Ekonomika spomaľuje, štát míňa a dlh rastie. Slovensko sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) dostáva do nebezpečnej situácie – výdavky aj zadlženie rastú rýchlejšie ako výkon hospodárstva.
TB Fica a Kamenického: Dobré správy o finančnej dôveryhodnosti Slovenska
Video
Zdroj: FB Smer
Verejný dlh Slovenska dosiahol takmer 84 miliárd eur. V prepočte na obyvateľa to predstavuje viac ako 15 500 eur. Pred rokom to bolo približne 14 300 eur. Inými slovami, za jediný rok sa dlh pripadajúci na jedného Slováka zvýšil asi o 1 200 eur – čo je suma porovnateľná s niekoľkými mesačnými splátkami hypotéky alebo cenou lepšej dovolenky pre rodinu.
Slovenská ekonomika vlani pritom citeľne pribrzdila, konštatujú kontrolóri. Hrubý domáci produkt vzrástol len o 0,8 percenta, čo je najslabší výsledok za posledné tri roky. Krajina, ktorá ešte nedávno patrila medzi rýchlejšie rastúce ekonomiky Európskej únie, dnes za európskym priemerom výrazne zaostáva.
Hoci sa deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi znížil, dlh krajiny ďalej rastie. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol 61,4 percenta HDP a opäť prekročil maastrichtskú hranicu. Celkové zadlženie Slovenska sa tak vyšplhalo na takmer 84 miliárd eur.
Čítajte viac NBS varuje: Slováci začínajú šetriť aj na bežných nákupoch. Horšie časy ešte nemusia byť za nami „Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu. Výzvou zostáva transparentnosť a hospodárnosť pri používaní verejných zdrojov. Najväčší podiel, bezmála 81 miliárd dlhu, pritom vytvorili štátne inštitúcie,“ konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Konsolidácia zaostala za očakávaniami
Vláda od konsolidačného balíka očakávala výraznejší efekt. Realita však bola slabšia. Z plánovaných príjmov vo výške 1,9 miliardy eur sa podarilo vybrať len približne 1,5 miliardy, teda necelých 80 percent.
„Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol šéf kontrolórov.
Štátu sa navyše nepodarilo šetriť ani na sebe. Mzdové výdavky ministerstiev a ďalších štátnych inštitúcií vzrástli medziročne o viac ako päť percent. „V aparáte ústredných orgánov štátnej správy v roku 2025 pracovalo 14 357 zamestnancov, čo je o 363 zamestnancov viac ako v roku 2024. Počet obsadených miest rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 227 osôb,“ upozorňuje úrad.
Rástli aj bežné výdavky štátu, ktoré dosiahli 28,5 miliardy eur. Významná časť peňazí smerovala na externé služby. Len na takzvané špeciálne služby vrátane externých právnych a advokátskych kancelárií minul štát viac ako 364 miliónov eur.
„Ak chce vláda ozdraviť verejné financie, musí začať šetriť najmä na vlastnej prevádzke,“ upozorňuje NKÚ. Práve štátne inštitúcie totiž vytvorili rozhodujúcu časť celkového dlhu.
Čítajte viac Slovensko míňa ako bohatá krajina, ale nezarába na to. V novom rebríčku sme na chvoste
Miliónové projekty bez kontroly
Kontrolóri odhalili aj problémy pri veľkých investíciách. Až 16 významných projektov nebolo podľa NKÚ posúdených v súlade so zákonom.
Išlo najmä o investície ministerstiev dopravy, obrany a školstva. Verejné obstarávania sa totiž rozbehli bez hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií, ktorý má preverovať, či sú plánované výdavky efektívne a hospodárne.
Osobitnou kapitolou zostáva zdravotníctvo. Rozpočet na lieky bol aj minulý rok prekročený, a to o takmer 70 miliónov eur. Stalo sa tak napriek tomu, že výdavky zo systému verejného zdravotného poistenia medziročne vzrástli o ďalších 155 miliónov eur.
Ešte väčším problémom je podľa NKÚ zadlžovanie nemocníc. Celkové záväzky zdravotníckych zariadení stúpli na 2,42 miliardy eur. Samotných trinásť štátnych fakultných a univerzitných nemocníc dlhuje takmer 1,4 miliardy eur.
Čítajte viac Dlh rastie o milión denne. Nemocniciam štát toleruje to, čo by iných zamestnávateľov mohlo dostať pred súd Podobný obraz vidia kontrolóri aj v oblasti životného prostredia. Hoci rezort aj Environmentálny fond hospodária s väčším objemom peňazí, dlhodobé problémy zostávajú. Najväčšie riziká sú vo vodnom hospodárstve. Chýbajú zdroje na obnovu vodovodov, kanalizácií aj na správu vodohospodárskeho majetku štátu.
NKÚ preto varuje, že vyššie výdavky samy osebe nestačia. Ak majú verejné peniaze priniesť výsledky, musia smerovať do projektov, ktoré budú mať skutočný prínos pre ľudí.