Foto: TASR
Štát za prvé dva mesiace tohto roka hospodáril s rekordným deficitom vyše 1,4 miliardy eur. Hoci tu máme tretiu vlnu konsolidácie, je to takmer dvojnásobne viac, ako v rovnakom období vlani. Aj keď je predčasné robiť všeobecné závery z hospodárenia štátu na hotovostnej báze za prvé dva mesiace, tieto veľké čísla rozmenené na drobné vzbudzujú pochybnosti.
Ak by ste čakali, že štátny rozpočet bude počas konsolidácie vykazovať rast príjmov či znižovanie výdavkov, budete asi prekvapení. Slovenský štátny rozpočet sa totiž v prvých dvoch mesiacoch tohto roka vyvíja presne opačne. Príjmy sú napriek novým konsolidačným opatreniam medziročne dokonca nižšie a výdavky rastú solídnym dvojciferným tempom. Ak by sme takýmto štýlom pokračovali aj po zvyšok roka, na nižší schodok môžeme zabudnúť. Naopak by sa ešte solídne nafúkol.
Pozrime sa ale na samotné čísla. Celkové príjmy štátneho rozpočtu za prvé dva mesiace tohto roka dosiahli 3,722 miliardy eur. Medziročne tak boli nižšie o 2 percentá. Výrazný podiel na tom mali daňové príjmy, ktoré klesli o 3,2 percenta na 3,3 miliardy eur. A na nich sa zase podpísal najmä o poznanie slabší výber kľúčovej dane z pridanej hodnoty.
Ten bol medziročne nižší až o 6,5 percenta, keď dosiahol niečo cez 1,9 miliardy eur. V rovnakom období vlani štát už na DPH vybral 2,03 miliardy eur. Práve táto daň má pritom tento rok tvoriť kostru konsolidácie na strane príjmov, keď je za celý rok rozpočtovaný medziročný nárast jej výberu oproti skutočnosti za minulý rok o vyše vyše 14 percent.
Štát si tak v tohtoročnom rozpočte príjmy z DPH naplánoval o viac ako 1,5 miliardy eur vyššie, ako na dani vybral vlani. Celkové príjmy štátnej kasy pritom majú byť medziročne vyššie iba o zhruba pol miliardy eur. DPH tak má podľa plánov vykrývať aj výpadky z iných príjmových položiek, ako je vyšší odvod samosprávam, pokles nedaňových príjmov, nižší výber osobitného odvodu od regulovaných firiem, či nižší výber dane z príjmov fyzických osôb kvôli novému systému rodičovského dôchodku. Tiež sa tento rok počíta s výrazne nižšími príjmami z dobiehajúceho plánu obnovy.
Veríte, že sa vláde podarí do konca roka skresať deficit tak, ako si naplánovala?
Zverejnené čísla teda začína nápadne pripomínať dianie v minulom roku, kedy sa ambiciózne plány zapísané do rozpočtu zďaleka nenaplnili. Vláda si vtedy naplánovala zvýšenie výberu daní až o 4 miliardy eur, napokon ale oproti pôvodným očakávaniam chýbala vyše miliarda. Podľa šéfa finančnej správy Jozefa Kissa pritom väčšinu z tohto výpadku spôsobil horší ekonomický vývoj a legislatívne zmeny, nie daňové podvody.
Výdavky rozpočtu svižne rastú
Ani na strane výdavkov to však na nejakú zásadnú konsolidáciu zatiaľ nevyzerá. Hoci treba podotknúť, že rozloženie výdavkov počas roka môže byť rôzne, aj za prvé dva mesiace môžeme nejaké trendy pozorovať. Celkové výdavky medziročne stúpli o 12,7 percenta na takmer 5,2 miliardy eur. Čo je zatiaľ v pomerne veľkom rozpore s celoročným plánom, kde sa počíta naopak s poklesom o 1,4 percenta oproti skutočným výdavkom z predchádzajúceho roka.
Za týmto nárastom stoja najmä bežné výdavky, ktoré pokrývajú bežný chod štátnych úradov. Medziročne stúpli o 11,5 percenta na takmer 4,9 miliardy eur, kým na celý rok sa plánuje výrazne miernejší nárast o 3,8 percenta. Zatiaľ to nevyzerá ani na skrotenie mzdových výdavkov štátu, ktoré napriek celoročnému plánu s poklesom o takmer 4 percentá za prvé dva mesiace naopak narástli o vyše 6 percent.
Treba povedať, že ministerstvo si necháva pomerne veľkú rezervu v položke tovary a služby, kde vlani rovnako oproti rozpočtu ušetrili podstatnú sumu (vyše 1,4 miliardy). Aj v tomto prípade však výdavky zatiaľ medziročne rastú o 11 percent.
Ministerstvo financií sa zatiaľ k februárovým číslam rozpočtu nevyjadrilo. Hoci štandardne vždy na začiatku mesiaca vydáva tlačovú správu s komentárom k vývoju v štátnej kase za predchádzajúci mesiac, tentokrát sa tak zatiaľ nestalo. So žiadosťou o komentár k rozpočtu sme sa obrátili aj na samotný rezort, odpovede zatiaľ čakáme.