Čaká Slovákov ďalšie zvyšovanie cien potravín či liekov? Pred takýmto scenárom varujú zamestnávatelia aj obchodníci. Podľa nich vládna koalícia najskôr sľubovala, že po doterajších troch vlnách konsolidácie už neplánuje ďalej zvyšovať dane, no teraz robí opak. V parlamente je už totiž v druhom čítaní návrh z dielne koaličnej SNS, ktorý by umožnil samosprávam zvýšiť dane z väčších obchodných a podnikateľských nehnuteľností. Firmy varujú, že na túto zmenu v konečnom dôsledku doplatia zákazníci.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozorňujú, že zmena zákona o miestnych daniach by samosprávam umožnila zavádzať prakticky neobmedzené dane na obchodné a podnikateľské nehnuteľnosti bez zákonného stropu. To by zasiahlo nielen veľké obchody, ale aj rodinné firmy a živnostníkov po celom Slovensku.
Zmena sa má týkať prevádzok, v ktorých sa predáva tovar a ich predajná plocha presiahne 500 štvorcových metrov. Pri obchodných centrách a retail parkoch má byť hranicou 1 500 štvorcových metrov za celý objekt, čo znamená, že vyššia daň sa môže cez nájomné dotknúť aj menších predajní, lekární, kaviarní, reštaurácií, fitness centier či služieb, ktoré sú v takomto objekte.
„Vláda hovorí o prorastových opatreniach, no realitou je opak toho, čo Slovensko potrebuje. Namiesto predvídateľného prostredia a znižovania daňovo-odvodovej záťaže parlament rokuje o ďalšom nečakanom zvyšovaní daní,“ zdôraznil člen Prezídia RÚZ a prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Čítajte viac Štát zvýši hranicu prežitia. Slovákom sa zmenia dávky, dôchodky aj čisté výplaty
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčšie maloobchodné reťazce na Slovensku, hovorí o širších dosahoch tejto zmeny. Podľa neho by obchodníkom stúpli náklady a zároveň by im klesla produktivita. „Ak koalícia zákon schváli, tak to určite prinesie aj vyššie ceny. Bude sa to týkať tovarov, ktoré sú pre spotrebiteľov najsenzitívnejšie. Ide napríklad o potraviny, drogériu, lieky, ale aj stavebniny, záhradné potreby či dokonca aj niektoré služby, čo považujeme za absurdné,“ dodal Krajčovič.
V praxi to bude vyzerať napríklad tak, že vyššiu daň najskôr dostane vlastník obchodného centra alebo retail parku. Ten si ju následne premietne do nájomného a vyšší nájom zaplatia aj menšie prevádzky, ktoré v centre fungujú. Lekáreň, kaviareň, kaderníctvo či menší obchod si potom tieto nové náklady môžu premietnuť do cien, takže zákazník napokon zaplatí viac pri bežnom nákupe alebo aj za obed.
Nejasné pravidlá
Z dôvodovej správy návrhu zákona vyplýva, že národniari chcú dať obciam zákonnú možnosť osobitne zdaniť veľkoplošné maloobchodné priestory. SNS tvrdí, že veľké predajne majú mať samostatný daňový režim, aby ich obce vedeli zdaniť inak než bežné menšie prevádzky. Dôvodová správa priznáva, že návrh môže zvýšiť príjmy obcí, ale zároveň negatívne zasiahne podnikateľské prostredie, lebo dotknutým firmám môže zvýšiť daňové zaťaženie.
K návrhu sa vyjadrilo aj ministerstvo financií. Upozornilo, že ak majú obce dostať možnosť určovať osobitnú ročnú sadzbu dane, zákon by mal presnejšie povedať, za akých podmienok to môžu robiť. Inak povedané, pravidlá sú podľa rezortu nastavené príliš voľne. Podobne sa vyjadrilo aj ministerstvo hospodárstva. Rezort upozornil, že zmena môže negatívne zasiahnuť podnikateľské prostredie, preto by malo byť jasnejšie napísané, koho sa nová daň dotkne, ako sa bude posudzovať predajná plocha a aké mantinely budú mať samosprávy pri určovaní sadzby.
Čítajte viac Komu sa na Slovensku žije z platu najlepšie? Prieskum ukázal veľký rozdiel medzi zlatými manažérmi a robotníkmi Zamestnávatelia z RÚZ sa k týmto pripomienkam pridávajú a upozorňujú na to, že novela je napísaná až príliš nejasne. Podľa firiem v návrhu napríklad nie je presne vysvetlené, čo sa bude považovať za predajnú plochu a ako sa bude merať. V praxi tak môže vzniknúť spor o to, či sa do nej budú počítať aj promo zóny, samoobslužné pokladne, čakacie priestory alebo ďalšie časti prevádzok. Ak pravidlá nebudú jasné, každá samospráva si ich môže vykladať inak, čo podľa RÚZ zvýši právnu neistotu aj administratívne náklady firiem.
Únia tiež upozorňuje aj na ústavný problém. Ak sa zo zákona odstráni horný strop sadzby dane, obce podľa nich dostanú príliš voľnú ruku pri jej určovaní. RÚZ v tejto súvislosti pripomína, že ústava hovorí o tom, že dane možno ukladať len na základe zákona. Ak však zákon neurčí maximálnu výšku dane, podľa zamestnávateľov môže ísť o bezlimitné splnomocnenie samospráv.
Krajčovič zároveň odmieta logiku, že veľká plocha automaticky znamená veľkého a silného podnikateľa. „Návrh je postavený na nesprávnom predpoklade, že väčšia predajná plocha automaticky znamená väčší a silnejší podnik. To jednoducho nie je pravda. Veľkú plochu prirodzene potrebujú stavebniny, záhradné centrá, predajne nábytku či hobby markety. Návrh netrestá veľkých, ale často len tie podnikateľské modely, ktoré z povahy svojho sortimentu potrebujú viac priestoru,“ uzatvára šéf SAMO.
Čítajte viac Kratšie 15-minútové obedy ani rušenie poukazov sa nechystajú. Čo obsahuje prvý prorastový balík vlády?
Kolumbova žena
Pozornosť verejnosti sa však viac ako na možné daňové zmeny v rámci samospráv sústreďuje na veľký prorastový balíček, o ktorého obsahu stále rokujú koaliční partneri. Ten celkovo obsahuje 54 opatrení, ktoré majú rozhýbať ekonomiku. Napríklad priemyselné firmy by podľa nich mali mať lacnejšiu elektrinu, malo by sa zlepšiť zamestnávanie cudzincov a podobne.
Aj pri rokovaní o novom zozname sa však objavili problémy. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) najskôr hovoril, že opatrenia budú posunuté na rokovanie vlády až po tom, ako o nich prebehne diskusia v rámci tripartity. Podľa plánu vládneho kabinetu mala hospodárska rada mimoriadne zasadať už na začiatku tohto týždňa a o prorastovom balíčku potom mala rozhodnúť vláda. Tieto termíny však dodržané neboli a na konkrétne paragrafové znenie opatrení, ktoré majú podporiť ekonomický rast, si tak ešte musíme počkať.
„Prorastové opatrenia sú ako Kolumbova žena. Každý o nich hovorí, ale ešte ich nikto nevidel,“ zhrnul v jednej vete aktuálnu situáciu viceprezident RÚZ Jozef Špirko. Zamestnávatelia tiež hovoria, že od skutočných prorastových opatrení očakáva najmä zrušenie transakčnej dane, zrušenie progresívneho zdaňovania a zníženie sadzieb dane z príjmov právnických aj fyzických osôb. Špirko upozornil aj na potrebu „upratať“ daň z pridanej hodnoty (DPH), keďže aktuálny systém troch sadzieb označil za príliš komplikovaný, a tiež na zníženie administratívnej záťaže a regulácií, ktoré sú podľa neho na Slovensku „absolútne extrémne“.
Čítajte viac Príde Slovákom na účet viac peňazí z výplaty? Nový zoznam koaličných opatrení naznačuje veľkú zmenu Podľa Špirka sa však zoznam navrhovaných zmien nesie v úplne inom duchu. „Ja by som tento balík opatrení určite nenazýval prorastové opatrenia. Nazvime to malý antibyrokratický balíček, ktorý síce poteší, ale zásadným spôsobom ekonomiku Slovenska nenaštartuje,“ uzatvoril viceprezident Únie zamestnávateľov.
Krajčovič dodal, že spor o prorastový balíček ukáže aj aktuálna schôdza parlamentu, na ktorej sa bude rokovať o spomínanom návrhu na zmeny v miestnych daniach. „Dospeli sme k tomu, že prorastové opatrenia nie sú a daňová smršť pokračuje ďalej,“ doplnil.