Slovenské hospodárstvo nevyniká v žiadnej oblasti. Aj tak by sa v jednej vete dal zhrnúť výsledok Indexu prosperity z dielne Slovenskej sporiteľne (SLSP), ktorý porovnáva krajiny Európskej únie (EÚ) podľa ekonomiky, kvality života, vzdelávania, spoločenského prostredia či udržateľnosti. Hoci sme sa v porovnaní s minulým rokom posunuli o jednu priečku vyššie, stále zostávame na chvoste Únie.
Slovensko sa v indexe ocitlo až na 23. mieste. Horšie ako my sú na tom už iba Maďari, Rumuni, Bulhari a Gréci. Zo susedných krajín je výrazne pred nami Rakúsko (11. miesto), Poľsko (12. miesto), ale aj Česko (15. miesto). Slovensko teda je stále bližšie k európskemu dnu než k priemeru a v regióne mu utekajú aj krajiny, s ktorými sa roky v rámci V4 prirodzene porovnáva.
Rebríček, ktorý každoročne zostavuje naša najväčšia banka, sleduje napríklad to, koľko toho konkrétna krajina vyprodukuje, či má zdravé verejné financie, odolné domácnosti, dôveryhodné inštitúcie či podmienky na dlhodobý rast. V podstate ukazuje, či je štát pripravený zvyšovať životnú úroveň aj v čase starnutia populácie, drahšej obrany, technologických zmien a ostrejšej globálnej konkurencie.
Čítajte viac Črtá sa veľký obrat? Čoraz menej Slovákov odchádza do zahraničia, domov sa vracajú po tisíckach Najväčšie problémy pritom máme práve v oblasti ekonomiky – od nej závisia vyššie mzdy, lepšie verejné služby, výška dôchodkov, ale aj schopnosť vlády financovať svoje sľuby. Platí totiž, že ak hospodárstvo nerastie dostatočne rýchlo a zároveň sa zvyšujú nároky na rozpočet, krajina potrebuje míňať viac peňazí, no zároveň nevytvára dosť nového bohatstva, z ktorého by to vedela bezpečne zaplatiť.
„Podľa analytikov bude Slovensko v roku 2026 patriť k najslabšie rastúcim ekonomikám strednej Európy. Odhad rastu HDP na úrovni jedného percenta zaostáva za Poľskom, Českom aj Maďarskom, pričom domácu ekonomiku budú tlmiť najmä pokračujúce vysoké dane, opatrná spotreba domácností aj neisté zahraničné prostredie (tarify, ceny energií kvôli situácii v Hormuzskom prielive),“ píše SLSP.
Štát narástol, ekonomika nie
Problém pritom nie je iba v tom, že štát míňa veľa peňazí. „Slovensko sa za posledné roky priblížilo veľkosťou štátu k západnej Európe, ale nie výkonnosťou ekonomiky,“ píše sa v dokumente SLSP. Podľa banky sa výdavky verejnej správy vyšplhali takmer k úrovni 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP) – ešte v roku 2018 sa pohybovali na úrovni okolo 40 percent HDP. To je úroveň, pri ktorej už štát z ekonomiky berie a prerozdeľuje veľkú časť vytvoreného bohatstva.
Štátne výdavky síce narástli na úroveň bohatších krajín, no mzdy, produktivita a výkonnosť ekonomiky sa k nim nepriblížili rovnakým tempom. Ako upozorňujú analytici, podobný prístup funguje v severských štátoch, ale u nás nie. Napokon, na prvom mieste v indexe prosperity sa umiestnilo Švédsko. Dánsko skončilo na štvrtom mieste a Fínsko na šiestom.
„Severské krajiny ukazujú, že veľký štát môže fungovať, ak stojí na vysokej produktivite, kvalitných službách, dôvere a silnej daňovej kapacite. Slovensko si však začalo nárokovať podobný verejný štandard z omnoho menšieho ekonomického základu. Inak povedané, zväčšili sme štát, ale nezbohatli sme dosť rýchlo na to, aby sme to mohli dovoliť. Výsledkom je kombinácia vysokých výdavkov, slabých verejných služieb, rastúceho dlhu a pomalej ekonomiky. Ak chceme európsky štandard, nestačí prerozdeľovať väčšiu časť HDP. Musíme najprv vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, produktivitu a mzdy,“ píše SLSP.
Čítajte viac Kolega berie viac a robí to isté? Firmám sa končí platové tajomstvo (otázky a odpovede)
Prečo Slovensku klesá konkurencieschopnosť?
Index prosperity upozorňuje na to, že Slovensko má nízku konkurencieschopnosť. Vidno to aj na medzinárodných porovnaniach. V rebríčku konkurencieschopnosti IMD sme sa prepadli na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Najlepšie to nevyzerá aj v regióne V4, kde sú pred nami Česko, Maďarsko aj Poľsko. SLSP za tým vidí najmä kombináciu domácej konsolidácie, vyšších daní a odvodov, drahých energií, tlaku na automobilový priemysel, amerických ciel, čínskej konkurencie a nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
Podobný obraz ponúka aj vládny materiál s názvom Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2025 . Ten upozorňuje, že ak nechceme uviaznuť v pasci stredného príjmu – čo znamená, že krajina už nie je dosť lacná na to, aby konkurovala nízkymi mzdami, ale zároveň ešte nie je dosť inovatívna a produktívna na to, aby konkurovala bohatým ekonomikám – nemôže už stavať svoj model len na lacnejšej práci a montážnej výrobe. Konkurencieschopnosť sa vlády musí opierať o znalostnú ekonomiku, lepšie vzdelávanie, výskum, vývoj, inovácie, technológie a užšie prepojenie univerzít so súkromným sektorom.
Jedným z najväčších problémov je aj samotná cena práce. Vládna správa upozorňuje, že daňovo-odvodové zaťaženie práce pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahlo v roku 2024 na Slovensku 42,6 percenta. V rámci V4 ide o najvyššiu úroveň a pri rovnakých mzdových nákladoch dostane bezdetný pracujúci na Slovensku najnižšiu čistú mzdu. Pre firmy to znamená drahšie zamestnávanie, pre ľudí slabšiu motiváciu pracovať legálne a pre ekonomiku pomalší rast.
Odborníci Slovenskej sporiteľne vidia problém aj v tom, akým spôsobom súčasná vláda doteraz konsolidovala. Podľa nich si vláda peniaze do rozpočtu začala pýtať najmä cez vyššie dane a odvody. Pre štátnu kasu je to síce rýchla pomoc, no pre firmy to znamená drahšie podnikanie, menej lákavé investície, ale to, že nové pracovné miesta sa vytvárajú ťažšie.
Ako sa darí domácnostiam?
Slovenské domácnosti na tom na prvý pohľad podľa dostupných dát neboli najhoršie. Ľudia mali prácu, nezamestnanosť bola nízka a mzdy rástli aj po očistení o infláciu. Lenže tento obraz má aj druhú stranu. Rok 2025 ukázal, že odolnosť slovenských rodín nie je nekonečná. Ako problém sa ukázalo spomínané šetrenie vlády. Štát začal brať viac a ľuďom zostalo menej priestoru na bežné míňanie.
Podľa banky bude ešte horšie. „V roku 2026 sa navyše časť opatrení ešte výraznejšie premietne do ceny práce, čo tlmí rast čistých príjmov aj tvorbu nových pracovných miest,“ uvádza sa v Indexe prosperity.
Čítajte viac Domácnostiam prídu vyššie energošeky a pomoc dostanú aj ďalší. Tisíce ľudí čakali pre chyby štátu (otázky a odpovede) Slabým miestom zostávajú aj úspory. Mnohé domácnosti nemajú dosť veľký finančný vankúš na horšie časy. SLSP upozorňuje, že nízka miera úspor znamená menšiu rezervu pri šokoch, chorobe, strate práce alebo raste splátok. Stačí jedna nečakaná udalosť a rozpočet rodiny sa môže rýchlo dostať pod tlak.
K tomu sa pridáva zdravie. Ľudia sa síce dožívajú vyššieho veku, no veľkú časť života nemusia prežiť v dobrom zdravotnom stave. „Priemerná dĺžka života rastie, no počet rokov prežitých v zdraví zostáva nízky,“ dodávajú analytici.