Vojna na Ukrajine priniesla za posledné roky množstvo technologických noviniek. Na bojisku sa objavili tisíce dronov, autonómne pozemné roboty aj systémy umelej inteligencie, ktoré pomáhajú vojakom pri navigácii alebo vyhľadávaní cieľov. Najnovšie informácie však naznačujú, že Ukrajina otestovala niečo ešte pokročilejšie.
Podľa vyjadrenia jedného z predstaviteľov ukrajinského obranného priemyslu sa pred približne dvoma rokmi uskutočnil jednorazový experiment s plne autonómnymi bojovými dronmi. Počas testu mali stroje bez priameho zásahu človeka nájsť a zabiť ruských vojakov.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Informáciu priniesol magazín New Scientist po rozhovore s Alexandrom Kochanovským, šéfom ukrajinskej spoločnosti Aero Center. Ten opísal experiment, ktorý neprebehol pod jeho súčasnou firmou, ale podieľali sa na ňom iní ukrajinskí vývojári. Podľa jeho slov išlo o kvadrokoptéry, ktoré naprogramovali ešte pred štartom. Drony najprv preleteli do určenej oblasti na fronte a následne aktivovali režim označovaný ako „Terminátor“. V tej chvíli už nehľadali pokyny od operátora.
„Dron mal vyhľadať a zaútočiť na akýkoľvek cieľ v určenej oblasti,“ vysvetlil Kochanovský.
Plne autonómne zbrane už údajne vzali ľudské životy
Práve táto časť vzbudila najväčšiu pozornosť. Bežné bojové drony totiž vo väčšine prípadov stále ovláda človek. Pilot sleduje obraz z kamery, vyberie cieľ a rozhodne o útoku. Pri tomto experimente však podľa dostupných informácií neexistoval živý obrazový prenos ani priame ovládanie.
Po skončení misie poslali Ukrajinci do oblasti ďalšie drony ovládané operátormi. Tie mali zdokumentovať výsledok útoku. Kochanovský následne uviedol, že našli telá niekoľkých mŕtvych ruských vojakov. Presný priebeh operácie však zostáva nejasný. Nikto nezverejnil videozáznam útoku a neexistujú ani podrobnejšie technické údaje o fungovaní systému. Z tohto dôvodu nie je možné nezávisle potvrdiť, čo presne sa odohralo a akú úlohu pri tom zohrala umelá inteligencia.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
Zdroj: palinchak / depositphotos.com
Zaujímavé pritom zostáva, že ukrajinská armáda oficiálne tvrdí niečo iné. Predstavitelia obranného sektora počas podujatia v Londýne uviedli, že Ukrajina zakázala využitie umelej inteligencie v záverečnej fáze útoku na cieľ.
Jeden z ukrajinských veliteľov pre New Scientist povedal, že jeho jednotka využila iba poloautonómne systémy. Kľúčové rozhodnutia vraj vždy prijal človek.
„Dodržiavame medzinárodné humanitárne právo a pri rozhodovaní venujeme veľkú pozornosť prevencii civilných obetí,“ zdôraznil veliteľ.
Civilné obete predstavujú najväčšiu brzdu autonómnych systémov
Práve civilné obete a riziko omylov patria medzi najväčšie argumenty proti plne autonómnym zbraniam. Ak stroj dostane povolenie útočiť bez zásahu človeka, vzniká otázka, či správne rozlíši vojaka od civilistu alebo nepriateľa od vlastných jednotiek.
Aj preto sa podobné systémy zatiaľ objavili len výnimočne. Oveľa častejšie armády využili kombináciu človeka a umelej inteligencie. Takýto model sa rozšíril aj na Ukrajine. Väčšina FPV dronov stále potrebuje pilota, ktorý nosí špeciálne okuliare a sleduje obraz priamo z kamery. Umelá inteligencia však čoraz častejšie pomáha s navigáciou alebo identifikáciou cieľov, informuje ArsTechnica.
Dôležitú úlohu zohráva najmä elektronický boj. Ruské systémy pravidelne rušia rádiové spojenie aj GPS signál. Operátori preto často strácajú kontakt so strojom ešte pred dosiahnutím cieľa.
Zdroj: AI, Pixabay (Kaufdex), Úprava: Vosveteit.sk
Práve v takých situáciách nastupujú autonómne algoritmy. Tie dokážu udržať kurz, orientovať sa v priestore alebo pokračovať v misii aj po strate spojenia. Podľa analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone zvýšili tieto technológie úspešnosť ukrajinských útokov približne z 10 až 20 percent na 70 až 80 percent.
Veľkú pozornosť získali aj ruské drony Shahed, ktoré Moskva nasadzuje proti ukrajinským mestám. Niektoré novšie verzie dostali výkonnejšie palubné počítače a systémy rozpoznávania cieľov. Obe strany konfliktu tak postupne presúvajú stále viac rozhodnutí z človeka na softvér.
Ukrajinské firmy zároveň vyvinuli menšie AI moduly, ktoré namontovali nielen do dronov, ale aj do bezposádkových pozemných robotov. Takéto zariadenia dokážu rozpoznať objekty, orientovať sa v teréne alebo pomôcť pri navádzaní zbraní.
Plne autonómne bojové stroje zatiaľ nepredstavujú bežnú súčasť vojny. Dostupné informácie však naznačujú, že armády testujú čoraz väčšiu mieru samostatnosti. Kam sa tento vývoj posunie v najbližších rokoch, ukážu až ďalšie skúsenosti z bojiska a rozhodnutia štátov, ktoré podobné technológie financujú.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku