Nová vedecká štúdia otvára nepríjemnú otázku, ktorú si ľudstvo dlho odkladalo bokom, koľko ľudí ešte dokáže Zem reálne uživiť bez toho, aby začala strácať stabilitu? Výskum publikovaný v časopise Environmental Research Letters tvrdí, že hranicu udržateľnosti už ľudstvo prekročilo.
Vedci z Flinders University analyzovali viac než 200 rokov údajov o globálnej populácii a sledovali, ako sa menil rast ľudí, spotreba zdrojov a tlak na klímu. Výsledok ukázal zlom, ktorý nastal približne v polovici 20. storočia. Do tohto obdobia platilo, že viac ľudí znamenalo aj rýchlejší rast ekonomiky a technológií. Potom sa trend zmenil.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Populácia síce ďalej rástla, ale rýchlosť rastu začala klesať. Vedci tento stav označujú ako „negatívnu demografickú fázu“. To znamená, že systém sa už nezrýchľuje, ale začína narážať na limity prostredia.
„Zem nedokáže držať krok so spôsobom, akým využívame zdroje. Nedokáže podporiť ani dnešný dopyt bez zásadných zmien,“ vyjadril sa vedúci autor štúdie, profesor Corey Bradshaw: „Planéta nedokáže udržať ani súčasnú spotrebu bez veľkých zmien“.
Negatívna fáza rastu výrazne ovplyvnila emisie a podnebie planéty
Výskum ukázal aj ďalšiu zaujímavú vec. Počas tejto „negatívnej fázy“ začala globálna populácia silno súvisieť s rastom emisií, teploty a ekologickej stopy. Znamená to, že čím viac ľudí pribúdalo, tým väčší tlak vznikol na klímu a prírodné systémy.
Vedci pritom nepracovali len s počtom obyvateľov. Skúmali aj spotrebu energie, využitie pôdy a celkový dopad ľudskej činnosti na biosféru. Výsledky ukázali, že samotný počet ľudí vysvetľuje veľkú časť nárastu environmentálnych problémov, nie len individuálna spotreba.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
Podľa modelov by sa globálna populácia mohla stabilizovať medzi približne 11,7 a 12,4 miliardami ľudí v priebehu druhej polovice tohto storočia. To však neznamená, že takáto úroveň predstavuje bezpečný stav. Bradshaw upozorňuje, že tento „strop“ vznikol len vďaka intenzívnemu využívaniu fosílnych palív a vyčerpávaniu prírodných zdrojov. Bez nich by systém fungoval úplne inak.
Skutočná hranica udržateľnej populácie je desivo nízka
Ešte tvrdší je odhad tzv. udržateľnej populácie. Výskumníci ju stanovili približne na 2,5 miliardy ľudí, ak by všetci žili v rámci ekologických limitov a pri súčasnom štandarde dôstojného života.
„Trvalo udržateľná populácia je omnoho nižšia a približne zodpovedá svetu v polovici 20. storočia,“ uviedol Bradshaw.
Rozdiel medzi súčasnými 8,3 miliardami ľudí a týmto odhadom vedci označujú ako „ekologický deficit“. Ten sa zatiaľ darí zakrývať hlavne vďaka technológiám, ktoré zvyšujú produkciu potravín a energie, ale zároveň zvyšujú aj tlak na klímu.
Štúdia tiež ukazuje, že počas posledných desaťročí sa zosilnil vzťah medzi počtom ľudí a globálnym otepľovaním. Nie je to len otázka spotreby na osobu, ale aj celkového množstva ľudí na planéte. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára rastúci tlak na ekosystémy.
Vedci upozorňujú, že tento stav neznamená okamžitý kolaps. Skôr ide o postupné zvyšovanie nestability, ktoré sa môže prejaviť v rôznych oblastiach, od potravinovej bezpečnosti cez dostupnosť vody až po ekonomické rozdiely medzi regiónmi.
„Systémy podpory života na Zemi sú už pod tlakom,“ dodáva Bradshaw.
Zdroj: DALL-E
Budúce generácie budú mať na stole jednu z najťažších otázok
Autori štúdie zdôrazňujú, že riešenie neexistuje v jednom kroku. Ide o kombináciu faktorov, od spotreby energie až po demografický vývoj. Samotný počet ľudí však podľa nich zostáva kľúčovou premennou, ktorú nemožno ignorovať. Autori zdôrazňujú, že výskum nesmeruje k predpovedi náhleho zlomu. Skôr opisuje trend, ktorý sa už deje a bude pokračovať podľa toho, ako sa spoločnosť rozhodne reagovať.
Bradshaw spolu s ďalšími autormi tvrdí, že budúce generácie budú musieť riešiť otázku rovnováhy medzi životnou úrovňou a ekologickými limitmi planéty.
„Nasledujúce desaťročia rozhodnú o stabilite prírody aj spoločnosti,“ uzatvoril.
Či sa ľudstvo prispôsobí rýchlejšie, než sa prehĺbi tlak na systémy Zeme, zatiaľ ostáva otvorené. Výskum však jasne ukazuje, že diskusia o hraniciach rastu už nepatrí len do teórie, ale priamo do reality, v ktorej žijeme.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku