Meno Jozef Kroner patrí k absolútnym pilierom slovenskej kultúrnej identity. Herec, ktorého prejav sa vyznačoval neuveriteľnou človečinou, úprimnosťou a tragikomickou hĺbkou, si získal srdcia divákov nielen na Slovensku. Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 bol vyhlásený za slovenského herca 20. storočia. Jeho životný príbeh je svedectvom o tom, ako sa z chudobného chlapca z Kysúc stala medzinárodne uznávaná legenda, ktorá si po celý čas uchovala vzácnu úprimnosť a hlbokú pokoru.
Foto: TASR, archív
Herec Jozef Kroner na archívnej snímke z roku 1978.
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v kysuckej dedine Staškov. Prišiel na svet do mnohopočetnej rodiny železničiara ako siedme dieťa v poradí, narodil sa po šiestich starších sestrách. Celkovo rodina pozostávala až z dvanástich detí. Napriek veľkému počtu potomkov si rodičia našli dostatok času na každé jedno dieťa a zahrňovali ich láskou.
Život v malej chalupe však so sebou prinášal aj temnejšie stránky. Sestra Jozefa Kronera, insitná maliarka Zuzana Vaňousová (ktorú verejnosť pozná aj ako starenku z kultového filmu Perinbaba režiséra Juraja Jakubiska), vo svojich knižných spomienkach otvorene priznala, že rodina zažívala veľa biedy a často aj hladu.
Samotný Jozef Kroner však na toto obdobie nespomínal s horkosťou, ale s vďakou: „Chudoba nás robila bohatšími v niečom inom, dostávali sme dary najvzácnejšie – dary dobra.“
Formujúcim prostredím pre jeho budúcu dráhu bolo domáce prostredie plné ochotníckeho divadla. Jeho otec bol nadšeným divadelným ochotníkom a dedinské predstavenia režíroval priamo v ich skromnej chalupe. Deti vtedy museli poslušne čušať v posteliach, aby ochotníkov pri skúšaní nerušili, no otec ich neskôr do predstavení sám aktívne zapájal.
Blízkosť rieky Kysuca v ňom prebudila vášeň, ktorá ho sprevádzala po celý život – rybárčenie, zatiaľ čo neďaleká železničná trať navždy formovala jeho vnímanie sveta. Lov rýb v detstve neslúžil len ako zábava, ale často im doslova zaháňal hlad. Symbolom tohto magického obdobia sa pre neho stala stará hruška. V jej korune mali deti svoje tajné zhromaždenia, na čo Kroner s láskou spomínal:
„V detstve všetko začína a tento začiatok každého z nás poznačí na celý život. Nie nadarmo sa do detstva vraciame v časoch najťažších, ale ja aj v čase najväčšieho šťastia. Je to najmocnejšie zázemie, ktoré nám nemôže nik nikdy vziať.“
Ktoré legendárne dielo s Jozefom Kronerom máte najradšej?
Tisícročná včela
20,0%
Slovácko sa nesúdi
8,6%
Rysavá jalovica, Živý bič, Štvorylka či Nech žije deduško
8,3%
Od robotníckych dielní k profesionálnemu divadlu
Cesta Jozefa Kronera k profesionálnemu umeniu neviedla cez prestížne herecké školy. Svoju kariéru odštartoval v civilnom zamestnaní. Najskôr pracoval ako robotník v Trenčíne a neskôr sa vypracoval na vedúceho dielne v Považskej Bystrici. Popri náročnej práci v priemysle zostával verný svojej rodovej vášni a intenzívne sa venoval ochotníckemu divadlu.
Jeho nesporný talent neostal bez odozvy a v roku 1948 získal angažmán v profesionálnom Armádnom divadle v Martine (dnešné Slovenské komorné divadlo). V Martine pôsobil do roku 1956. Práve toto obdobie sa stalo kľúčovým pre jeho umelecký aj osobný život.
Foto: Filmové štúdio Barrandov
Obchod na korze Jozef Kroner a Ida Kamińska na snímke z filmu Obchod na korze.
V roku 1956 stvárnil na martinskom pódiu postavu hlúpeho, no dobrosrdečného dedinského chlapca v divadelnej hre Kubo. Táto rola mala pre neho osudový charakter. Vďaka mimoriadnemu úspechu predstavenia si mladého herca všimli v hlavnom meste a ešte v tom istom roku (1956) dostal ponuku do Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V najprestížnejšom slovenskom divadelnom súbore pôsobil nepretržite takmer tri desaťročia až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku.
Čítajte viac Obetoval vlastné zdravie za smiech národa: Kráľ humoru oklamal čas, no zrade od najbližšieho priateľa sa nevyhol
Päťdesiat rokov po boku Terézie
Divadelná hra Kubo nezmenila Kronerovi len kariéru, ale kompletne preformovala aj jeho súkromný život. Počas tohto predstavenia sa totiž zoznámil so svojou budúcou manželkou Teréziou Hurbanovou (1924–1999), ktorá v tom čase patrila medzi popredné hviezdy martinskej scény. Spoločne s Jozefom neskôr v roku 1956 prestúpila do SND, kde pôsobila ako rešpektovaná členka činohry.
Terézia Hurbanová-Kronerová bola taktiež úspešnou filmovou a televíznou herečkou, diváci ju poznajú zo snímok ako Očovské pastorále (1973), Kto odchádza v daždi… (1974) či z kultového seriálu Červené víno (1976). Manželia Kronerovci spolu prežili harmonických 50 rokov. Vo svojej spomienkovej knihe Osud to tak chcel sa Jozef Kroner o svojej polovičke vyjadril s láskavým humorom:
„Terka má dobrú povahu. Keď je smutná alebo nahnevaná, nahlas recituje. Kým bola mladšia, sadla si za volant a šla len tak naneverímboha. Málokedy sa nahnevám. Občas ma vytočí Terka, ale medzi manželmi to už tak býva. Istotne aj ja viem niekedy pekne liezť na nervy.“
Foto: ČTK / Dostál Dušan
Slovenské herečky Jana Nagyová (vľavo) a Zuzana Kronerová. Slovenské herečky Jana Nagyová (vľavo) a Zuzana Kronerová.
Umelecké gény oboch rodičov zdedila ich dcéra Zuzana Kronerová, ktorá sa stala rovnako úspešnou a uznávanou slovenskou herečkou. Narodenie dcéry považoval Jozef Kroner za úplne najkrajší deň vo svojom živote. V neskoršom veku mali možnosť zahrať si na divadelných doskách a pred kamerou spoločne. Okrem dcéry mal Jozef Kroner aj nevlastného syna, o ktorého existencii sa Zuzana Kronerová dozvedela až neskôr, hoci pôvodne veľmi túžila po súrodencovi. Umelecké sklony mal v rodine málokto tak silno zakorenené – hercom bol aj Jozefov brat Ľudovít Kroner.