„Takto nejako som si to predstavoval. Boli ste úžasní, fantastickí,“ povedal smerom k publiku po stretnutí s Čiernou Horou (2:2) priamo na hracej ploche Peter Pekarík.

Dlhoročná opora slovenskej reprezentácie si búrlivý aplauz vypočula pred zápasom, počas neho pri striedaní v 22. minúte a aj po záverečnom hvizde, keď obkrúžil ihrisko a po boku s manželkou Lujzou sa za podporu a neutíchajúci potlesk poďakoval zvlášť každej z tribún.

O niekoľko minút neskôr už prišiel so svojím typickým úsmevom do mixzóny, aby zbilancoval nielen rekordný 138. zápas v národných farbách, ale aj celú takmer 20 rokov trvajúcu reprezentačnú kariéru.

Jeden z najsilnejších momentov

„Bolo to veľmi emotívne. Užil som si to pred výborným publikom, ktoré mi rozlúčku spríjemnili. Som veľmi vďačný divákom a rovnako aj chalanom, ktorí mi pomáhali počas mojich posledných reprezentačných minút. Veľmi si to vážim,“ skonštatoval čoskoro 40-ročný žilinský odchovanec.

Proti Čiernohorcom nastúpil v základnej zostave a po 22 minútach – symbolicky, keďže číslo 2 ho sprevádza celou kariérou – ho nahradil Hugo Pavek. „Peky“ tlieskali divákom, oni jemu, spoluhráči mu pri čiare vytvorili oslavný špalier.

„Momenty boli silné už pred zápasom, keď sa to všetko nabaľovalo. Dostával som stovky správ… Všetko sa mi premietalo hlavou aj počas slovenskej hymny, ktorú spievala manželka.

To bol jeden z najsilnejších okamihov v celej kariére. Manželka je moja najväčšia opora. Aj jej vďačím za celú moju kariéru. Dodáva mi silu, stojí pri mne s pozitívnou energiou a pokojom. Som šťastný, že ju mám pri sebe,“ pokračoval.

Pred zápasom si prevzal pamätný zarámovaný dres, na ploche nechýbali ani manželka a rodičia.

Pred zápasom si prevzal pamätný zarámovaný dres, na ploche nechýbali ani manželka a rodičia. (zdroj: Šport/Jano Koller)

Absolútne žiadne kompromisy

Na začiatku zápasu z neho už všetko opadlo. „Naozaj som si chcel užiť každú minútu v slovenskom drese, ktorá mi zostávala do konca kariéry. Bol to pre mňa krásny večer.“

V 6. minúte sa dostal do sľubnej streleckej pozície a dokonca mohol skórovať. „Bola by to nádherná čerešnička na torte. Napriek tomu som si užil každý jeden moment v zápase a som veľmi rád, že som sa takto mohol rozlúčiť.“

Potom už prišla reč na to, čo ho najviac charakterizuje. A to je futbalová dlhovekosť, veď nik iný v histórii nehral za slovenskú reprezentáciu časovo tak dlho ako on.

„Je to pracovitosťou, disciplínou a životosprávou, v ktorej som nehľadal absolútne žiadne kompromisy. Človek na to príde až v neskoršom veku, že futbal mu to vráti. Mne to vrátil stonásobne, keďže ešte aj teraz sa cítim fyzicky veľmi dobre. A za to vďačím najmä svojej životospráve a rozhodne v tom poľavím ani po kariére.“

Keď Pekarík začínal, on mal 4 roky. Pri rozlúčke legendy zažil premiéru v slovenskej bránke

Súvisiaci článok

Keď Pekarík začínal, on mal 4 roky. Pri rozlúčke legendy zažil premiéru v slovenskej bránke

Čítajte viac

Rovnako ako on má 138 reprezentačných štartov aj Marek Hamšík a je veľmi pravdepodobná, že ich ešte dlho nikto nedostihne.

„Ako hovoril aj pán tréner, rekordy sú na to, aby sa prekonávali. Je to úžasné číslo, nesníval som o tom ani v najkrajšom sne. Vážim si každý odohraný zápas v reprezentácii.

S Hamšom sme mali veľa rozhovorov na túto tému a som rád, že končím na rovnakej méte, na akú sa dostal aj on. V reprezentácii sme toho spolu veľa zažili, takže toto je krásna symbolika. Navyše, vždy som tvrdil, že pre mňa nie sú najdôležitejšie štatistiky.“

V 6. minúte sa ocitol vo výbornej pozícii, ale rozlúčku napokon gólom neozdobil.

V 6. minúte sa ocitol vo výbornej pozícii, ale rozlúčku napokon gólom neozdobil. (zdroj: Šport/Jano Koller)

Spomienky do konca života

V národnom mužstve sa stretlo počas júnového zrazu viacero nováčikov a mladíkov, ktorí ešte ani nechodili do školy, keď Peter Pekarík už nastúpil na premiérový reprezentačný duel.

„Boli zlatí. Od prvého dňa si vážili, že tu môžu byť. Prajem im, aby mohli zažívať také krásne momenty, aké som zažíval ja so staršou generáciou. Veľmi im želám, aby nadviazali na naše úspechy a zažili atmosféru veľkého šampionátu, pretože sú to spomienky do konca života.“

Keď sme už spomenuli úvodný zápas, doplňme, že sa konal 10. decembra 2006 v Abú Zabí proti Spojeným arabským emirátom. Derniéru „Pekyho“ zažili 5. júna 2026 Košice.

„Oba tieto zápasy mali pre mňa silnú emóciu. V prvom som začínal a vôbec som netušil, že budem tak dlho v reprezentácii. Bola pre mňa obrovská škola sedieť v jednej šatni s hráčmi, ku ktorým som dovtedy vzhliadal. Zároveň som vedel som, že sa mi začínajú napĺňať detské futbalové sny. Počas posledného duelu sa mi zase premietla celá 20-ročná kariéra, čo bol taktiež silný moment.“

Zmysel júnového zrazu? Meno Hugo Pavek, tým je povedané úplne všetko (komentár)

Súvisiaci článok

Zmysel júnového zrazu? Meno Hugo Pavek, tým je povedané úplne všetko (komentár)

Čítajte viac

V najbližších dňoch plánuje s manželkou predovšetkým odpočívať.

„Doprajeme si pár dní voľna. V nedeľu máme rodinnú oslavu, ktorú si spolu užijeme a určite budeme zase spomínať. Potom sa rozhodneme, ako ďalej, keďže už mám ponuku z Herthy na pokračovanie aktívnej kariéry. V pokoji si to preberieme a uvidím, či sa rozhodnem ísť ešte do jednej sezóny.

Fyzicky sa cítim stále dobre, ale chcem si to nechať uležať. Koncentrácia a emócia teraz smerovala len na tento zraz a zrejme mi ešte pár dní potrvá, kým to celé vstrebem,“ vysvetľoval Peter Pekarík.

Poďakovanie i motivovanie

Peter Pekarík mal ešte pred začiatkom rozcvičky príhovor v šatni.

„Veľmi pekne som sa poďakoval za všetko, a to nielen hráčom, ale aj realizačnému tímu. S trénerom Weissom som prežil jedno z najkrajších období v reprezentácii. Poďakoval som sa všetkým ľuďom okolo nášho tímu, ktorí nám vytvárajú servis na to, aby sme sa my mohli koncentrovať iba na náš výkon.

Snažil som sa tiež chalanov namotivovať na posledný zápas, keďže viem, že v hlavách už asi mali aj dovolenkový čas. Všetci však napokon išli na doraz a som rád, že sa vyžmýkali do poslednej kvapky a dopriali mi krásnu rozlúčku,“ pousmial sa muž, s ktorým sa spája výlučne pozícia pravého obrancu.

Ponuku od Weissa nemá

Neoslovil ho ešte hlavný tréner Slovenska, Vladimír Weiss st., aby posilnil realizačný tím reprezentácie? „Zatiaľ na to nebol čas, uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ani ja ešte nie som rozhodnutý, ako ďalej. Pokiaľ budem môcť pomôcť skúsenosťami aj na Slovensku, som tomu otvorený a budem sa na to tešiť,“ skonštatoval Peky.

Najviac štartov za Slovensko

138  Marek HAMŠÍK

138  Peter PEKARÍK

112  Juraj KUCKA

107  Miroslav KARHAN

104  Martin ŠKRTEL