Foto: oPeniazoch.sk, SITA, gettyimages.com/ idil toffolo
Slovenská republika má za sebou už tri kolá náročnej vládnej konsolidácie, no najnovšie dáta ukazujú, že stav štátnej pokladnice zostáva pod obrovským tlakom. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu ku koncu mája 2026 dosiahol takmer 3,1 miliardy eur, čo v praxi predstavuje medziročné zhoršenie hospodárenia o viac ako 262 miliónov eur. Napriek rastúcim daňovým príjmom štát nedokáže plne držať krok so stúpajúcimi výdavkami, pričom hlavným vinníkom je dramatické predraženie obsluhy štátneho dlhu.
Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR, dosiahli celkové príjmy štátneho rozpočtu ku koncu piateho mesiaca hodnotu vyššiu o 374,5 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,1 %. Tento rast bol však kompletne eliminovaný na strane výdavkov, ktoré v medziročnom porovnaní stúpli až o 636,6 milióna eur, teda o 5,4 %.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
„Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 262,1 mil. eur (+9,2 %),“ uvádza Ministerstvo financií SR vo svojej oficiálnej bilancii. Je teda jasné, že ani doterajšie tri kolá konsolidácie verejných financií zatiaľ nepriniesli očakávaný obrat k lepšiemu hospodáreniu a štátna sekera sa naopak prehlbuje.
Hlavným motorom príjmovej časti rozpočtu boli daňové príjmy, u ktorých medziročný nárast predstavoval 358,7 milióna eur, čo znamená prírastok o 4,6 %. Pozitívny vývoj sa prejavil takmer u všetkých typov daní, pričom výrazný vplyv mali už zavedené vládne opatrenia. Pri dani z príjmov právnických osôb bol zaznamenaný nárast o 97,5 milióna eur a spotrebné dane si pripísali o 88,1 milióna eur viac.
Sme po treťom kole konsolidácie, no deficit štátu napriek tomu vzrástol o viac ako 262 miliónov eur. Kde by mal štát najviac uťahovať opasky v prípadnom štvrtom kole?
Výrazným sklamaním ale naďalej zostáva výber dane z pridanej hodnoty, ktorá je kľúčovým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. Medziročne sa jej výber takmer nezmenil, vrástol iba o symbolických 1,3 milióna eur. Kontroverzná transakčná daň oproti vlaňajšku do rozpočtu priniesla viac o 177,1 milióna eur. Na druhej strane, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol medziročne nižší o 87,3 milióna eur a mierny prepad o 25,8 milióna eur zaznamenala aj daň vyberaná zrážkou.
Na pokraji dlhovej pasce
Najväčším varovným signálom v aktuálnej bilancii sú však prudko rastúce náklady na samotný chod a dlhy štátu, ktoré rastú rýchlejšie ako vybrané dane od občanov a firiem. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu totiž zaznamenali masívny medziročný nárast až o 353,4 milióna eur, čo predstavuje percentuálny skok o astronomických 40,5 %.
Tento nárast potvrdzuje, že predchádzajúce zadlžovanie krajiny a globálny rast úrokových sadzieb si vyberajú tvrdú daň, ktorú nedokážu plne vykompenzovať ani dodatočné príjmy získané z vládnej konsolidácie. Dá sa teda povedať, že všetko čo, čo dokázal štát od ľudí a firiem v tomto roku vybrať navyše, zhltli rastúce úroky z vládneho dlhu.
Okrem toho štát zaznamenal vyššie výdavky aj pri samotnom odvode do rozpočtu Európskej únie, ktorý zaznamenal nárast o 101,3 milióna eur, čo je zvýšenie o 25,6 %. Pokiaľ ide o európske zdroje a veľké rozvojové projekty, v kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti došlo k medziročnému nárastu o 248,4 milióna eur, čo je nárast o 59,1 %, s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na DPH k prostriedkom z Plánu obnovy o 102,9 milióna eur.
Naopak, pozitívny vplyv na zmiernenie celkového deficitu mal transfer Sociálnej poisťovni, ktorý zaznamenal výrazný medziročný pokles o 248,5 milióna eur, čo predstavuje zníženie o 35,5 %. Ostatné bežné čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu sa zvýšilo iba mierne, a to o 89,4 milióna eur, čo predstavuje nárast o 1,0 %.