Stane sa pojem chudoba v Európe v najbližších desaťročiach minulosťou? Európska komisia (EK) predstavila prvú stratégiu boja proti chudobe v dejinách Európskej únie (EÚ). Brusel v nej sľubuje, že pomôže deťom žijúcim v núdznych podmienkach, ľuďom bez domova a aj tým, ktorí síce každý mesiac chodia do práce, no napriek tomu im výplata nestačí na dôstojný život. Zo spoločného rozpočtu by na zavedenie nových opatrení malo ísť asi 100 miliárd eur – ide o balík peňazí, ktorá zodpovedá zhruba dvom tretinám toho, čo celé Slovensko vyprodukuje za rok.
Čísla Eurostatu hovoria, že v minulom roku bol približne každý piaty občan Únie ohrozený chudobou či sociálnym vylúčením. Celkovo ide takmer o 93 miliónov ľudí. „Otázka preto neznie, či si môžeme dovoliť konať, ale či si môžeme dovoliť nekonať,“ vyjadrila sa v tejto súvislosti podpredsedníčka EK pre vzdelávanie, kultúru a sociálne práva Roxana Mînzatu.
Únia chce do roku 2030 znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením najmenej o 15 miliónov, z toho má byť aspoň päť miliónov detí. Brusel počíta s tým, že do polovice tohto storočia sa chudoba v Európe podarí výrazne obmedziť. Cieľom je, aby sa stala skôr výnimkou než realitou, s ktorou sa stretávajú milióny domácností.
Komisia chce preto zasiahnuť na viacerých miestach naraz. Pri deťoch hovorí o silnejšej európskej záruke, ktorá má zlepšiť prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či strave. Pri ľuďoch bez domova chce Brusel tlačiť na členské štáty, aby viac riešili dostupné bývanie a predchádzali tomu, že sa ľudia po strate príjmu alebo bývania prepadnú až na ulicu. Samostatnou témou má byť aj pracujúca chudoba.
Čítajte viac Veľkú časť Slovákov delí od finančnej katastrofy len jeden krok. Peniaze sa nám z účtov strácajú bez toho, aby sme si to všimli
Keď výplata nestačí
Dobrou správou je, že Slovensko nepatrí z hľadiska rizika chudoby k najohrozenejším krajinám v rámci EÚ. Najhoršie na tom je Bulharsko, kde chudoba podľa štatistík ohrozuje až 29 percent ľudí. Nasleduje Grécko (27,5 percenta), Rumunsko (27,4 percenta) a Litva (26,3 percenta).
Slovensko je v tomto porovnaní pod priemerom Únie (20,9 percenta) – ohrozených chudobou je u nás 16,7 percenta obyvateľov. Ešte lepšie sú na tom naši najbližší susedia na severe a západe. Poľsko má podiel ohrozených ľudí na úrovni 15 percent a úplne najnižšie riziko v celej Únii vykazuje Česko, kde ide len o 11,5 percenta populácie.
Odborári však upozorňujú, že za priaznivejšími štatistikami sa skrýva problém. „Na Slovensku považujeme za najvážnejšiu príčinu chudoby nízke príjmy z práce, hoci sú úzko previazané s daňovo-odvodovým nastavením a regionálnymi rozdielmi. Zamestnanie samo osebe často nezaručuje dôstojný príjem,“ upozorňuje vo vyjadrení pre Pravdu prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová.
Tento problém potvrdzuje aj Správa o chudobe na Slovensku 2025, ktorú pripravila KOZ. Podiel pracujúcich s príjmom pod hranicou rizika chudoby sa podľa nej od roku 2019 viac než zdvojnásobil. Kým vtedy išlo o 4,4 percenta pracujúcich, v roku 2024 už o 10,2 percenta.
Uhlerová pripomína, že pri minimálnej mzde musia zamestnanci na Slovensku odpracovať viac hodín, aby sa dostali nad hranicu rizika chudoby, než je priemer EÚ. Najťažšie to majú jednorodičia a rodiny s deťmi. „Zároveň je potrebné povedať, že slovenská hrubá minimálna mzda je stanovená na tento rok vo výške 915 eur, pričom nadácia Wageindicator vypočítala, že tzv. living wage, teda mzda, ktorá dokáže zabezpečiť základný slušný život, je aktuálne v prvom kvartáli 2026 stanovená vo výške 1 344 eur,“ dodáva šéfka odborárov.
Čítajte viac Domácnostiam prídu vyššie energošeky a pomoc dostanú aj ďalší. Tisíce ľudí čakali pre chyby štátu (otázky a odpovede) Problémom podľa Uhlerovej nie je najmä neochota pracovať, ale skôr to, že slovenský rastový model stále stojí na konkurencieschopnosti budovanej na nízkych mzdách.
EK vo svojej stratégii píše, že boj proti pracujúcej chudobe musí stáť na kvalitných pracovných miestach, primeraných platoch, a silnejšej sociálnej ochrane. Komisia zároveň zdôrazňuje význam minimálnej mzdy, kolektívnych zmlúv a sociálneho dialógu. Upozorňuje, že problém súvisí s nízkymi mesačnými prijmami a že každý piaty pracovník, ktorý zarába najviac dve tretiny národnej mediánovej mzdy (na Slovensku je to okolo 990 eur v hrubom), je ohrozený chudobou. Podľa Bruselu môže mať minimálna mzda na úrovni 60 percent mediánovej mzdy významný vplyv najmä v krajinách (toto nastavenie platí aj na Slovensku), kde je pracujúca chudoba vysoká.
Štát si z výplaty berie príliš veľa
Ďalší problém, na ktorý EK upozorňuje, je nastavenie daňovo-dávkového systému. Brusel chce, aby sa ľuďom oplatilo pracovať viac a aby vyšší počet odpracovaných hodín prinášal aj citeľne vyšší čistý príjem. „Formálne platí, že viac odpracovaných hodín síce zvyšuje hrubý príjem, v praxi je však tento efekt oslabený relatívne vysokým daňovo-odvodovým zaťažením príjmov z práce u jednotlivcov bez detí, rovnako pri nízkopríjmových. Slovenský daňový klin patrí pri nízkopríjmových skupinách medzi najvyššie v Európskej únii, čo znižuje disponibilný príjem práve tým domácnostiam, ktoré najviac potrebujú tvoriť finančné rezervy,“ upozorňuje Uhlerová.
Daňový klin vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi zamestnávateľa na pracovníka a sumou, ktorú zamestnanec skutočne dostane na účet. Slovensko sa v medzinárodnom porovnaní dlhodobo zaraďuje medzi krajiny s vyšším zaťažením práce. Zamestnancovi bez detí s priemernou mzdou ukrojili minulý rok dane a odvody približne 42 percent celkových mzdových nákladov. V Česku to bolo necelých 40 percent a v Poľsku približne 35 percent.
Čítajte viac Kde sú prorastové opatrenia? Na Slovákov sa ženie ďalšia daňová smršť, zdražejú nákupy aj lieky, varujú firmy Situáciu podľa odborárov ešte zhoršili konsolidačné opatrenia. „Nárast daňového klinu pri domácnostiach s deťmi patrí medzi najvyššie v OECD. Preto viac práce neznamená vždy primerane vyšší čistý príjem a už vôbec nie automatické vymanenie sa z chudoby,“ dodáva Uhlerová.
Odborári preto navrhujú presunúť časť daňového zaťaženia z práce na iné zdroje. Podľa nich by sa Slovensko malo viac opierať o dane z majetku, dividend, rent či environmentálnych externalít. Cieľom je, aby väčšia časť peňazí, ktoré ľudia zarobia, zostala v ich peňaženkách a znižovala riziko pracujúcej chudoby.
Bývanie ako základné právo
Poslednou veľkou témou novej stratégie z dielne EK je bývanie. Brusel túto oblasť vníma ako jednu z hlavných podmienok dôstojného života. „Bývanie patrí medzi základné práva,“ hovorí v tejto súvislosti Mînzatu. Podľa expertov totiž platí, že ak domácnosť nemá stabilné a dostupné bývanie, riziko chudoby sa prehlbuje veľmi rýchlo. Rast nájmov, cien bytov, energií a služieb môže ľudí dostať do situácie, v ktorej si musia vyberať medzi zaplatením účtov, jedlom alebo inými základnými výdavkami.
Komisia preto navrhuje, aby sa členské štáty viac zamerali na prevenciu straty bývania. Nejde pritom len o pomoc ľuďom, ktorí už skončili na ulici. Komisia hovorí aj o včasnom zachytávaní dlhov na nájomnom a energiách, poradenstve pri zadlžení, právnej pomoci, krátkodobej finančnej podpore či systémoch včasného varovania, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa omeškané účty zmenili na vysťahovanie z bytu a napokon na bezdomovectvo.
Čítajte viac Elektrina aj plyn za polovicu európskych cien. Slovensko patrí medzi najlacnejšie krajiny Dôležitou súčasťou návrhu je aj prístup známy ako Housing First. Ten vychádza z jednoduchej logiky, že bez domova sa má čo najrýchlejšie dostať do stabilného bývania a až potom sa riešia ďalšie problémy, napríklad práca, zdravie, dlhy, závislosti alebo sociálna podpora. Komisia zdôrazňuje, že núdzové ubytovanie nemá byť dlhodobým riešením. Ľudia by v ňom nemali zostávať dlhšie, než je nevyhnutné na prechod do trvalejšieho bývania.
Ohrození sú najmä mladí ľudia, ktorí si nevedia dovoliť bývanie, rodiny s deťmi, samoživitelia, seniori v neistom bývaní, ľudia so zdravotným znevýhodnením, obete domáceho násilia či domácnosti s nízkymi príjmami. Komisia preto chce, aby sa bývanie viac prepájalo so sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou, podporou zamestnania a pomocou rodinám. Súčasťou riešenia má byť aj rozširovanie dostupného a sociálneho bývania. EK zároveň hovorí aj o potrebe lepšie využívať prázdne alebo zanedbané budovy, obnovovať starší bytový fond a znižovať energetické náklady domácností.