Slováci trávia pri obrazovkách a sociálnych sieťach množstvo času, no nové dáta ukázali, že schopnosť rozlišovať dôveryhodné informácie od pochybných správ za tým výrazne zaostáva. Reprezentatívny prieskum, ktorý realizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET, odhalil pomerne nepríjemný obraz. Takmer polovica dospelej populácie totiž dosiahla nízku úroveň mediálnej gramotnosti.
Výsledky výskumu ukázali, že 46 % dospelých Slovákov patrí do skupiny s nízkou mediálnou gramotnosťou. Ďalších 48 % dosiahlo strednú úroveň a len 6 % populácie získalo hodnotenie vysokej mediálnej gramotnosti. Pod týmto pojmom sa skrýva schopnosť kriticky posúdiť informácie, rozpoznať manipuláciu, odhaliť nedôveryhodné zdroje a správne vyhodnotiť obsah, ktorý sa k človeku dostane cez internet, televíziu alebo sociálne siete.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Slováci problém často rozpoznajú, no ďalej už nepokračujú
Zaujímavé je, že mnohí respondenti nepreukázali úplnú bezradnosť. Sedem z desiatich dokázalo identifikovať manipulatívny titulok a polovica si správne vybrala dôveryhodný zdroj informácií. Veľká časť ľudí zároveň prejavila dôveru vo vedcov a odborníkov. Problém sa objavil vo chvíli, keď prišlo na praktické overovanie informácií. Len 37 % respondentov uviedlo, že pravdivosť správ overilo systematicky a pravidelne. Najväčšia skupina, ktorá tvorila 46 %, siahla po overovaní až vtedy, keď získala podozrenie, že niečo nesedí.
Až 27 % ľudí priznalo, že informácie si neoverilo nikdy. To znamená, že veľká časť populácie síce rozpoznala základné varovné signály, no následne už nepodnikla ďalší krok. Práve tu vzniká priestor pre šírenie zavádzajúcich správ, hoaxov alebo dezinformácií.
Najčastejšie ľudia porovnali viac článkov či príspevkov na rovnakú tému. Túto metódu využilo 51 % respondentov. Druhé miesto obsadilo overovanie cez rodinu a priateľov, na ktoré sa spoliehalo 33 % opýtaných.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
Pokročilé nástroje využilo len minimum ľudí
Výskum odhalil aj ďalší zaujímavý detail. Len menšia časť populácie siahla po metódach, ktoré odborníci považujú za najúčinnejšie. Primárne zdroje informácií aktívne vyhľadalo 32 % respondentov. Autorov článkov, pôvod zdroja alebo dátum publikovania skontrolovalo približne štvrtina opýtaných. Umelú inteligenciu pri overovaní informácií využilo 18 % ľudí. Špecializované nástroje, ako napríklad reverzné vyhľadávanie obrázkov či platformy určené na odhaľovanie manipulácií vo videách, použilo len 11 % respondentov. Fact-checkingové služby využilo dokonca iba 6 % populácie.
Zdroj: IVO
„Varovným zistením je fakt, že každý druhý človek na Slovensku vykázal výrazný nedostatok schopností overovať informácie. Často ich prijal pasívne, nepovažoval kontrolu za potrebnú a ľahko prebral názory ľudí zo svojho okolia,“ hovorí autor výskumu a analytik IVO, Marián Velšic.
Podľa neho takáto situácia znižuje odolnosť spoločnosti voči dezinformáciám a manipulácii verejnej mienky.
Vzdelanie a príjem sú rozhodujúce faktory, ukázal výskum IVO
Výsledky zároveň ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Najlepšie výsledky dosiahli vysokoškoláci, študenti, manažéri a pracovníci v tvorivých profesiách. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli ľudia s nižším vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní.
V týchto skupinách podiel respondentov s nízkou mediálnou gramotnosťou dosiahol 53 až 68 %. Významný vplyv mal aj príjem domácnosti. Ľudia z domácností s mesačným príjmom do 1 000 eur vykázali najslabšie výsledky. S rastúcim príjmom úroveň mediálnych kompetencií postupne stúpala.
Seniori zaostali, no jednu slabinu zdieľali aj mladí
Prieskum odhalil aj generačné rozdiely. Najlepšie si viedli ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Naopak, medzi seniormi nad 65 rokov sa nízka mediálna gramotnosť objavila u 56 % respondentov. Zaujímavé však je, že mladí aj starší ľudia mali jednu spoločnú vlastnosť. Obe skupiny sa vo veľkej miere spoliehali na overovanie informácií prostredníctvom rodiny a priateľov.
„Mladí ľudia využili sociálne overovanie ako jednu z viacerých možností. Seniori sa naň však často spoliehali ako na jedinú aktívnu stratégiu, čo ich robí zraniteľnejšími voči nepravdivým informáciám,“ hovorí riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu ESET Slovensko Peter Ohrajter.
Zdroj: IVO
Práve tento rozdiel podľa odborníkov zohral dôležitú úlohu. Mladší ľudia totiž častejšie kombinovali viacero spôsobov overovania, zatiaľ čo starší respondenti sa opreli najmä o názory svojho okolia. Výsledky prieskumu naznačili, že problém mediálnej gramotnosti na Slovensku nesúvisí len s vekom. Veľkú úlohu zohralo vzdelanie, ekonomická situácia aj sociálne prostredie človeka.
Dáta zároveň ukázali, že mnohí Slováci dokázali rozpoznať podozrivý obsah, no pri samotnom overení informácií často skončili pri najjednoduchších metódach alebo tento krok úplne vynechali. Odborníci preto upozornili na potrebu cielenej osvety pre konkrétne skupiny obyvateľov, najmä pre seniorov, ľudí s nižším vzdelaním a domácnosti s nižšími príjmami. Takýto prístup by mohol priniesť lepšie výsledky než všeobecné kampane určené pre celú populáciu.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku