Európska sociálna demokracia má vážny problém. Vládna ľavicová strana PSOE v Španielsku čelí viacerým vážnym škandálom. Pedro Sánchez vedie vládu už osem rokov. Ako je možné, že vážnym obvineniam čelí tá slušná, moderná, hodnotová a proeurópska sociálnodemokratická strana, nielen „bezcharakterný“ protieurópsky Smer?
Hoci máme plné ústa Európy, európskosti, dianie vo „vzdialenom“ Španielsku nás vôbec nezaujíma, obchádza naše médiá. Naopak oveľa viac nás emočne priťahuje vývoj v bývalých republikách Sovietskeho zväzu. Iste, vojna na Ukrajine a zabíjanie je iný „level“ ako korupcia a zneužívanie moci (koniec koncov tomu čelí aj najbližšie okolie „neomylného“ Zelenského).
Lenže to, čo sa deje v Španielsku, je vážne. Príkladná sociálnodemokratická PSOE čelí dlhoročnému systematickému zneužívaniu moci, ovplyvňovaniu sudcov, prokurátorov a policajtov, manipulovaniu faktúr, fiktívnym transakciám, schránkovým firmám, zneužitiu verejnej finančnej pomoci, podozreniu z korupcie či vydieraniu. Pekný výpočet. Pripomína to niekomu niečo?
Ak áno, tak si tiež pripomeňme, že medzi podozrivými sa objavili aj brat a manželka premiéra Sáncheza. Obvinenia siahajú na najvyššie miesta straníckeho manažmentu. Obvinený je bývalý premiér Zapatero. Hoci vládol v rokoch 2004–2011, aj potom zostal veľmi vplyvnou osobnosťou v španielskej ľavici. Obvinenie sa týka zneužitia pandemickej pomoci pre leteckú spoločnosť v roku 2021.
Iste, platí prezumpcia neviny, musíme si počkať na výsledky vyšetrovania, relevantné dôkazy a konečné verdikty súdov. Mnoho vecí je možno pravicovými rivalmi pritiahnutých za vlasy či nafúknuté médiami. No neplatí to isté aj na Slovensku?
Ekonomiku nevedia naštartovať príkladný pravičiar Merz ani dokonalý progresívec Macron. A keď sa hovorí o nadbiehaní Rusku, tak sa treba pozrieť prečo „veľkohubá“ Kaja Kallasová skončila na poste estónskej premiérky.
Pikantné na celej záležitosti je, že Sáncheza dlhodobo kritizuje ikona španielskej ľavice, bývalý premiér z 80. a 90. rokov Felipe González. Ten po vojenskom puči v roku 1981 spojil Španielov a dostal krajinu na trajektóriu rastu a rozvoja. González je sociálnym demokratom starej školy (v akej nemilosti je dnes Schröder, Blair či už aj centristka Merkelová?). V druhej polovici 20. storočia ešte sociálna demokracia bojovala za práva ľudí práce, štát blahobytu, sociálny štát. Dnes je liberálnou stranou mestských menšín. Tomu zodpovedajú aj preferencie. Niežeby vládna ľavica v Španielsku (nielen PSOE, ale napríklad Podemos, Sumar) nebojovala za práva obyčajných ľudí práce, no ako vyriešili bytovú krízu za osem rokov?
A problémom čelí i Keir Starmer. Po dvoch rokoch nedokázal nič urobiť s upadajúcim britským hospodárstvom. Jeho popularita klesá ku dnu. Sľuby zostali sľubmi, viac ako riešenie sociálnych problémov bežných ľudí ho zaujíma Ukrajina a Putin. Že by to bolo preto, že je ľavičiar?
Zdanie klame. Vzorný pravičiar Friedrich Merz, s obdivuhodnou kariérou vo finančnom sektore, nevie ani po roku naštartovať prorastovými opatreniami nemeckú ekonomiku. Rovnako ako progresívec Emmanuel Macron vo Francúzsku. Že by Merz a Macron nechceli znižovať dane, respektíve boli v Nemecku vysoké?
To len ukazuje, na akej nízke úrovni uviazla slovenská politická diskusia. Dane a odvody sú len problém z celej mozaiky. Treba však aj pozrieť vnútorné rezervy podnikov, produktivitu, moderné technológie, manažment, drahé energie. Slovensko je vraj neatraktívne pre zahraničných investorov: nedostávajú azda masívne daňové úľavy (daňové prázdniny)? Dane sa nemôžu znižovať donekonečna, problém je zložitejší (výstižne ho popísal Peter Turchin v knihe Posledné dni, ktorú verejne pochválil aj bývalý guru našej pravice Ivan Mikloš).
Summa summarum: Korupčné škandály a zneužívanie moci a verejných peňazí sa nevyhýbajú ani tej správnej proeurópskej ľavici, ani pravici (vlády SDKÚ či „protikorupčného rytiera dobra“ Matoviča), ani žiadnej krajine, ani žiadnej strane. Ekonomiku nevedia naštartovať príkladný pravičiar Merz ani dokonalý progresívec Macron. A keď sa hovorí o nadbiehaní Rusku, tak sa treba pozrieť prečo „veľkohubá“ Kaja Kallasová reálne skončila na poste estónskej premiérky. To nemá znamenať obhajobu vlád Smeru, ale volanie po rozumnom uchopení reálnej politiky a ukončenia neustáleho kádrovania a vylučovania zo spolupráce.