Slovenská ekonomika by mala v roku 2027 rásť rýchlejšie ako eurozóna, Nemecko aj Francúzsko. Píše o tom minister financií Ladislav Kamenický na sociálnej sieti a odvoláva sa pritom na najnovšiu prognózu OECD. Tá skutočne počíta s tým, že krajina po slabšom období zrýchli a jeho výkon sa posunie vyššie než rast najväčších európskych ekonomík. Naše hospodárstvo však má rásť
v prostredí slabej Európy a zároveň s vysokým deficitom aj rastúcim dlhom.
Foto: TASR, Daniel Stehlík
Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer)
Povedané úplne jednoducho, Slovensko sa má v tabuľke dostať pred veľkých hráčov, no nie preto, že by ekonomika prudko vystrelila. Skôr preto, že Nemecko, Francúzsko aj celá eurozóna zostávajú utlmené. Pre krajinu, ktorá je silno naviazaná na zahraničný dopyt, priemysel a automobilky, to nie je detail. Ak sa nedarí veľkým európskym ekonomikám, slovenské firmy to cítia v objednávkach, výrobe aj investíciách.
Šéf rezortu financií zároveň zdôrazňuje, že Európska komisia (EK) zaradila Slovensko medzi fiškálne zodpovedné krajiny z pohľadu rastu čistých výdavkov. Ide o jedno z európskych pravidiel, ktoré sleduje, ako rýchlo rastú výdavky štátu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa však nestačí pozerať sa iba na formálne splnenie európskeho pravidla. Slovenské verejné financie podľa odborníkov stále nesmerujú k udržateľnému vývoju.
Rozpočtová rada upozorňuje, že aktuálne nastavenie európskych pravidiel je pri Slovensku príliš mäkké. Krajina ich môže formálne plniť, no zároveň mať vysoký deficit a rastúci dlh. To je aj hlavný rozdiel medzi politickým odkazom vlády a širším ekonomickým obrazom. Vláda ukazuje na pravidlo, ktoré vychádza priaznivo. RRZ však zdôrazňuje, že to ešte neznamená skutočné ozdravenie verejných financií.
Čítajte viac „Nie sme fackovací panák.“ Fico vracia úder zamestnávateľom a odmieta kritiku ekonomického balíka Tvrdé čísla z Bruselu sú menej lichotivé. EK očakáva, že deficit Slovenska zostane vysoký. V roku 2026 má dosiahnuť 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2027 až 5,4 percenta HDP. Verejný dlh sa má zároveň ďalej zvyšovať a do roku 2027 vystúpiť na 66,9 percenta HDP. Štát tak bude aj po konsolidačných balíkoch míňať výrazne viac, než vyberie.
Komisia zároveň upozorňuje, že slovenský problém nie je iba v horšom zahraničnom prostredí. Krajinu brzdí aj slabý rast produktivity, zhoršujúca sa konkurencieschopnosť, nízke investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovaných ľudí a veľká závislosť od priemyslu s nižšou pridanou hodnotou.
Čítajte viac Veľký balík je konečne vonku. Vláda ukázala celý zoznam opatrení, ktorými chce naštartovať ekonomiku Podľa Komisie je problém aj v tom, ako Slovensko konsoliduje. Doterajšie opatrenia stoja najmä na zvyšovaní daní a odvodov, nie na trvalejšom ozdravení výdavkov. Vyššie zaťaženie práce a podnikania pritom môže brzdiť firmy, zhoršovať konkurencieschopnosť a tlmiť rast. Účinok konsolidácie zároveň oslabujú trvalý 13. dôchodok či príliš široko nastavené energetické dotácie.