Slovensko už zrejme prestáva byť krajinou, z ktorej ľudia utekajú za lepším životom do zahraničia. Poukazujú na to nové dáta analytického útvaru ministerstva financií Inštitútu finančnej politiky (IFP). Vyplýva z nich, že v poslednom období sa z cudziny domov vracia viac ľudí, ako ich odchádza. Analytici však upozorňujú možno ešte na dôležitejšiu vec. Čísla totiž ukazujú, že z dlhodobého hľadiska odchádza zo Slovenska za prácou čoraz menej ľudí. Podľa odborníkov za tým stojí najmä to, že doma majú viac pracovných príležitostí, čo znižuje tlak na odchod za hranice.
IFP upozorňuje na to, že zatiaľ čo ešte v roku 2014 zo Slovenska odišlo vyše 51-tisíc ľudí, do krajiny sa vrátilo menej ako 30-tisíc osôb. S výnimkou roka 2021 potom počet odchodov už iba klesal. „V roku 2023 sa počet odchodov a príchodov obyvateľov Slovenska takmer vyrovnal. Zo Slovenska odišlo 25 350 občanov a vrátilo sa 25 200. Predbežné dáta za rok 2024 zatiaľ ukazujú, že počet odchodov dokonca klesol pod 20-tisíc a na Slovensko sa vrátilo takmer 27-tisíc ľudí,“ informuje inštitút.
„Slovensko má nízku nezamestnanosť a najmä dostatok voľných pracovných miest a ten, kto chce, si prácu nájde a nemusí odchádzať od rodiny, čo je niekedy rozhodujúci faktor. Ľudia vedia počítať. Pracovať v zahraničí už nemusí byť pre každého také výhodné ako v minulosti a to najmä s ohľadom na relatívne vyššie životné náklady v zahraničí a znižujúce sa platové rozdiely,“ vyjadril sa k týmto číslam na sociálnej sieti minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
Vládni analytici pritom pracujú najmä s údajmi zo zdravotných poisťovní. Sledujú, kto zo systému slovenského zdravotného poistenia vypadol a kto sa doň po čase opäť vrátil. Takéto dáta lepšie zachytávajú ľudí, ktorí reálne odišli pracovať do zahraničia alebo sa zo zahraničia vrátili späť. Nič to však nemení na tom, že tento trend sa v posledných rokoch zlepšuje. Je to dôležité najmä preto, že firmy naprieč celou ekonomikou dlhodobo hlásia, že im chýbajú desiatky tisíc kvalifikovaných ľudí.
Čítajte viac Kolega berie viac a robí to isté? Firmám sa končí platové tajomstvo (otázky a odpovede)
Viac ľudí prichádza ako odchádza
Čísla okrem trendu poklesu ľudí, ktorí odchádzajú za prácou do cudziny, ukazujú aj ďalší dôležitý signál. V rokoch 2023 a 2024 sa totiž počty odchádzajúcich a vracajúcich, ako sme spomínali, pomaly vyrovnávajú. Analytik IFP Marián Šaling však pre Pravdu zdôraznil, že pri hodnotení týchto rokov je potrebné byť opatrný, nemusia byť totiž definitívne. Zdravotné poisťovne ich ešte môžu spätne spresňovať. „Ak sa ale pozrieme na veľkosť revízii z minulosti, je možné očakávať že údaje o migračnom salde za tieto roky zostane približne okolo vyrovnaného stavu, čo je odlišná situácia v porovnaní so stavom spred dekády,“ hovorí odborník.
Opatrnosť pri čítaní najnovších čísel odporúča aj analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Pozitívne saldo návratov je podľa neho dobrý signál, no neznamená, že Slovensko už automaticky zostane iba v pluse. Podľa neho treba rátať aj s tým, že časť ľudí, ktorí odišli po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) alebo v poslednej dekáde, sa dnes prirodzene dostáva do fázy, keď rieši rodinu, bývanie, stabilitu a blízkosť domova. „Do toho vstúpili vyššie životné náklady v zahraničí a väčšia možnosť pracovať na diaľku,“ dodáva Kočiš.
Analytik upozorňuje aj na štatistický a demografický efekt. Pripomína, že za posledné roky sa zvýšil počet Slovákov, ktorí majú skúsenosť so životom v zahraničí, a dnes tak existuje väčšia skupina ľudí, z ktorej sa môžu niektorí vracať. Hovorí tiež, mladé populačné ročníky, z ktorých prichádzajú noví emigranti, sa postupne zmenšujú. Aj preto podľa neho môžeme v ďalších rokoch vidieť pozitívne migračné saldá častejšie, „aj bez toho, aby to automaticky znamenalo zásadné zlepšenie atraktivity Slovenska“.
Podobne pozitívny bol aj rok 2020, pri ktorom sú dáta zo zdravotnej poisťovne presné. Pred šiestimi rokmi sa na Slovensko vrátilo viac ako 36-tisíc ľudí a krajinu opustilo takmer 25-tisíc ľudí. Treba však zdôrazniť, že ide o prvý rok globálnej pandemickej krízy spôsobenej ochorením Covid-19.
Čítajte viac Kamenický hlási veľký úspech Slovenska: Budúci rok predbehneme Nemcov aj celú eurozónu. Z Bruselu prišla studená sprcha Podobný efekt mala aj globálna ekonomická kríza v roku 2009. V tom čase z krajiny odišlo menej ako 37-tisíc ľudí a vrátilo sa ich takmer 40-tisíc. Šaling v tejto súvislosti vystľuje, že v prvých rokoch kríz sa väčší počet ľudí pracujúcich v zahraničí vracia naspäť na Slovensko a rovnako menší počet otvorených pozícií podľa neho pravdepodobne vedie aj k dočasnému poklesu odchodov z krajiny.
Najhoršie obdobie v tomto ohľade však pre Slovensko nastalo po vstupe do EÚ. Za prácou do zahraničia v roku 2004 odišlo viac ako 88-tisíc ľudí a vrátilo sa ich len niečo cez 4-tisíc. V roku 2005 boli čísla ešte vypuklejšie – za prácou vzedy odišlo viac ako 110-tisíc Slovákov, naspäť ich prišlo menej ako 30-tisíc.
Zmeny na trhu práce
IFP hovorí v tejto súvislosti o priaznivom signále pre slovenský trh práce aj celú ekonomiku. Tento vývoj podľa expertov naznačuje, že „podmienky na domácom trhu práce sú pre časť ľudí dostatočne atraktívne na to, aby sa rozhodli zostať, alebo sa po období práce v zahraničí vrátiť späť na Slovensko.“
Analytici inštitútu upozorňujú na to, že v roku 2014 bola na Slovensku miera nezamestnanosti na úrovni asi 13 percent. V roku 2024 sa už pohybovala okolo hranice piatich percent. „Slovensko si zároveň polepšilo aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Zatiaľ čo v roku 2014 bola slovenská nezamestnanosť približne o dva percentuálne body vyššia ako priemer EÚ, v roku 2024 bola už takmer o jeden percentuálny bod nižšia,“ dodávajú.
Aktuálne čísla ale nie sú až tak priaznivé. Štatistický úrad informoval, že na začiatku roku 2026 zamestnanosť mierne klesla – úbytok ľudí je cítiť najmä vo výrobe. Čo sa týka miery nezamestnanosti, tá v prvom štvrťroku tohto roka dosiahla 5,9 percent.
Čítajte viac Veľký balík je konečne vonku. Vláda ukázala celý zoznam opatrení, ktorými chce naštartovať ekonomiku Kočiš počíta s tým, že rast slovenskej ekonomiky by sa mal v tomto roku pohybovať na úrovni okolo jedného percenta. Takýto výkon podľa neho nedokáže generovať dosť nových pracovných miest a preto očakáva, že nezamestnanosť by mohla dosiahniť v priemere šesť percent. „Naďalej tiež platí, že dlhodobo nezamestnaní tvoria približne dve tretiny všetkých nezamestnaných a ich počet sa pohybuje okolo 100-tisíc osôb. Ide o potenciál pracovnej sily, ktorý Slovensko vzhľadom na demografické zmeny potrebuje v budúcnosti aktívne využiť, pochopiteľne však nepôjde o jednoduchý proces,“ dodal ekonóm.
Vyhrané ešte nemáme
Napriek tomu, že čoraz menej ľudí uteká zo Slovenska za prácou do zahraničia, ešte vyhrané nemáme.Podľa Kočiša je pre ekonomiku dôležitejšia štruktúra než samotné migračné saldo. „Migračné saldo je dobrý základný ukazovateľ, ale samo osebe nám nepovie, či krajina získava alebo stráca ľudský kapitál. Rozhodujúce je, kto odchádza, kto sa vracia, v akom veku, s akým vzdelaním, skúsenosťami a v akých profesiách,“ hovorí analytik.
Ak sa vracajú ľudia v produktívnom veku, so zahraničnou pracovnou skúsenosťou, jazykmi, kontaktmi a kapitálom, je to podľa neho pre Slovensko veľmi pozitívne. Ak však odchádzajú najlepší maturanti a veľká časť z nich sa po zahraničnej vysokej škole nevracia, Slovensko podľa neho stráca ľudí s najvyšším budúcim potenciálom. „Nejde len o počet pracovných síl. Ide často o budúcich lekárov, výskumníkov, technologických expertov, podnikateľov, manažérov, učiteľov, analytikov a ľudí, ktorí by mohli zvyšovať kvalitu verejných aj súkromných inštitúcií,“ dodáva analytik.
Naša ekonomika rovnako stojí pred masívnou výzvou – demografickou krízou. Samotná vláda vo vlastnom materiáli s názvom Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2025 priznáva, že krajina má problém.
Vládny kabinet sa v dokumentoch odvoláva na zistenia Aliancie sektorových rád (ASR), podľa ktorých bude slovenský pracovný trh v najbližšom desaťročí potrebovať čoraz viac vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Zároveň však porastie aj počet zamestnancov v dôchodkovom veku, čo môže vytvárať nové problémy pre firmy. Trh práce navyše ovplyvní pokračujúca robotizácia a automatizácia, ktoré zmenia nároky na pracovné pozície aj potrebné zručnosti zamestnancov.
Čítajte viac Komu sa na Slovensku žije z platu najlepšie? Prieskum ukázal veľký rozdiel medzi zlatými manažérmi a robotníkmi „Celkový dopyt po pracovnej sile bude podľa ASR 69-tisíc až 79-tisíc osôb ročne. Väčšina z toho sú osoby, ktoré budú zamestnávatelia potrebovať nahradiť z dôvodu starnutia obyvateľstva. Potrebná bude hlavne pracovná sila so strednou kvalifikáciou, ale rásť bude aj dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch. Dodatočná pracovná sila potrebná na nové pracovné miesta bude do roku 2035 tvoriť 6 až12 percent z celkového dopytu, pričom pôjde najmä o vysokokvalifikovaných pracovníkov,“ píše sa vo vládnom dokumente.
Kým sa štátu podarí vymyslieť, ako poraziť demografickú krízu, chýbajúcich ľudí nahrádzajú pracovníci z cudziny. Tých je teraz na Slovensku historicky najviac. Začiatkom apríla 2026 tu pracovalo vyše 151-tisíc cudzincov. Ešte v roku 2014 ich pritom bolo v priemere len necelých 17-tisíc, v roku 2019 približne 73-tisíc a vlani už okolo 129-tisíc. Za poslednú dekádu sa ich počet zvýšil takmer deväťnásobne a slovenský trh práce je od nich čoraz závislejší.