Verejný ochranca práv v Slovenskej republike (ombudsman) podal na základe vyhodnotenia žiadosti občana (skupiny občanov) Slovenskej republiky podnet na Ústavný súd. No len pár dní po informácii o podaní podnetu už musel požiadať o policajnú ochranu pre seba a svojich kolegov z úradu.

Miroslav Tížik, sociológ a investor

28.05.2026 12:00

Pritom urobil len to, čo mu prikazuje zákon. Upozornil na rozpor medzi existujúcimi pravidlami na registráciu cirkví a náboženských spoločností a možnosťami napĺňať základné práva týkajúce sa náboženského života občanov SR. Konštatoval, že súčasná právna úprava obmedzuje možnosti uplatňovať si základné ľudské práva pre všetkých občanov. Inak ani urobiť nemohol, keďže je už roky jasné, že v oblasti náboženského života tu historicky existujú rôzne kategórie občanov. Teda nie sú rovnako garantované a chránené práva všetkých.

Ministri vyrábajú prácu svojim rezortom

Na celom prípade je symptomatické, že o policajnú ochranu musel verejný ochranca práv požiadať po tom, ako jeho činnosť spochybnili súčasní a bývalí ministri vnútra, spolu s koaličnými poslancami zo SNS. Minister vnútra len krátko po zverejnení informácie o podnete vyjadril „počudovanie“ nad postupom verejného ochrancu práv a vyjadril nádej, že aj v budúcnosti sa na Slovensku budú stavať kostoly, nie mešity.

Politici sa vôbec nezaujímali o to, čo bolo dôvodom podnetu ombudsmana. Robert Kaliňák po prvom tlačovom vystúpení očividne netušil ani len o obsahu stanoviska ombudsmana. Neskôr jadro svojho odkazu zopakoval: Ochránime Slovensko, aby zostalo jedinou krajinou v Európe bez mešity! Akurát, že to bola žiadosť kresťanov, veriacich občanov Slovenskej republiky. Veriacich jednej z mnohých podôb kresťanstva v Európe. To oni upozornili na svoje problémy. Ich podnet verejný ochranca práv z hľadiska svojho úradu ani nemohol vyhodnotiť inak.

K Matúšovi Šutajovi Eštokovi sa pridal aj minister obrany (!) Robert Kaliňák, ktorý tajomným žmurkaním novinárom naznačoval, že vieme, pred kým nás súčasný zákon o registrácii cirkví chráni! Čo hneď spojil s nelegálnou migráciou a tváril sa, že vyslovovať názov problému ani nemusí. Po prvom tlačovom vystúpení, v ktorom očividne netušil ani len o obsahu stanoviska ombudsmana a ani o tom, kto a prečo sa na neho obrátil a v ktorom poplietol rôzne roky a zákony, bol neskôr konkrétnejší. Ale i tak zopakoval jadro svojho odkazu: Ochránime Slovensko, aby zostalo jedinou krajinou v Európe bez mešity!

Až postupne sa ukázalo, prečo ministrovi obrany tak záleží na agende týkajúcej sa náboženstva. Veď ešte ako minister vnútra bojoval proti nelegálnej migrácii a tak aj za ochranu bezpečnosti na Slovensku. Takto sa ministri vnútra rozhodli budovať bezpečnosť. Bez znalosti veci začali strašiť islamom a v spolupráci s ďalšími politikmi vyvolali atmosféru, že verejný ochranca musel požiadať svojich kritikov o policajnú ochranu. Aspoň má vďaka ministrom polícia nejakú prácu, povedal by cynik. A keď ju polícia nemá, tak jej ju jej vedenie vyrobí.

Moslimskí kresťania

K bývalému a súčasnému ministrovi vnútra sa v strašení islamom na Slovensku aktívne pripojili aj politici z koaličnej SNS. Osobný útok na verejného ochrancu práv ako nepriateľa práv žien a podporovateľa šírenia islamu si neodpustila ani bývalá liberálka z SaS Jana Bittó Cigániková, ktorá nezabudla vyhlásiť, že na Slovensku predsa žiadne mešity nechceme.

Všetci títo politici, ba aj niektoré médiá, predstavu o hrozbe islamizácie Slovenska očividne radi opakujú. A posilňujú osvedčenú, dlhodobo využívanú stratégiu šírenia strachu z islamu. Aby mohli byť hrdinami, ktorí nás pred nimi vytvoreným nepriateľom ochránia – v mene ochrany kresťanskej civilizácie a kultúry!

Zato mlčali, alebo sa vôbec nezaujímali o to, čo bolo dôvodom podnetu ombudsmana. Paradoxne, bola to žiadosť kresťanov, veriacich občanov Slovenskej republiky. Veriacich jednej z mnohých podôb kresťanstva v Európe. To oni upozornili na svoje problémy. Ich podnet verejný ochranca práv z hľadiska svojho úradu ani nemohol vyhodnotiť inak.

Keďže sú moslimskí fundamentalisti stále silný strašiak, pre mnohých symbol terorizmu, znásilňovania, kriminality a podobne, ministri vnútra v mene ochrany zákona, ktorý negarantuje všetkým občanom SR rovnaké práva a možnosti, boli ochotní mobilizovať verejnú mienku strachom. Aby to však bolo hodné právnika a bývalého ministra vnútra, odporučil ombudsmanovi, aby si neplnil svoju zákonnú povinnosť. Zároveň odporučil tým, čo nemajú možnosť uznania rovných náboženských práv, aby porušovali zákon. Tak ako vedeli vykresliť kresťanov ako moslimov, dokázali vymeniť znamienka aj pri chápaní zákonnosti.

Spása porušovaním zákona

Bývalý minister vnútra, ktorý ombudsmana verejne vyzval, aby svoj zdôvodnený podnet stiahol, zároveň navrhuje náboženským skupinám, ktoré nemôžu splniť nesplniteľné požiadavky súčasného zákona, zaregistrovať sa ako občianske združenia. Čo na tom, že takýto zákon doslovne zakazuje občianskym združeniam vyvíjať náboženskú činnosť! A teda v prípade porušenia zákona môžu byť rozpustené. Samozrejme, táto prax sa na Slovensku dlhodobo toleruje. Dôsledkom ale je, že takéto skupiny sú vystavené neustálemu riziku spochybňovania, prípadne hrozbe rozpustenia.

Rétorika tandemu ministrov vnútra, bývalého aj súčasného, však obsahuje jeden dôležitý a pravdivý moment. Spochybnenie súčasného modelu registrácie cirkví a náboženských spoločenstiev môže viesť k ďalším požiadavkám. Tou najnebezpečnejšou pre súčasné privilegované náboženské skupiny môže byť, že by si aj ostatné svetonázorové skupiny chceli uplatniť rovnaké práva. Akékoľvek domáhanie sa dodržiavania ľudských práv totiž zároveň upozorňuje na historicky podmienené nadpráva pre vyvolených.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.