Komisia Slovensku ešte eurofondy nezmrazí, varuje však pred možným zásahom

Európsky parlament za posledný mesiac schválil už dve rezolúcie o Slovensku, v ktorých vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršením stavu právneho štátu a nedostatočnou ochranou eurofondov.

Europoslanci preto opakovane vyzvali Komisiu, aby zakročila a spustila voči Slovensku prvú fázu mechanizmu podmienenosti – ten by na konci mohol viesť až k zmrazeniu eurofondov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Pre Komisiu nie sú tieto rezolúcie záväzné, no vytvorili na ňu politický tlak. Ako sme len nedávno písali, má na stole dve možnosti – buď výzvam vyhovieť a spustiť voči Slovensku sankčný proces, alebo začať nad krajinou držať prísnejší dohľad.

Ako vyplýva z jej reakcie pre euBrief, voči Slovensku nezakročí okamžite a situáciu chce ešte zanalyzovať v rámci svojho monitoringu o právnom štáte, ktorý vyjde cez leto.

„Komisia berie uznesenie na vedomie. Hodnotenie vývoja v oblasti právneho štátu na Slovensku zo strany Komisie je jasne uvedené v jej každoročnej správe o stave právneho štátu. Komisia bude situáciu naďalej monitorovať a ďalší vývoj zohľadní v pripravovanej správe o stave právneho štátu za rok 2026,“ uviedol hovorca Komisie pre náš portál.

Dôležitý je tón zvyšnej reakcie, ktorá dáva jasne najavo, že rázne kroky proti Slovensku v blízkej budúcnosti nevylučuje. Naopak, Komisia je pripravená k nim pristúpiť.

„Nebudeme váhať využiť všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii na ochranu finančných záujmov EÚ a princípov právneho štátu, pokiaľ budú splnené všetky relevantné právne kritériá. Komisia má k dispozícii rôzne nástroje na ochranu finančných záujmov EÚ a právneho štátu v Únii, pričom každý z nich slúži na iný konkrétny účel,“ dodal hovorca.

Rozhodne toto leto?

Správa o stave právneho štátu, ktorú Komisia spomína, vyjde v júli 2026. Ide o akýsi každoročný audit demokracie, ktorý vykonáva vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Vydáva ho pravidelne od roku 2020.

Jej cieľom je zanalyzovať, či v členskej krajine funguje zdravé demokratické prostredie a dokáže ochrániť európske peniaze pred zneužívaním a podvodmi. 

Príprava správy je dlhodobý proces, v ktorom Komisia zhromažďuje najrôznejšie dáta a podklady. Tie zahŕňajú aj hodnotenia mimovládnych organizácií, justičných orgánov či samotných vlád. Ich úlohou je zhodnotiť štyri hlavné oblasti – fungovanie súdnictva, efektívnosť protikorupčných mechanizmov, slobodu médií a systém bŕzd a protiváh.

Nazbierané dáta v Bruseli následne vyhodnocujú a svoje hodnotenie napokon spíšu v samostatnom texte. Krajiny v ňom nedostávajú známky, ale konkrétne odporúčania, čo musia napraviť. V priebehu ďalšieho roka potom Komisia kontroluje, či ich vláda splnila, alebo ignorovala.

V kontexte súčasných výziev europarlamentu sa to teda dá interpretovať tak, že Komisia chce situáciu na Slovensku ešte raz sama zanalyzovať.

Ak vo svojej júlovej správe napíše, že zmeny v trestných kódexoch, zrušenie elitných protikorupčných zložiek alebo zmeny v médiách reálne ohrozujú vyšetrovanie korupcie a demokratické procesy v krajine, tak siahne po nástrojoch na ochranu finančných záujmov EÚ a princípov právneho štátu, ktoré má k dispozícii.

V tomto ohľade sa ponúka už zmieňovaný mechanizmus podmienenosti, ktorý podmieňuje prístup krajiny k eurofondom dodržiavaním zásad právneho štátu.

Ako by mechanizmus podmienenosti voči Slovensku vyzeral?

Ak by sa Komisia rozhodla voči Slovensku začať tento proces, prebiehal by niekoľko mesiacov.

Komisia by Slovensku najprv oznámila, že voči nemu mechanizmus podmienenosti spúšťa. V ďalších mesiacoch by dala Ficovej vláde poslednú šancu situáciu zachrániť a navrhnúť nejaké riešenie. Komisia by následne zhodnotila, či boli návrhy dostačujúce.

Ak by neboli, pristúpila by k návrhu sankcií voči Slovensku. Aj tu by sa však Ficova vláda ešte mohla vyjadriť a mohla by napríklad namietnuť, že jej navrhované kroky Komisie prídu príliš prísne.

Ak by Komisia trvala na svojom, návrh na zmrazenie eurofondov by na záver museli schváliť ešte členské štáty v Rade EÚ. Na to, aby prešiel, netreba jednomyseľnosť. Stačila by iba kvalifikovaná väčšina (najmenej 15 štátov, ktoré zároveň zastupujú aspoň 65 percent obyvateľov EÚ).

Slovensko by mohlo zmrazenie eurofondov ešte aj po tomto oddialiť núdzovou brzdou, ale najviac o tri mesiace.

EÚ spustila mechanizmus podmienenosti voči členskému štátu zatiaľ len raz. Išlo o Maďarsko v roku 2022. Za rozhodnutím stáli obavy z korupcie, konfliktu záujmov a nedostatočnej kontroly nad využívaním európskych peňazí zo strany Orbánovej vlády.

Nový premiér Péter Magyar opakovane avizoval, že rozmrazenie peňazí je jednou z jeho priorít.

Európske peniaze boli zmrazené v rokoch 2022 – 2024 aj Poľsku. Nešlo však o dôsledok mechanizmu podmienenosti, ale zásah cez zdroje z Plánu obnovy, keďže Varšava si neplnila míľniky ohľadom súdnictva.