite, možno tiež budete miest šťastia na pár snímok s týmito operencami.