HC Slovan Bratislava oznámil, že vo veku 80 rokov zomrel Milan Kužela, bývalý kapitán belasých, člen Siene slávy a jedna z veľkých osobností slovenského hokeja.

Hokejový klub HC Slovan Bratislava vo štvrtok oznámil mimoriadne smutnú správu. Vo veku 80 rokov zomrel jeden z najvýznamnejších hráčov v histórii klubu aj slovenského hokeja Milan Kužela. Informáciu potvrdil klubu blízky člen rodiny.

Milan Kužela sa narodil 27. apríla 1946 v Bratislave a počas svojej bohatej kariéry sa stal symbolom Slovana Bratislava. Ako kapitán doviedol belasých v roku 1979 k historicky prvému federálnemu titulu pre slovenský klub v československej hokejovej lige.

Za Slovan odohral v najvyššej súťaži 532 zápasov, v ktorých strelil ako obranca 62 gólov. V reprezentácii Československa nastúpil na 86 stretnutí a získal kompletnú zbierku medailí z majstrovstiev sveta – zlato, dve striebra a bronz. Najväčší reprezentačný úspech dosiahol v roku 1972, keď sa stal majstrom sveta na šampionáte v Prahe. V roku 2004 ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.

Bratislavský rodák vyrastal prakticky na zimnom štadióne na Tehelnom poli. Jeho otec tam pracoval ako ľadár a práve tam sa začal písať príbeh jedného z najlepších slovenských obrancov histórie. Hoci začínal ako útočník, počas juniorského turnaja vo Švajčiarsku zaskočil za zraneného obrancu a na tomto poste už zostal.

V 70. rokoch patril medzi rešpektovaných obrancov európskeho hokeja. Bol tvrdý, dôrazný, no zároveň technicky výborne vybavený. Fanúšikovia si ho pamätajú aj ako člena legendárnej obrannej dvojice s Rudolfom Tajcnárom.

Jeho kariéru ovplyvnili aj komplikované momenty. Pred zimnými olympijskými hrami v Sappore v roku 1972 prišiel o miesto v nominácii po disciplinárnom treste v lige. Na následných majstrovstvách sveta v Prahe však už nechýbal a stal sa súčasťou zlatého tímu.

Neskôr získal bronz na MS 1973 a striebro na MS 1974. Po šampionáte vo Fínsku sa však okolo jeho mena začali objavovať špekulácie o možnej emigrácii po rozhovoroch so spoluhráčmi Václavom Nedomanským a Jiřím Kochtom, ktorí neskôr skutočne odišli do zahraničia. Kužela však opakovane tvrdil, že o emigrácii nikdy neuvažoval. Napriek tomu na čas prišiel o miesto v reprezentácii.

Do národného tímu sa vrátil po historickom federálnom titule Slovana v roku 1979. Na majstrovstvách sveta v Moskve následne získal ďalšie striebro. Po ukončení hráčskej kariéry v roku 1982 sa venoval trénovaniu. Pôsobil v Nových Zámkoch, v Nemecku, vo Švajčiarsku a pracoval aj s mládežou v Slovane Bratislava či Danubii Bratislava.

Správa o jeho úmrtí zasiahla množstvo fanúšikov aj bývalých spoluhráčov. Pod príspevkom Slovana sa okamžite objavili desiatky spomienok a odkazov. „Jedna z najväčších legiend nášho klubu, pán hokejista a človek s chrbtovou kosťou. Je mi to nesmierne ľúto,“ napísal Peter. „Som šťastný, že som ťa zažil. Odpočívaj v pokoji, kapitán. Jeden z najväčších naveky,“ odkázal Andrej.

Ďalší spomínali na osobné stretnutia s legendárnym obrancom. „Výborný hokejista a človek, istý čas sme spolu pracovali na výchove detí, učili sme ich základom korčuľovania. Bolo mi cťou,“ uviedol Ján. „Mám po otcovi čierno bielu fotku s podpisom, ktorú mu dal Milan, keď staval s partiou zimný štadión v Bratislave, boli spolu na pive. Nech odpočíva v pokoji,“ spomína Ivan. HC Slovan Bratislava vyjadril rodine, priateľom a známym úprimnú sústrasť.