Za prácou do šíreho sveta putujúci Slovák nie je len obraz reality posledných desaťročí. Je to tak trochu aj súčasť národnej mytológie.

So stránkami, ktoré, pokiaľ ľudia putovali z tvŕdze, na jednej strane vypovedajú o ťažkých materiálnych či vzdelávacích pomeroch, na druhej strane však aj o vôli rozvíjať domáce prostredie po skúsenostiach nadobudnutých inde. A to dokonca aj napriek trpkej pravde, že doma nikto nie je prorokom.

Najmä zásluhou ľudí, a to z rozličných sociálnych vrstiev a z odlišných pohnútok, ktorí sa rozhodli svoje tulácke, či možno presnejšie „pracovnotulácke“, cesty stočiť naspäť domov, je Slovensko také rozmanité a svojím spôsobom kultúrne unikátne. Ba dokonca sa dá povedať, že vďaka niektorým konkrétnym navrátilcom vôbec existuje ako politický štát.

V súčasnosti sa však často skloňuje skôr tá menej romantická a etnologická stránka slovenskej migrácie. Odliv mozgov, ako sa tomu moderným žargónom hovorí, vystihuje negatívnu stránku slobody pohybu v dôsledku nevyhnutnosti vzhľadom na zhoršujúce sa možnosti domáceho uplatnenia.

Téma sa ako užitočný horúci zemiak prehadzuje v parlamente, keď treba ukázať na vinníka. Na jednej strane je obraz Slovenska ako krajiny exodu biblických rozmerov; a na druhej jednostranne interpretované štatistiky, ktoré vypovedajú o tom, že z dlhodobého hľadiska sa viac ľudí vracia, ako odchádza. Trúfam si povedať, že čísla zohľadňujúce len existenčné motívy nevystihujú celú skutočnosť, ako aj to, že cestovanie z nutnosti nie je fenoménom posledných rokov.

Paradoxne to bol práve vytúžený vstup do EÚ, po ktorom sa domáce ekonomické podmienky radikálne zhoršili a k lepšiemu sa zmenilo máločo, ak vôbec niečo. Vynútené hľadanie práce v cudzine, a s tým súvisiaci úpadok regiónov, sa však v tom prípade eufemicky nazývalo slobodou pohybu a cestovania.

Túžba študovať a pracovať v cudzine sa však nie nevyhnutne spája s potrebou opustiť krajinu a nepočítať s ňou do budúcnosti. Procesy, ktoré polarizovali Slovensko, prebiehajú aj inde, a zahraničie aj pre slovenského „drotára“ prestáva byť idealizované riešenie na všetko.