Duch, to nie je len vznášajúce sa vedomie mŕtveho človeka. Občas je to prízrak z minulosti, ktorý sa zasekol v čase, a nedokáže sa z pomyselnej slučky vymaniť. A inokedy je to zasa niekto, na koho čakáme tak dlho, až sa jeho neprítomnosť zhmotní do kovovej gule, ktorá nás drží na mieste. Duchovia v inscenácii Pri močiari mačiek írskej autorky Mariny Carr, ktorú v Slovenskom národnom divadle režíruje Matúš Bachynec, majú rôzne podoby. Čosi ich však spája – bezradnosť.
Foto: Jakub Gulyás
Jana Oľhová ako Mačacia žena a Táňa Pauhofová ako Hester Swanová.
Čudácka vedma
Močiar mačiek je zvláštne, na prvý pohľad bezútešné miesto.
Umne zhotovená scéna a hudba, ktorú ju šikovne dopĺňa, diváka ihneď naladia do tej správnej atmosféry – akoby naozaj sedel uprostred temných močarísk, kde sa stretáva realita s čímsi nadprirodzeným. Niekde mimo času a priestoru, v akomsi neurčitom bode, v očistci.
V popredí príbehu stojí Hester Swanová (Táňa Pauhofová), žena, ktorú sa komunita ľudí žijúcich v močiari pokúša zo všetkých síl vyobcovať.
Dôvodom je jej čiastočne rómsky pôvod, s ktorým sa spája aj jej zvláštne prepojenie so svetom mŕtvych. Hoci sama nepozná spôsoby, ako praktizovať mágiu, dokáže komunikovať s duchmi.
Hester má dcéru Josie (Anna Kováčová/Adela Polčanová), ktorej dala meno po svojej vlastnej matke. Tá ju ešte ako malú opustila a Hester sa s tým nikdy nedokázala vyrovnať.
Preto si ešte kedysi dávno dala sľub, že močiar mačiek nikdy neopustí, ale počká, kým sa mama vráti. Je pre to ochotná urobiť čokoľvek.
Čítajte viac Môj syn je ako nástroj, na ktorom neviem hrať. SND uviedlo citlivú inscenáciu o autizme
Lenže tlak sa stupňuje. Kartágo (Adam Hilek/Dušan Ambróš), otec Hesterinej dcérky, sa ide oženiť s Carolinou (Anna Magdaléna Hroboňová), a zo všetkých síl sa snaží Hester prinútiť, aby odišla. A nielen on – prehovára ju aj jeho budúca manželka a jej otec Xavier (Jozef Vajda).
Kartágova matka, pani Kilbridová (Diana Mórová), nemá na Hester jediného pekného slova a hucká proti nej aj malú Josie, ktorá však mamu bezpodmienečne ľúbi. Akú-takú podporu nachádza Hester aspoň v Monice (Emília Vášáryová), ktorá jej však tiež radí, aby močiar mačiek opustila – hoci to myslí dobre.
Celú situáciu pozorne sleduje Mačacia žena (Jana Oľhová), slepá vedma, ktorá sa zakráda dejom ako fantóm oplývajúci nezvyčajnou múdrosťou.
Hoci je to čudáčka, ktorá preferuje pitie z taniera či misky pred pohárom a ako pokrm zasa obľubuje myši, medzi ľuďmi si vybudovala rešpekt.
Vyzná sa totiž vo veciach, ktoré sú pred nimi zahalené – rovnako ako Hester dokáže hovoriť s mŕtvymi a jej predpovede budúcnosti sa zakaždým naplnia.
Prepojenie kresťanstva a pohanstva
Inscenácia, ktorá je inšpirovaná gréckym mýtom o Médei, do detailov skúma tragický príbeh ženy, ktorá celý život bojuje voči nepriaznivým okolnostiam a nedokáže nájsť cestu von.
Hester nie je žiadna prvoplánová hrdinka, ktorá by vynikala svojím citom pre morálku či inými skvostnými vlastnosťami, a predsa je na nej čosi obdivuhodné. Je to značne ambivalentná postava, ktorá je zahnaná do kúta a bráni sa ako vie.
Mnohí by sa už boli dávno vzdali, sklonili hlavu, utiekli, ale ona nie. Drží sa svojich zásad a bojuje, dokým vládze. Pre Táňu Pauhofovú išlo o prvú premiéru na pôde SND po dlhšom čase a táto rola jej musela dať svojou náročnosťou poriadne zabrať – no popasovala sa s ňou statočne.
Podobne ako jej Hester, aj ostatné postavy pôsobia mimoriadne živo a autenticky. Najviac spomedzi nich vynikajú Mačacia žena a pani Kilbridová, ktoré sú stvárnené fenomenálne a len ťažko si predstaviť lepšie obsadenie pre tieto úlohy.
Celkovo je hra herecky vyskladaná naozaj dobre – vrátane detskej herečky Adely Polčanovej, ktorá sa v úlohe Josie alternuje s Annou Kováčovou.
Čítajte viac Morálne nepoškvrnená kurtizána vo vlaku plnom pokrytcov. SND uviedlo emóciami nabitú inscenáciu so šokujúcim koncom Inscenácia Pri močiari mačiek, ktorá sa nesie v štýle magického realizmu, uvádza diváka do drsného, neľútostného sveta, ktorý mne osobne čímsi vzdialene pripomenul Satanské tango. Výraznou témou hry je aj generačná trauma, ktorá hrozí tým, že sa bude opakovať.
Zaujímavé je, ako sa v deji prepája súčasné kresťanstvo s prvkami pohanstva – obyvatelia močiaru síce chodia do kostola, no ich správanie je v tomto smere neraz pokrytecké. Zároveň majú strach z nadprirodzených javov, ktoré ich obklopujú, a zo žien, ktoré považujú za čarodejnice.
Istým spôsobom je to blízke aj nám Slovákom – hoci je u nás v prevahe kresťanstvo, na vidieku sa isté tradície ešte zachovali, napríklad topenie Moreny.
Pri močiari mačiek je bolestné dielo o osamelosti, beznádeji, vylúčení zo spoločnosti a nekonečnom blúdení. Opäť sa teda vraciame k tomu, že svojím spôsobom ide o príbeh o duchoch.
Pri tejto príležitosti som si spomenula na výstižný a zároveň poetický citát režiséra Guillerma del Tora, ktorý ich charakterizoval takto:
„Tragédia odsúdená na opakovanie sa znovu a znova? Možno okamih bolesti. Niečo mŕtve, čo sa stále zdá byť živé. Emócia pozastavená v čase. Ako rozmazaná fotografia. Ako hmyz uväznený v jantári.“
HODNOTENIE: 4,5 hviezdičky z 5
Pri močiari mačiek / Slovenské národné divadlo 2026 / r. Matúš Bachynec, h. Táňa Pauhofová, Adam Hilek/Dušan Ambróš, Anna Kováčová/Adela Polčanová, Diana Mórová, Emília Vášáryová, Jana Oľhová, Jozef Vajda, Anna Magdaléna Hroboňová, František Kovár, Ján Gallovič, Marek Mráz/Maxim Rozenberg, Oliver Horváth/Mátyás Sándor Takács.