
Ilustračné foto: oPeniazoch.sk/generované AI

Európska únia stráca globálnu konkurencieschopnosť a bez zásadnej zmeny hospodárskej politiky jej hrozí ďalšie zaostávanie za Spojenými štátmi a Čínou. V piatok to uviedla Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá pri príležitosti Dňa Európy predstavila strategický dokument o prioritách RÚZ v EÚ do roku 2030. Žiada v ňom menej regulácií, podporu priemyslu a väčší priestor na podnikanie a inovácie.
Zamestnávatelia upozorňujú, že podiel Európskej únie na svetovom HDP klesol z približne 25 % v roku 1990 na súčasných 14 %. Podľa RÚZ Európa zaostáva najmä v produktivite, technologickom rozvoji a investíciách. „Európska únia dnes stojí na rázcestí. Ak chce zostať hospodársky silným a technologicky relevantným hráčom, musí sa vrátiť k princípom ekonomického pragmatizmu, podpory priemyslu a slobody podnikania,“ uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Strategický dokument RÚZ obsahuje päť hlavných priorít do roku 2030. Medzi nimi sú zníženie administratívnej záťaže, reforma energetickej politiky vrátane podpory jadrovej energie, modernizácia jednotného trhu, posilnenie strategickej autonómie Európy a investície do vzdelávania, talentov a inovácií. „Slovensko aj celá Európa potrebujú podmienky, ktoré budú motivovať podnikať, investovať a inovovať, nie vytvárať ďalšie administratívne prekážky,“ uviedol predseda Výboru európskych záležitostí a zahraničných vzťahov RÚZ Michal Pintér.
Za hlavné problémy považuje únia zamestnávateľov vysoké ceny energií, nadmernú reguláciu a demografický vývoj. V energeticky náročných odvetviach podľa RÚZ poklesla produkcia o 10 až 15 percent. Organizácia zároveň upozorňuje, že pracovná sila v EÚ sa môže do roku 2040 každoročne znižovať približne o dva milióny ľudí. RÚZ zároveň odmieta ďalšiu centralizáciu rozhodovania v rámci EÚ a žiada väčší dôraz na princíp subsidiarity, ktorý by členským štátom umožnil flexibilnejšie reagovať na vlastné ekonomické podmienky.