Zatiaľ čo v Európe ľudia zúfalo zháňajú bývanie a ceny bytov neustále stúpajú, Čína rieši úplne opačný problém. Majú mrakodrapy, vily, obrie bulváre, štvorprúdové diaľnice, luxusné nákupné centrá. Ale… je tu jeden veľký háčik. Všetky tieto super moderné mestá a centrá zívajú prázdnotou a ich snímky vyzerajú ako kulisy k postapokalyptickému filmu.
Za posledných 20 rokov sa Čína premenila na nepoznanie. Na niektorých miestach vyrástli megamestá, ktoré nemajú vo svete obdoby. Počet tých, ktoré majú viac ako milión obyvateľov, vzrástol zo šestnástich v roku 1970 na stošesť v roku 2015. A to bol iba začiatok.
Kde urobili súdruhovia chybu
Lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští. Odhaduje sa, že až 15 percent novopostavených čínskych bytov zostáva prázdnych. A nejde len o pár panelákov na okraji miest. Bavíme sa o štvrtiach a niekedy dokonca aj celých „mestách duchov“, kde pouličné lampy svietia, aj keď nemajú pre koho. Že je to bizarné? Nepochybne. Pôvodne to tak však samozrejme skončiť nemalo. Len sa súdruhovia z Číny pri svojom plánovaní tak trochu prepočítali… alebo možno len predbehli budúcnosť?
Zobraziť galériu (3)
(Zdroj: Profimedia)
Ich plán bol veľmi jednoduchý: „Postavte to, a ľudia prídu.“ Lenže mestá duchov vyrástli skôr, než vznikli pracovné miesta, obchody alebo dopravné spojenie. A to samozrejme spôsobilo, že ľudia jednoducho nemali dôvod sa sem sťahovať. Je totiž značne nepraktické niekde bývať, ale nemať prácu, ktorá by zaplatila vaše výdavky.
Dielo skazy potom bolo dokonané, keď do hry vstúpili investori. Byty sa v Číne stali bezpečnou „pokladničkou na peniaze“. Ľudia ich nakupovali viac naraz – nie preto, aby v nich bývali, ale aby ich prenajímali alebo raz výhodne predali. Výsledok? Oficiálne predané, ale vo vnútri prázdno.
„Fejkový“ Hallstatt aj Paríž
A ako dnes čínske mestá duchov vyzerajú? Jedno ako Hallstatt, ďalšie ako Paríž… Nie, nevymýšľame si. Kópia európskych miest alebo ich častí je v Číne veľmi populárnou záležitosťou a projektanti ju vedia dotiahnuť naozaj do dokonalosti. Na okraji mesta Chuej-čou v provincii Kuang-tung tak nájdete presnú kópiu Hallstattu v Hornom Rakúsku.
Zobraziť galériu (3)
(Zdroj: Profimedia)
„Podobnosť so skutočným Hallstattom siahala do najmenších detailov… zvuky vtákov štebotali ulicami zo skrytých reproduktorov… a soundtrack k filmu Za zvukov hudby, prehrávaný v nekonečnej slučke, bol počuť všade,“ píše o svojej návšteve tohto miesta autor knihy Ghost cities of China. Ďalšia z miest, Tianducheng, je zase kópiou Paríža, kde sa na námestí vyníma (trikrát) menšia Eiffelovka. Pretože prečo vymýšľať niečo nové a originálne, keď je možné nápad jednoducho ukradnúť a postaviť znova?
Pravda zamknutá v šuflíku
Zaujímavé je, že nie je celkom jasné, koľko takýchto neobývaných miest vlastne vzniklo. Čínska vláda totiž dôkladne uchováva (alebo skôr skrýva) podrobné údaje o predaji a obsadenosti budov. Dokonca aj miestni plánovači môžu mať problém s ich získavaním.
Experti ale dodávajú, že sa mestám duchov blýska na lepšie časy. Mnohé z nich sa začínajú postupne zapĺňať a Čína s tým do budúcnosti počíta – v nasledujúcich rokoch sa tam má presunúť až 250 miliónov ľudí. Či sa tak naozaj stane, zatiaľ nikto nevie. Ak áno, čínska vláda určite vydýchne úľavou. A ak nie, aspoň to bude mať jej ľud k svojej „fejkovej“ Eiffelovke bližšie ako k tej pravej.