Bývanie pri jadrovej elektrárni sa roky spája skôr s debatou o energetike než o zdraví. Nová americká štúdia však priniesla čísla, ktoré túto tému posunuli inam. Tím z Harvard T.H. Chan School of Public Health analyzoval všetky americké okresy a všetky funkčné jadrové elektrárne v rokoch 2000 až 2018. Výsledok znie, že okresy bližšie k elektrárňam vykázali vyššiu úmrtnosť na rakovinu než vzdialenejšie oblasti.
Štúdia vyšla 23. februára 2026 v časopise Nature Communications. Autori však hneď zdôraznili, že nejde o dôkaz priamej príčiny, ale o štatistickú asociáciu.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Je teda život blízko elektrární škodlivý?
Výskumníci pracovali s tzv. „kontinuálnou blízkosťou“. Nehodnotili len to, či okres susedí s elektrárňou, ale presnú vzdialenosť a kumulatívny efekt všetkých zariadení v okolí. Do analýzy zahrnuli aj niektoré kanadské elektrárne.
Zdroj: Pixabay.com(distelAPPArath)
Zohľadnili príjem domácností, vzdelanie, rasové zloženie, fajčenie, BMI, teplotu, vlhkosť aj vzdialenosť k nemocnici. Po započítaní týchto faktorov ostala súvislosť medzi menšou vzdialenosťou a vyššou úmrtnosťou na rakovinu.
Odhad naznačil približne 115 000 úmrtí počas sledovaného obdobia, teda asi 6 400 ročne, ktoré by mohli súvisieť s blízkosťou jadrových elektrární. Asociácia sa prejavila najvýraznejšie u starších dospelých.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
„Naša štúdia naznačuje, že bývanie v blízkosti jadrovej elektrárne môže niesť merateľné riziko rakoviny, riziko, ktoré klesá so vzdialenosťou,“ uviedol Petros Koutrakis.
Zároveň dodal, že sú potrebné ďalšie výskumy, najmä v čase, keď sa jadrová energia prezentuje ako riešenie klimatickej krízy.
Neviditeľné nízke dávky
Najzaujímavejšia časť sa skrýva medzi riadkami. Jadrové elektrárne legálne vypúšťajú malé množstvá radiácie v plynoch alebo vode. Bezpečnostné normy vychádzajú z predpokladu, že tieto nízke dávky sú neškodné.
Štúdia však naznačuje možný kumulatívny efekt. Dlhodobý život v takomto prostredí, bežne desiatky rokov, môže viesť k postupnému riziku, ktoré sa prejaví až vo vyššom veku. To by vysvetľovalo, prečo sa najsilnejšia asociácia objavila práve u starších ľudí.
Výskum však nezahŕňal priame merania radiácie v konkrétnych lokalitách. Autori pracovali s predpokladom rovnakého vplyvu všetkých elektrární. To predstavuje jedno z hlavných obmedzení.
Vietor a krajina
Štúdia počítala vzdialenosť vzdušnou čiarou. Realita je však o niečo zložitejšia. Smer prevládajúcich vetrov môže mať zásadný význam.
Ak bývaš 10 kilometrov od elektrárne, no väčšinu roka vietor fúka opačne, tvoja expozícia môže byť nižšia než u niekoho, kto žije 30 kilometrov ďaleko, ale priamo v smere vetra. Rolu zohráva aj topografia, kopce, údolia či blízkosť vodných tokov.
Budúci výskum, ktorý zahrnie atmosférické prúdenie a geografické faktory, môže priniesť presnejšiu mapu rizika.
Psychologický stres ako tichý faktor
Existuje aj ďalšia hypotéza. Zvýšená úmrtnosť nemusí súvisieť len s fyzikálnym pôsobením radiácie. Ľudia žijúci pri jadrových zariadeniach môžu pociťovať dlhodobú úzkosť o svoje zdravie alebo bezpečnosť, najmä po medializovaných haváriách, ako bola napríklad Fukušima.
Chronický stres zvyšuje hladinu kortizolu. Dlhodobo zvýšený kortizol oslabuje imunitný systém. Oslabená imunita môže zhoršiť priebeh onkologických ochorení.
Zdroj: (Jakob Madsen) unsplash.com
Štúdia tento faktor nedokázala úplne oddeliť od ostatných premenných. Ide o ďalší dielik skladačky, ktorý si vyžiada hlbšiu analýzu.
Výsledky aleneznamenajú, že každý, kto býva pri jadrovej elektrárni, čelí bezprostrednému ohrozeniu. Ide o populačnú štatistiku, nie individuálnu diagnózu.
Štúdia však otvorila otázky o dlhodobých nízkych dávkach radiácie, o vplyve prostredia a aj o psychologických faktoroch. Jadrová energia sa často prezentuje ako nízkouhlíkový zdroj. Diskusia o jej zdravotných dopadoch tak naberá nový rozmer.
Ďalšie výskumy môžu priniesť presnejšie odpovede. Zatiaľ máme dáta, ktoré naznačujú súvislosť, no konečný obraz ešte nie je kompletný.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku