Hoci oficiálnym sídlom vlády zostáva historický Letný arcibiskupský palác, väčšina rokovaní kabinetu prebieha v modernej prístavbe vedľa neho. Socialistická budova blízko Námestia slobody už vyše roka prechádza rozsiahlymi opravami za milióny eur, no prvý viditeľný posun sa začal ukazovať až nedávno.
Video
Pred úradom vlády sa neraz odohrávajú protesty.
Prístavba úradu vlády je súčasťou väčšieho areálu, v ktorom vyniká najmä arcibiskupský palác s okolitými záhradami. V 79. roku k nemu pribudla nová budova, ktorá bola nevyhnutná pre nedostatok miesta v tej historickej – napriek tomu, že palác arcibiskupov už bol raz rozšírený okolo roku 1940, preto aby mohol byť následne využívaný vládou na rokovania.
O potrebe obnovy sa hovorilo roky, nakoniec jej rekonštrukciu odklepla vláda tesne končiaceho Eduarda Hegera pred troma rokmi, teda v období nástupu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora a krátko pred parlamentnými voľbami. Samotná rekonštrukcia financovaná z plánu obnovy sa naplno rozbehla na jar 2025.
Prvá záchrana odkedy stojí
Modernistická budova s 36 metrovými stranami v tvare štvorca doteraz nikdy neprešla komplexnou obnovou. Práce na troch podlažiach je viac než dosť. Rekonštrukcia je rozdelená na dve etapy – prvá zahŕňa zateplenie fasády, strechy, výmenu okien a dverí, druhá sa týka prevažne interiérov a technológií ako vzduchotechniky či kúrenia.
Súčasťou prác je aj odstraňovanie azbestu, keďže stavby z tohto obdobia ním boli bežne izolované. Samotný úrad vlády tak sídli v priestoroch, ktoré neboli ekologicky efektívne. Tiež vzhľadom na to, že objekt má svoj vek a zásadnej rekonštrukcie sa dočkal až teraz, nebol vhodný ani pre zamestnancov.
V pôvodnej správe o jej technickom stave, ktorá predchádzala obnove, sa uvádza, že najväčším problémom sú rozpadajúce sa inžinierske siete. Tie často spôsobovali havárie – počas dlhších dažďov vytápalo suterény oboch stavieb, keďže pôvodná kanalizácia nestíhala.
Ako hodnotíte obnovu úradu vlády?
„Aktuálne prebiehajú intenzívne stavebné práce v interiéri aj exteriéri objektu, vrátane montáže novej vzduchotechniky, rozvodov kúrenia, technických inštalácií a dokončovania fasády budovy,” priblížil vedúci Úradu vlády Juraj Gedra (Smer) s tým, že na fasáde sa čistí pôvodný kameň, ktorý zostane v čo najväčšej možnej miere zachovaný. Celkové náklady presiahnu deväť miliónov eur, z rozpočtu už použili tri milióny.
„Cieľom rozsiahlej rekonštrukcie je znížiť energetickú náročnosť budovy, obnoviť technologickú infraštruktúru a vytvoriť moderné, funkčné a reprezentatívne priestory zodpovedajúce súčasným štandardom,” zhrnul Gedra.
Vláda do revitalizácie zahrnula aj okolie, teda priestor bývalej Lippayovej záhrady západne od Letného arcibiskupského paláca. Projekt sa riešil od roku 2017 a v rámci prác pribudla zeleň, opravili sa chodníky a nainštalovali úsporné osvetlenie. V areáli zároveň pribudol nový vstupný objekt na Spojnej ulici, cez ktorý dnes prechádzajú návštevníci aj zamestnanci úradu.
Rekonštrukcia je hĺbková, steny museli okresať na betón. Aktuálne sú práce sústredené na exteriér. Pozrite si fotografie.
Na novú budovu nezostali peniaze
Takzvanú novú budovu Úradu vlády navrhla štvorica architektov Jendreják, Puškár, Kušnír a Šilinger, pričom ide o pomerne jednoduchú architektúru – hladké tvary budovy obloženej kameňom efektne narúša tmavé sklo. Interiér je tiež výrazne vybavený umeleckými dielami, čo bolo pred revolúciou bežným zvykom.
Tým, že nová budova vznikla počas socializmu, pre mnohých symbolizuje moc komunistického režimu. Verejnosti sa v minulosti javila ako problematická aj jej strohá modernistická architektúra. Taktiež stojí vedľa barokového paláca, takže ju časť ľudí vníma ako nevhodnú – vzhľadom na jej posadenie pri historickej budeove. V období vlády Ivety Radičovej pred 15 rokmi sa dokonca zvažovalo, že sa nový Úrad vlády stane sídlom Múzea komunizmu či Ústavu pamäti národa.
V pláne bola aj kompletne nová administratívna stavba – tiež pri arcibiskupskom paláci, keďže úradníkom opäť prestali stačiť kapacity. Podľa návrhu architektov Milana a Matúša Kiačekovcov mal objekt poskytnúť priestory pre približne 500 zamestnancov, Národné bezpečnostné analytické centrum, jedáleň, parkovanie aj podzemné chránené pracoviská s úkrytom. No v rámci konsolidácie a pre vysoké náklady bola jej výstavba zastavená.
Letný arcibiskupský palác, ktorý dnes slúži ako sídlo Úradu vlády SR, patrí k významným barokovým pamiatkam Bratislavy. Jeho história sa začína v polovici 17. storočia, keď vznikol ako letná rezidencia ostrihomských arcibiskupov. V rokoch 1761 až 1765 ho dal arcibiskup František Barkóci prestavať do barokovej podoby architektovi Franzovi Antonovi Hillebrandtovi.
K areálu patrí aj Lippayova záhrada zo 16. storočia, ktorá bola kedysi zdobená viacerými sochami. O väčšinu z nich však prišla v 19. storočí, keď budova dočasne slúžila ako vojenská nemocnica.
Rozsiahle úpravy prebehli aj v 40. rokoch 20. storočia, keď sa palác adaptoval na potreby ministerstva zahraničných vecí. Vtedy boli zbúrané hospodárske objekty a bočné krídla a zachovalo sa iba centrálne barokové jadro. Následne boli doplnené dve nové krídla, ktoré plnili obytnú a administratívnu funkciu.