Keď sa povie meno Libuše Šafránková, väčšine z nás sa pred očami vybaví hrejivý úsmev, nezbedné oči a luk, ktorý s nevídanou istotou mieri na šišky v korunách stromov. Pre celé generácie je Popoluškou (a Libuškou), ktorá nepotrebovala vílu, aby si vybojovala svoje šťastie.
Foto: Kundrát / CNC / Profimedia
Herečka Libuše Šafránková na archívnom zábere.
Ale zatiaľ čo národ v nej videl rozprávkový symbol dobra a čistoty, ona sama bola ženou hlbokých kontrastov. Plachá, no vnútorne nesmierne pevná; éterická pred kamerou, no túžiaca po „ušpinení“ na divadelných doskách. Príbeh Libuše Šafránkovej nie je len o sláve, ale o hľadaní rovnováhy medzi verejným zbožňovaním a prísne stráženým súkromím, ktorému kraľovala osudová, hoci tichým škandálom poznačená láska.
Od malej organistky k skutočným slzám Barunky
Všetko sa začalo v Šlapaniciach pri Brne, v prostredí, kde hudba a viera neboli len kulisou, ale základom bytia. Libuše sa narodila 7. júna 1953 v Brne, no jej detstvo sa spojilo práve s miestami ako Synalov či spomenuté Šlapanice. Jej otec, kostolný organista, ju odmalička viedol k duchovnu. Malá Libuše ho sprevádzala pri bohoslužbách tak prirodzene, že si vyslúžila prezývku „malá organistka“. Pevná viera sa neskôr stala pilierom, o ktorý sa opierala v najťažších chvíľach života.
Jej vstup do sveta veľkého filmu bol priam magický. Ako 16-ročná študentka brnianskeho konzervatória očarila štáb v adaptácii Babičky (1971). Keď v záverečnej scéne ako Barunka plakala nad odchodom milovanej babičky, nebolo to herecké remeslo. Plakala skutočnými slzami, ktoré vtedy dojalo celé okolie. Azda už vtedy to bol „záblesk so silou 5 miliónov voltov“, ako neskôr opísal jej vyžarovanie Vladimír Procházka, keď sa Šafránková objavila na divadelných doskách pražského Činoherného klubu – začala tam v roku 1972. O rok neskôr však jej kométa zažiarila ešte viac a vystrelila k výšinám. Postarala sa o to postava Popolušky, ktorej kult trvá dodnes – aj 53 rokov od nakrútenia hitu Václava Vorlíčka v roku 1973.
Čítajte viac Prepila Menšíka a hovorila siedmimi jazykmi: Stella Zázvorková rozosmievala národ, v súkromí zažila najväčšiu materskú tragédiu Rozprávka Tři oříšky pro Popelku z nej urobila celoeurópsku hviezdu. Viacero zdrojov uvádza, že k úlohe sa dostala len vďaka náhode – pôvodne zvažovaná Jana Preissová otehotnela. Pre Libušu však sláva mala aj trpkú príchuť. Cítila sa byť uväznená v „škatuľke“ milých dievčat. Režiséri jej kvôli jej jemnému zovňajšku takmer nikdy neponúkli zápornú rolu, čo vnímala ako sploštenie svojho talentu.
Princezná, ktorá sa bála vlastnej popularity
Vnútorný konflikt viedol k jej známej ambivalencii k mediálnej pozornosti. Režisér Václav Vorlíček na ňu neskôr spomínal s istou dávkou horkosti. Keď neprišla na dohodnutý rozhovor s nemeckými médiami, hoci jej kolega Jaromír Hanzlík kvôli tomu priletel zo Švajčiarska, Vorlíček to označil za „hnusný podraz“. Skrátka len zavolala, že nepríde. „Obratom som naopak zavolal ja jej a do telefónu som jej povedal, že je to podrz a že toto sa nerobí. Mal som na ňu neuveriteľný ‚dopal‘,“ vyhlásil režisér pred médiámi. Svet vtedy možno netušil, že za Šafránkovej správaním nebola pýcha, ale hlboká plachosť a strach z publicity, ktorá ju oberala o vnútorný pokoj.
zväčšiť 
Foto: Profimedia
Libuše Šafránková Libuše Šafránková a Jaramír Hanzlík v komédii Ako utopiť Dr. Mráčka alebo koniec vodníkov v Čechách.
Aby vyvážila imidž rozprávkovej princeznej, Libuše vedome vyhľadávala divadelné postavy, ktoré boli charakterovo zložité, drzé, či dokonca nepríjemné. V pražskom Činohernom klube, kam nastúpila v roku 1972, sa cítila najviac slobodná. Práve tu stvárnila roly, ktoré ju, podľa jej vlastných slov, „pretiahli bahnom“. Potrebovala to, aby nestratila umeleckú integritu.
Ktorú rolu (a film) Libuše Šafránkovej máte najradšej?
Tri oriešky pre Popolušku
62,5%
Vesničko má, středisková
17,5%
Ako utopiť doktora Mráčka alebo koniec vodníkov v Čechách
15,0%
Divadlo pre ňu bolo natoľko prvoradé, že keď dostala ponuku na Popolušku, jej jedinou obavou bolo, aby neprišla o rozskúšanú rolu v Čechovovom Strýčkovi Váňovi. V Činohernom klube však našla niečo oveľa dôležitejšie než len umelecké vyžitie. Našla tam muža svojho života – Josefa Abrháma.
Osudový uzol: Abrhám, Urbánková a kadernícka spoveď
Ich stretnutie bolo poznačené osudom, no aj ľudskou bolesťou. Josef Abrhám v tom čase tvoril pár so speváčkou Naďou Urbánkovou. Bol to stabilný, osemročný vzťah, v ktorom Naďa verila v spoločnú budúcnosť. „Strašne som sa do neho zamilovala, vydržali sme spolu osem rokov,“ spomínala neskôr Urbánková.
Čítajte viac Slovenský herec 20. storočia Jozef Kroner a jeho odvrátená tvár slávy: Po Oscarovi prišli anonymy od ‚roduverných‘ Pravda však vyšla najavo krutým spôsobom. Naďa sa o romániku svojho partnera s Libušou dozvedela náhodou. „Kaderníčka mi so slzami v očiach povedala, že už to nemôže vydržať a že som taká hlúpa, keď už to pritom všetci vedia,“ spomínala speváčka. Srdce jej to zlomilo, ale pomerne rýchlo si uvedomila, že proti „Popoluške“ nemá šancu.