KOLUMBIA – Pozdĺž rieky Magdaleny, jednej z hlavných kolumbijských vodných ciest, sa rybári pohybujú s opatrnou presnosťou. Z bahnitej hladiny sa totiž môžu bez varovania vynoriť hrochy a v okamihu sa priblížiť k ich lodi. Tieto zvieratá sú schopné vo vode vyvinúť rýchlosť až osem kilometrov za hodinu a na súši dokonca 30 kilometrov za hodinu, napísala agentúra AP.
„Tie hrochy sú naozaj nočná mora,“ povedal o týchto hrubokožcoch rybár Wilinton Sánchez. „Boli sme vonku v sobotu, keď jeden z nich vyrazil. Vztýčil sa a široko otvoril čeľuste. Ak vás niekedy jeden z nich dostane, roztrhá vás na kusy,“ dodal. Mohutné zvieratá však v ľuďoch budia aj fascináciu.
Niekoľko dní v týždni do týchto miest priplávajú lode plné kolumbijských a zahraničných turistov, ktorí pri pobreží čakajú na známky pohybu vo vode. Aj pri týchto výletoch za pozorovaním hrochov sa však často ozývajú zdesené výkriky, keď sa tieto zvieratá priblížia desivou rýchlosťou. Lokálnej komunite však atrakcia prináša dôležité finančné príjmy.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: SITA/AP)
Miestne hrochy, ktoré sú v Kolumbii invazívnym druhom, sú súčasťou populácie s približne 200 jedincami, ktorých počet sa však nekontrolovateľne zväčšuje. Sú to potomkovia zvierat, ktoré do krajiny nelegálne doviezol v 80. rokoch minulého storočia zosnulý narkobarón Pablo Escobar pre svoju súkromnú zoo v Hacienda Nápoles – rozľahlom panstve v údolí, ktoré disponovalo súkromnou pristávacou dráhou a slúžilo mu ako odľahlá pevnosť.
Niektorí ľudia však poukazujú na to, že rastúca hrošia populácia môže byť pre Kolumbiu problémom. Kolumbijské ministerstvo životného prostredia varovalo, že bez kontrolovaného zásahu prekročí počet hrochov v krajine do roku 2030 počet 500 kusov. Aby sa tomu zabránilo, schválili úradníci nedávno plán, ktorý počíta s utratením približne 80 hrochov. Plán má byť zahájený v druhej polovici tohto roka.
Opatrenie však vyvolalo v krajine búrlivú debatu. Vedci, ktorí s vecou súhlasia, čelia vyhrážkam smrťou, zatiaľ čo aktivisti za práva zvierat plán odsudzujú ako „vraždu“. Medzitým sa mnoho obyvateľov mesta Puerto Triunfo, ležiaceho 200 kilometrov od hlavného mesta Bogoty, obáva, že strata zvierat zničí turistický ruch, ktorý živí ich komunitu.
„Nechceme vidieť mŕtve hrochy. Už to nie sú Afričania, sú to Kolumbijčania, ktorí sa tu narodili a žijú tu vyše 30 rokov,“ povedala majiteľka reštaurácie v Puerto Triunfo Diana Hincapiéová s tým, že je pripravená vyjsť na protest proti vládnemu plánu do ulíc. Jej reštauráciu, ktorá leží na jednom z prítokov rieky Magdalena, navštívi mesačne takmer 200 turistov. Väčšina z nich prichádza práve kvôli hrochom a Hincapiéová sa obáva, že vládne opatrenie by mohlo regionálny turistický ruch poškodiť.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: SITA/AP)
Hrochy, ktorí patria medzi najväčšie suchozemské cicavce na svete, sa podľa odhadov ministerstva rozšírili na územie s približnou rozlohou 43-tisíc kilometrov štvorcových. Bez prirodzených predátorov a vďaka stabilnej klíme bez obdobia sucha, ktorým čelia hrochy v Afrike, našli zvieratá na jednom z riečnych ostrovov porastenom vegetáciou svoje útočisko, ktoré je srdcom ich hrošej kolónie.
Álvaro Molina, ktorý žije na brehu rieky oproti tomuto ostrovu, spomína, že prvý pár zvierat tam dorazil zhruba pred 11 rokmi. Odvtedy populácia prudko rástla. „Raz v noci som ich videl dvanásť naraz,“ povedal šesťdesiatjedenročný rybár.
S hrochmi sa na rieke stretáva tak často, že ich berie ako samozrejmosť zakaždým, keď ide rybárčiť, a to najmä za súmraku. Pred niekoľkými rokmi plávala jeho loď priamo nad dvoma hrochmi, ktoré sa vyľakali a plavidlo aj s rybárom prevrhli. Molinovi sa však podarilo doplávať k inej bárke bez zranení. „Či už budú zabité, alebo prevezené na iné miesto, bude to pre nás dobré,“ povedal Molina a poznamenal, že hrochy ochromili miestny rybársky priemysel, pretože mnoho rybárov svoje remeslo zo strachu z hrochov opustilo.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: SITA/AP)
Vládny regulačný plán počíta s odchytom hrochov a ich presunom do medzinárodných rezervácií alebo zoologických záhrad a v krajnom prípade, keď sa nesmrtiace alternatívy ukážu ako neuskutočniteľné, aj s eutanáziou. „V Afrike môžu tieto veľké bylinožravce, ktoré sa neustále pohybujú medzi vodou a pevninou, významne ovplyvniť štruktúru ekosystémov,“ uviedol dekan prírodovedeckej fakulty Univerzity v Andách Daniel Cadena, ktorý sa zasadzuje za zavedenie zmiešanej kontrolnej stratégie – vrátane eutanázie.
Eutanázia však nemusí byť ľahkým riešením. Podľa oficiálneho protokolu môžu zvieratá dostať smrtiacu injekciu potom, čo sú nalákané potravou do ohrady a znehybnené. Alternatívne môžu byť zastrelené poľovníckymi puškami s dlhým dostrelom, ale zbrane musia byť veľmi výkonné, pretože koža hrocha je známa svojou hrúbkou a ťažkou prieraznosťou. Senátorka Andrea Padillaová vyzvala vládu, aby uprednostnila premiestnenie pred zabíjaním.
„Je to vyhladzovanie. Je to masaker 80 jedincov,“ povedala Padillaová. „Toto je dedičstvo, ktoré nám zanechal zastrelený drogový díler. Ako môžeme tú kapitolu uzatvárať presne rovnakým spôsobom – zastrelením hrochov?“ dodala.
Premiestnenie zvierat do iných krajín sa však neujalo. Napriek počiatočnému záujmu ministerstvo životného prostredia uviedlo, že sa k presunu nezaviazala žiadna krajina. Potenciálne hostiteľské krajiny odradili buď vysoké náklady na prijatie týchto obrovských cicavcov, alebo národná legislatíva o dovoze invazívnych druhov.