Vojna v Iráne a rastúci dopyt po preprave tovaru urýchľujú plány Kazachstanu na železničné prepojenie Európy s Čínou. Krajina doň chce investovať desať miliárd dolárov, píše agentúra Bloomberg. Konflikt na Blízkom východe presmerováva dopravné trasy. Blokáda Hormuzského prielivu vedie k nárastu objemu, povedal minulý týždeň Talgat Aldybergenov, ktorý je generálnym riaditeľom štátnej železničnej spoločnosti KTZ.
Pri Hormuze sa potĺkajú bezradné lode
Video
Zúfalstvo, pri Hormuze sa potĺkajú bezradné lode. Irán zatiaľ rozšíril zónu kontroly o stovky kilometrov. / Zdroj: Reuters
„Čínski klienti sa kvôli spoľahlivosti a predvídateľným dodacím lehotám viac zaujímajú o pozemnú dopravu než o námornú,“ dodal.
Zmena v preprave tovaru podčiarkuje rastúci význam takzvaného Stredného koridoru, teda transkaspickej železničnej trasy spájajúcej Čínu a Európu. Železničná trať dlhá viac ako 4250 kilometrov vedie cez niekoľko krajín, vrátane Azerbajdžanu, Gruzínska a Turecka, ale najdlhší úsek tvorí práve Kazachstan.
Význam tejto trasy v globálnej lodnej doprave sa zvyšuje už od roku 2022, keď Rusko zahájilo plnú inváziu na Ukrajinu. Mnohé firmy to vtedy viedlo k tomu, aby sa vyhýbali železničným spojeniam, ktoré prechádzajú Ruskom. Objemy nákladnej dopravy pozdĺž Stredného koridoru sa odvtedy zvýšili zhruba desaťnásobne, uvádza britská spoločnosť abrdn Investments.
Čítajte aj Kto vyhráva vojnu v Iráne? Odpovedá odborníčka z Harvardu
Kazachstan si stanovil dopravnú logistiku ako strategickú prioritu a štátnu železnicu mení na kľúčového tranzitného operátora. Celkové investície KTZ do rozvoja infraštruktúry by mali do roku 2030 dosiahnuť desať miliárd dolárov, pričom zhruba polovicu z tejto sumy už firma vynaložila, uviedol Aldybergenov.
KTZ má v úmysle tento rok postaviť 900 kilometrov železničných tratí, vrátane novej 300-kilometrovej trasy Ajagoz-Bachty do Číny, ktorá vytvorí tretí železničný prechod Kazachstanu s jeho východným susedom. Po dokončení projektov sa očakáva, že železničná kapacita medzi Kazachstanom a Čínou do roku 2030 dosiahne zhruba 100 miliónov ton oproti súčasným približne 55 miliónom ton, uviedol Aldybergenov.
Firma zvažuje, že ešte tento rok vstúpi na londýnsku alebo hongkongskú burzu. Za jedno z hlavných problematických miest pre prepravu Stredným koridorom považuje kvôli nedostatku plavidiel Kaspické more. Plánuje preto vynaložiť viac ako 100 miliónov dolárov na nákup šiestich lodí. Plavidlá sú potrebné na prepravu nákladu cez Kaspické more z prístavov Aktau a Kuryk v Kazachstane, ktoré má teraz pod kontrolou KTZ, do Baku, skôr než tovar pokračuje cez Gruzínsko a Čierne more ďalej do Európy.
Železničná spoločnosť KTZ taktiež rozširuje kapacitu terminálov v Číne i v Európe. V roku 2020 získala terminál v prístave Si-an, čo jej umožňuje prístup k uzlu, ktorým prechádza približne 40 percent všetkých kontajnerových vlakov smerujúcich z Číny do Európy cez Kazachstan. Podnik teraz podľa Aldybergenova zároveň vyjednáva o prevzatí kontajnerových terminálov v Rumunsku, Maďarsku a Nemecku.