{"id":104,"date":"2026-02-20T14:53:27","date_gmt":"2026-02-20T14:53:27","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/104\/"},"modified":"2026-02-20T14:53:27","modified_gmt":"2026-02-20T14:53:27","slug":"ako-olympiada-formuje-architekturu-ktore-olympijske-stavby-slavnych-tvorcov-dodnes-lakaju-turistov-galeria-kultura","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/104\/","title":{"rendered":"Ako olympi\u00e1da formuje architekt\u00faru. Ktor\u00e9 olympijsk\u00e9 stavby sl\u00e1vnych tvorcov dodnes l\u00e1kaj\u00fa turistov? &#8211; Gal\u00e9ria &#8211; Kult\u00fara"},"content":{"rendered":"<p>Navrhova\u0165 olympijsk\u00e9 stavby je prest\u00ed\u017e aj riziko z\u00e1rove\u0148. Ka\u017ed\u00fd hostite\u013e sa sna\u017e\u00ed prekona\u0165 svojho predchodcu\u00a0\u2013 odvahou tvarov, technologick\u00fdmi inov\u00e1ciami \u010di citom pre krajinu. Olympijsk\u00e1 architekt\u00fara sa tak men\u00ed na s\u00fa\u0165a\u017e ide\u00ed, je laborat\u00f3riom, kde sa testuj\u00fa hranice estetiky, funk\u010dnosti aj udr\u017eate\u013enosti.<\/p>\n<p>Architekt\u00fara ako olympijsk\u00e1 discipl\u00edna<\/p>\n<p>M\u00e1lokto dnes u\u017e vie, \u017ee v\u00a0po\u010diatkoch zrodu modern\u00e9ho olympizmu nest\u00e1la architekt\u00fara iba okolo \u0161tadi\u00f3nov, ale priamo na stup\u0148och v\u00ed\u0165azov. V\u00a0rokoch 1912\u00a0a\u017e 1948\u00a0ude\u013eoval Medzin\u00e1rodn\u00fd olympijsk\u00fd v\u00fdbor medaily aj za tvoriv\u00e9 umenie, v\u00a0piatich kateg\u00f3ri\u00e1ch\u00a0\u2013 v\u00a0architekt\u00fare, maliarstve, soch\u00e1rstve, literat\u00fare a hudbe. Architekti tak s\u00fa\u0165a\u017eili rovnako ako atl\u00e9ti.<\/p>\n<p>\t\t<a href=\"https:\/\/kultura.pravda.sk\/fotogaleria\/87066-ako-olympiada-formuje-architekturu\/#1\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\"><img decoding=\"async\" class=\"lazy\" alt=\"Nov\u00e1 hokejov\u00e1 hala Milano Santa Giulia Ice...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/milano-santa-giulia-ice-arena-milano-stadio-oh-strednaW.jpg\"\/><\/a><\/p>\n<p>\t\t<a href=\"https:\/\/kultura.pravda.sk\/fotogaleria\/87066-ako-olympiada-formuje-architekturu\/#2\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\"><img decoding=\"async\" class=\"lazy\" alt=\"Pekinsk\u00fd \u0161tadi\u00f3n Vt\u00e1\u010die hniezdo hostil ako...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/peking-oh-vtacie-hniezdo-malaW.jpg\"\/><\/a><\/p>\n<p>Pierre de Coubertin, otec modern\u00fdch hier, veril, \u017ee \u0161port a umenie maj\u00fa kr\u00e1\u010da\u0165 bok po boku, tak ako v\u00a0starovekej Olympii. \u201eV\u00a0\u010dase rozkvetu Olympie sa v\u00fdtvarn\u00e9 umenie harmonicky sp\u00e1jalo s\u00a0hrami, aby vytvorilo ich sl\u00e1vu. Toto sa m\u00e1 op\u00e4\u0165 sta\u0165 realitou,\u201c nap\u00edsal. A\u00a0na nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed sa to skuto\u010dne podarilo.<\/p>\n<p>V\u00a0\u0160tokholme 1912\u00a0z\u00edskali zlato \u0160vaj\u010diari Eug\u00e8ne-Edouard Monod a Alphonse Laverriere za projekt s\u00a0n\u00e1zvom Pl\u00e1n v\u00fdstavby modern\u00e9ho \u0161tadi\u00f3na. V\u00a0Amsterdame 1928\u00a0triumfoval Jan Wils so svoj\u00edm olympijsk\u00fdm \u0161tadi\u00f3nom, v\u00a0Berl\u00edne 1936\u00a0ocenili Hermanna Kutschera za n\u00e1vrh ly\u017eiarskeho are\u00e1lu, ktor\u00fd v\u0161ak nikdy nevznikol. Posledn\u00fa zlat\u00fa medailu si v\u00a0Lond\u00fdne 1948\u00a0odniesol Adolf Hoch za projekt skokansk\u00e9ho most\u00edka. Potom umeleck\u00e9 s\u00fa\u0165a\u017ee zanikli\u00a0\u2013 vraj pre prive\u013ea profesion\u00e1lov na \u201eamat\u00e9rskych\u201c hr\u00e1ch. Architekt\u00fara s\u00edce zmizla zo s\u00fa\u0165a\u017en\u00e9ho programu, no zostala vp\u00edsan\u00e1 v\u00a0bet\u00f3ne, oceli a urbanistick\u00fdch v\u00edzi\u00e1ch, ktor\u00e9 dodnes rozpr\u00e1vaj\u00fa pr\u00edbeh o\u00a0spojen\u00ed tela, ducha a priestoru.<\/p>\n<p>\u0160tadi\u00f3ny ako zrkadlo epochy<\/p>\n<p>U\u017e antick\u00e9 hry sa odohr\u00e1vali v\u00a0presne vymedzenom priestore, no modern\u00e1 olympijsk\u00e1 architekt\u00fara za\u010dala p\u00edsa\u0165 svoj pr\u00edbeh a\u017e na prelome 19.\u00a0a 20.\u00a0storo\u010dia. \u0160tadi\u00f3ny sa postupne stali viac ne\u017e len \u0161portoviskami\u00a0\u2013 premenili sa na symboly n\u00e1rodnej identity, technologick\u00e9ho pokroku aj politick\u00fdch amb\u00edci\u00ed.<\/p>\n<p>Jedn\u00fdm z\u00a0prv\u00fdch modern\u00fdch \u0161tadi\u00f3nov bol ten v\u00a0\u0160tokholme v\u00a0roku 1912\u00a0od Torbena Gruta. Tehlov\u00fd \u0161tadi\u00f3n z\u00a0400-tis\u00edc teh\u00e1l s\u00a0dvojicou ve\u017e\u00ed, p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fd ako do\u010dasn\u00fd, stoj\u00ed dodnes a host\u00ed aj prest\u00ed\u017enu atletick\u00fa Diamantov\u00fa ligu. Je d\u00f4kazom, \u017ee architektonick\u00e1 striedmos\u0165 m\u00f4\u017ee ma\u0165 dlh\u0161\u00ed \u017eivot ne\u017e ok\u00e1zal\u00e9\u00a0gesto.<\/p>\n<p>Berl\u00edn 1936\u00a0uk\u00e1zal monumentalitu architekt\u00fary v\u00a0slu\u017eb\u00e1ch ideol\u00f3gie, zatia\u013e \u010do R\u00edm 1960\u00a0citlivo prepojil modern\u00fd \u0161port s\u00a0antick\u00fdm dedi\u010dstvom. Tokio 1964\u00a0prinieslo technick\u00fa odvahu\u00a0\u2013 hala Jojogi od Kenza Tangeho s\u00a0dramatickou zavesenou strechou sa stala symbolom povojnovej obnovy Japonska a jednou z\u00a0najvplyvnej\u0161\u00edch \u0161portov\u00fdch stavieb 20.\u00a0storo\u010dia. T\u00e1to hala sl\u00fa\u017eila po\u010das dvoch hier. V\u00a0roku 1964\u00a0tu prebiehali vodn\u00e9 \u0161porty a v\u00a02020\u00a0sl\u00fa\u017eila h\u00e1dzan\u00e1rom.<\/p>\n<p>\t<a class=\"promo-clanok\" href=\"https:\/\/spravy.pravda.sk\/regiony\/clanok\/785554-prva-slovenka-od-kosic-ziskala-olympijsku-medailu-pred-90-rokmi-povzbudzovala-zeny-aby-viac-sportovali\/\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\"> \t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/matylda-palfyova-kostolany-nad-hornadom-olympiada-kosice-berlin-1936-stvorec.jpg\" class=\"promo-clanok-image\" alt=\"Matylda Palfyova  8 \"\/> \t\t\t \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u010c\u00edtajte viac \t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t \t\t\t\t\tPr\u00edbeh hodn\u00fd u\u010debn\u00edc: Prv\u00e1 Slovenka z okolia Ko\u0161\u00edc z\u00edskala olympijsk\u00fa medailu pred 90 rokmi \t\t\t\t \t\t\t \t\t\t<\/a><\/p>\n<p>Mn\u00edchov 1972\u00a0odpovedal \u013eahkos\u0165ou a transparentnos\u0165ou\u00a0\u2013 stanov\u00e1 strecha olympijsk\u00e9ho are\u00e1lu dodnes p\u00f4sob\u00ed ako manifest optimizmu modernej architekt\u00fary. Montreal 1976\u00a0nap\u00edsal odv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed, no komplikovanej\u0161\u00ed pr\u00edbeh. \u0160tadi\u00f3n s\u00a0naklonenou 175-metrovou ve\u017eou, prez\u00fdvan\u00fd \u201eVe\u013ek\u00e9 O\u201c, sa stal ikonou technickej amb\u00edcie aj finan\u010dn\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed. Zo zimn\u00fdch hier v\u00fdrazne rezonoval Innsbruck 1964\u00a0a 1976, kde sa alpsk\u00e1 krajina stala prirodzenou kulisou architektonickej kompoz\u00edcie \u0161portov\u00edsk, \u010di Grenoble 1968\u00a0s\u00a0modernistickou v\u00edziou horsk\u00e9ho\u00a0mesta.<\/p>\n<p>Hry v\u00a0So\u010di 2014\u00a0radik\u00e1lne premenili \u010diernomorsk\u00e9 pobre\u017eie na nov\u00e9 \u0161portov\u00e9 centrum, ale bolo to za cenu najdrah\u0161\u00edch zimn\u00fdch hier v\u00a0hist\u00f3rii, sprev\u00e1dzan\u00fdch ot\u00e1zkami korupcie a dlhodobej udr\u017eate\u013enosti. Naopak Vancouver 2010\u00a0\u010di Lillehammer 1994\u00a0nastavili citlivej\u0161\u00ed kurz s\u00a0d\u00f4razom na udr\u017eate\u013enos\u0165, krajinu a bud\u00face vyu\u017eitie are\u00e1lov. Olympijsk\u00e1 architekt\u00fara tak opakovane dokazuje, \u017ee hry nie s\u00fa len \u0161portov\u00fdm sviatkom. S\u00fa momentom, ke\u010f sa krajiny rozhoduj\u00fa, ako chc\u00fa by\u0165 viden\u00e9\u00a0\u2013 a ak\u00fa stopu chc\u00fa zanecha\u0165 v\u00a0priestore aj v\u00a0pam\u00e4ti.<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Mlad\u00e9 akrobatky a v pozad\u00ed olympijsk\u00fd ohe\u0148.\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/soci-pocasie-nestandard1.jpeg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: SITA, Darron Cummings \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tSo\u010di, po\u010dasie \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tMlad\u00e9 akrobatky a v pozad\u00ed olympijsk\u00fd ohe\u0148. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Olympijsk\u00e9 architektonick\u00e9 ikony<\/p>\n<p>Niektor\u00e9 olympijsk\u00e9 stavby d\u00e1vno prer\u00e1stli svoj p\u00f4vodn\u00fd \u00fa\u010del a stali sa legendami. Mn\u00edchov 1972\u00a0priniesol revol\u00faciu\u00a0\u2013 \u013eahk\u00fa, priesvitn\u00fa membr\u00e1nov\u00fa strechu od Freia Otta a G\u00fcntera Behnischa, ktor\u00e1 namiesto \u0165a\u017ek\u00e9ho bet\u00f3nu pon\u00fakla architekt\u00faru ako krajinu\u00a0\u2013 nap\u00e4t\u00fa, transparentn\u00fa a poetick\u00fa. Mala symbolizova\u0165 otvoren\u00e9 a nov\u00e9 Nemecko. Strecha, pripom\u00ednaj\u00faca Alpy, je pova\u017eovan\u00e1 dodnes za majstrovsk\u00e9 dielo a dodnes patr\u00ed k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm in\u017einierskym gest\u00e1m 20.\u00a0storo\u010dia.<\/p>\n<p>Barcelona 1992\u00a0uk\u00e1zala, \u017ee olympi\u00e1da m\u00f4\u017ee by\u0165 motorom celomestskej premeny, nie iba izolovan\u00fdm \u0161portov\u00fdm podujat\u00edm. V\u00a0nov\u0161om obdob\u00ed sa hry stali aj prehliadkou \u201ehviezdnej\u201c architekt\u00fary\u00a0\u2013 Zaha Hadid, Herzog &amp; de Meuron, Norman Foster \u010di David Chipperfield navrhli \u0161portovisk\u00e1 balansuj\u00face medzi sochou a infra\u0161trukt\u00farou. Pekinsk\u00fd N\u00e1rodn\u00fd olympijsk\u00fd \u0161tadi\u00f3n prez\u00fdvan\u00fd Vt\u00e1\u010die hniezdo (2008) od Herzoga a de Meurona sa stalo symbolom modernej \u010c\u00edny, kde sple\u0165 oce\u013eov\u00fdch nosn\u00edkov vytv\u00e1ra siln\u00fd vizu\u00e1lny aj kon\u0161truk\u010dn\u00fd z\u00e1\u017eitok.<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Plaveck\u00fd are\u00e1l London Aquatics Centre pre hry v...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/londyn-oh-zaha-hadid-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: SHUTTERSTOCK, Ron Ellis \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tLond\u00fdn, OH, Zaha Hadid \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tPlaveck\u00fd are\u00e1l London Aquatics Centre pre hry v roku 2012, navrhnut\u00fd architektkou Zaha Hadid, zaujme vlnitou strechou in\u0161pirovanou pohybom vody. Dodnes patr\u00ed k najv\u00fdraznej\u0161\u00edm \u0161portov\u00fdm stavb\u00e1m Lond\u00fdna. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Plaveck\u00fd are\u00e1l London Aquatics Centre pre hry v...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/londyn-zaha-hadid-oh-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Profimedia, John Stillwell \/ PA Images \/ Pro \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tLond\u00fdn, Zaha Hadid, OH \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tPlaveck\u00fd are\u00e1l London Aquatics Centre pre hry v roku 2012, navrhnut\u00fd architektkou Zaha Hadid, zaujme vlnitou strechou in\u0161pirovanou pohybom vody. Dodnes patr\u00ed k najv\u00fdraznej\u0161\u00edm \u0161portov\u00fdm stavb\u00e1m Lond\u00fdna. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Lond\u00fdn 2012\u00a0postavil do centra pozornosti udr\u017eate\u013enos\u0165 a bud\u00face vyu\u017eitie are\u00e1lov. Olympijsk\u00fd \u0161tadi\u00f3n bol navrhnut\u00fd tak, aby po hr\u00e1ch sl\u00fa\u017eil futbalu \u010di koncertom. Britsk\u00e1 architektka Zaha Hadid tu vytvorila Aquatics Centre\u00a0\u2013 dynamick\u00fa bet\u00f3nov\u00fa vlnu, ktor\u00e1 vniesla do \u0161portovej architekt\u00fary plynulos\u0165 a soch\u00e1rsku expresiu. Do\u010dasn\u00e9 trib\u00fany po hr\u00e1ch zmizli a nahradili ich sklenen\u00e9 fas\u00e1dy, \u010d\u00edm stavba z\u00edskala komornej\u0161\u00ed, mestsk\u00fd charakter.<\/p>\n<p>V\u00a0At\u00e9nach 2004\u00a0zanechal Santiago Calatrava monument\u00e1lnu, no \u00e9terick\u00fa stopu. Jeho oce\u013eovo-sklenen\u00e1 strecha nad hlavn\u00fdm \u0161tadi\u00f3nom chr\u00e1nila div\u00e1kov pred slnkom a z\u00e1rove\u0148 sa stala v\u00fdrazn\u00fdm symbolom hier. Typick\u00e9 obl\u00faky, predp\u00e4t\u00e9 kon\u0161trukcie a organick\u00e9 l\u00ednie pretvorili cel\u00fd are\u00e1l vr\u00e1tane velodr\u00f3mu a elegantnej promen\u00e1dy. Calatrava sa olympijsk\u00e9mu svetu predstavil u\u017e telekomunika\u010dnou ve\u017eou v\u00a0Barcelone 1992\u00a0a jeho rukopis nesk\u00f4r rezonoval aj pri M\u00fazeu zajtraj\u0161ka v\u00a0olympijskom Riu 2016.\u00a0Architekt\u00fara tak opakovane dokazuje, \u017ee \u0161port m\u00f4\u017ee by\u0165 impulzom pre vznik ikon\u00a0\u2013 stavieb, ktor\u00e9 pre\u017eij\u00fa svoje hry a stan\u00fa sa symbolmi epochy.<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Olympijsk\u00fd \u0161tadi\u00f3n v At\u00e9nach (2004) s...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/ateny-oh-stadion-calatrava-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: SHUTTERSTOCK \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tAt\u00e9ny, OH, \u0161tadi\u00f3n, Calatrava \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tOlympijsk\u00fd \u0161tadi\u00f3n v At\u00e9nach (2004) s charakteristickou obl\u00fakovou strechou z ocele a skla od Santiaga Calatravu. Prepojenie antickej trad\u00edcie s architekt\u00farou 21. storo\u010dia. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\u010co po z\u00e1vere\u010dnom ceremoni\u00e1li<\/p>\n<p>S\u00a0rast\u00facou ve\u013ekos\u0165ou hier rastie aj z\u00e1sadn\u00e1 ot\u00e1zka\u00a0\u2013 \u010do zostane, ke\u010f olympijsk\u00fd ohe\u0148 zhasne? \u0160tadi\u00f3ny v\u00a0At\u00e9nach, Riu \u010di So\u010di dnes miestami ch\u00e1traj\u00fa alebo \u017eij\u00fa len obmedzen\u00fdm \u017eivotom. Architekt\u00fara, ktor\u00e1 mala symbolizova\u0165 bud\u00facnos\u0165, sa tak neraz men\u00ed na drah\u00fa kulisu bez publika a z\u00a0mnoh\u00fdch sa stan\u00fa aj ruiny. Aj preto sa posledn\u00e9 roky do popredia dost\u00e1va udr\u017eate\u013enos\u0165, adaptabilita a do\u010dasnos\u0165. \u00daspechom u\u017e nie je iba ohromi\u0165 svet, ale navrhn\u00fa\u0165 stavbu, ktor\u00e1 bude fungova\u0165 aj po odchode kamier a div\u00e1kov. Lond\u00fdn 2012, Par\u00ed\u017e 2024\u00a0\u010di Mil\u00e1no\u00a0\u2013 Cortina 2026\u00a0stavaj\u00fa na princ\u00edpe \u201emenej je viac\u201c. Trendy sa stali rekon\u0161trukcie existuj\u00facich objektov, modul\u00e1rne rie\u0161enia a jasn\u00fd pl\u00e1n druh\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Nov\u00e1 hokejov\u00e1 hala Milano Santa Giulia Ice...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/milano-santa-giulia-ice-arena-milano-stadio-oh-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Profimedia, \u010cTK \/ AP \/ Kaname MUTO \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tMilano Santa Giulia Ice Arena, Mil\u00e1no, \u0161tadi\u00f3, OH \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tNov\u00e1 hokejov\u00e1 hala Milano Santa Giulia Ice Arena v Mil\u00e1ne pre ZOH 2026 sp\u00e1ja modern\u00fa architekt\u00faru s funk\u010dn\u00fdm \u0161portov\u00fdm priestorom. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Napr\u00edklad Tokio 2020\u00a0pon\u00faklo zauj\u00edmav\u00fd experiment\u00a0\u2013 gymnastick\u00e1 hala Ariake od Nikken Sekkei vznikla ako do\u010dasn\u00e1 drevostavba, \u201edreven\u00e1 lo\u010f v\u00a0z\u00e1toke\u201c s\u00a0jednou z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch dreven\u00fdch striech na svete. Materi\u00e1l poch\u00e1dzal z\u00a0r\u00f4znych regi\u00f3nov Japonska a odkazoval na hist\u00f3riu miesta. Po hr\u00e1ch ust\u00fapila \u010fal\u0161iemu rozvoju\u00a0\u2013 ako vedom\u00e9 priznanie, \u017ee aj olympijsk\u00e1 architekt\u00fara m\u00f4\u017ee by\u0165 pominute\u013en\u00e1.<\/p>\n<p>In\u00e9 stavby zase vznikali s\u00a0amb\u00edciou pretrva\u0165. Lond\u00fdnske Aquatics Centre od Zahy Hadid sa po hr\u00e1ch zbavilo do\u010dasn\u00fdch trib\u00fan a otvorilo sa mestu ako plaveck\u00e9 centrum. Vancouver 2010\u00a0zasa premenil olympijsk\u00e9 are\u00e1ly na parky a komunitn\u00e9 haly. Ukazuje sa, \u017ee skuto\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo hier sa nemeria len rekordmi, ale schopnos\u0165ou architekt\u00fary zosta\u0165 \u017eivou s\u00fa\u010das\u0165ou\u00a0mesta.<\/p>\n<p>Olympijsk\u00e1 elegancia v\u00a0srdci Mil\u00e1na<\/p>\n<p>Zimn\u00e9 hry Mil\u00e1no\u00a0\u2013 Cortina 2026\u00a0vst\u00fapili do olympijsk\u00e9ho pr\u00edbehu s\u00a0jasnou amb\u00edciou\u00a0\u2013 ve\u013ek\u00e9 podujatie nemus\u00ed zanecha\u0165 ve\u013ek\u00e9 jazvy v\u00a0krajine. Namiesto monumentov organiz\u00e1tori stavili na obnovu\u00a0\u2013 zrekon\u0161truovali historick\u00e9 aj funk\u010dn\u00e9 \u0161portovisk\u00e1 v\u00a0Mil\u00e1ne, Cortine d\u2019Ampezzo, Anterselve \u010di vo Val di Fiemme.<\/p>\n<p>Novostavby vznikli iba dve: hokejov\u00e1 ar\u00e9na Milano Santa Giulia a multifunk\u010dn\u00e1 ar\u00e9na v\u00a0Cortine, zatia\u013e \u010do zvy\u0161ok hier je pr\u00edbehom adapt\u00e1cie, do\u010dasn\u00fdch rie\u0161en\u00ed a citliv\u00e9ho z\u00e1sahu do prostredia. Otv\u00e1rac\u00ed ceremoni\u00e1l sa konal na legend\u00e1rnom San Sire\u00a0\u2013 ar\u00e9ne, ktor\u00e1 sto rokov patrila talianskemu futbalu (je domovom klubov AC Mil\u00e1no a Inter Mil\u00e1no). Na chv\u00ed\u013eu sa teraz stala javiskom svetov\u00e9ho \u0161portov\u00e9ho divadla. Paradoxne, po olympi\u00e1de ju \u010dak\u00e1 zb\u00faranie a na jej mieste vyrastie nov\u00fd modern\u00fd \u0161tadi\u00f3n pre oba kluby. Olympijsk\u00fd ohe\u0148 tak na San Sire vzb\u013akol naposledy ako bodka za jednou architektonickou epochou.<\/p>\n<p>Trvalou pamiatkou na t\u00fato olympi\u00e1du v\u0161ak zostane hokejov\u00e1 hala od Davida Chipperfielda, laure\u00e1ta Pritzkerovej ceny 2023.\u00a0Je to najvy\u0161\u0161ie ocenenie, ak\u00e9 architekt m\u00f4\u017ee z\u00edska\u0165, ekvivalent Nobelovej ceny. Milano Santa Giulia Ice Hockey Arena s\u00a0kapacitou 16\u00a0000\u00a0div\u00e1kov kombinuje funkciu a soch\u00e1rsku estetiku\u00a0\u2013 jej eliptick\u00fd tvar evokuje r\u00edmsky amfite\u00e1ter, nad monolitickou z\u00e1klad\u0148ou sa vzn\u00e1\u0161aj\u00fa tri kruhy s\u00a0kovovou fas\u00e1dou, ktor\u00e1 sa cez de\u0148 trbliece a v\u00a0noci \u017eiari LED p\u00e1smi. Po hr\u00e1ch bude t\u00e1to ar\u00e9na pokra\u010dova\u0165 v\u00a0\u017eivote mesta\u00a0\u2013 bude hosti\u0165 hokej, koncerty a \u010fal\u0161ie podujatia, \u010d\u00edm zanech\u00e1 stopu v\u00a0urb\u00e1nnej krajine Mil\u00e1na e\u0161te dlho po olympijskej euf\u00f3rii.<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"V\u00fdh\u013ead z Bergisel na Innsbruck a cintor\u00edn.\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/bergisel-innsbruck-zoh-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Pavol Urb\u00e1nek \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tBergisel, Innsbruck, ZOH \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tV\u00fdh\u013ead z Bergisel na Innsbruck a cintor\u00edn. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Bergisel a Zaha Hadid<\/p>\n<p>Skokansk\u00e9 most\u00edky maj\u00fa medzi \u0161portov\u00fdmi stavbami osobitn\u00e9 miesto\u00a0\u2013 s\u00fa na hrane techniky, krajiny a odvahy. Nie s\u00fa to len \u0161portov\u00e9 zariadenia, ale odv\u00e1\u017ene architektonick\u00e9 gest\u00e1 v\u00a0krajine, kde sa architekt\u00fara hr\u00e1 s\u00a0pr\u00e1zdnotou a vzduchom. Absol\u00fatnym kr\u00e1\u013eom medzi nimi je skokansk\u00fd most\u00edk Bergisel v\u00a0rak\u00faskom Innsbrucku od Zahy Hadid, ktor\u00fd sa vzn\u00e1\u0161a nad mestom ako socha aj vyhliadka z\u00e1rove\u0148 a stal sa symbolom mesta rovnako siln\u00fdm ako jeho historick\u00e9 centrum.<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Olympijsk\u00fd are\u00e1l v Innsbrucku. kde sa konali...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/innsbruck-oh-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Pavol Urb\u00e1nek \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tInnsbruck, OH \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tOlympijsk\u00fd are\u00e1l v Innsbrucku. kde sa konali zimn\u00e9 olympijsk\u00e9 hry v roku 1964 a 1976. V kalichoch horel olympijsk\u00fd ohe\u0148. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>P\u00f4vodn\u00fd most\u00edk tu st\u00e1l u\u017e od roku 1926\u00a0a bol svedkom dvoch zimn\u00fdch olympi\u00e1d (1964\u00a0a 1976), ich otv\u00e1rac\u00edch ceremoni\u00e1lov aj olympijsk\u00e9ho oh\u0148a. Sk\u00e1kali sa tu aj legend\u00e1rne preteky Turnaja \u0161tyroch most\u00edkov a v\u00a0roku 1988\u00a0pod n\u00edm celebroval om\u0161u J\u00e1n Pavol II. pre 80-tis\u00edc p\u00fatnikov. Na prelome tis\u00edcro\u010d\u00ed v\u0161ak prestal sp\u013a\u0148a\u0165 modern\u00e9 technick\u00e9 a bezpe\u010dnostn\u00e9 n\u00e1roky a mesto vyhl\u00e1silo medzin\u00e1rodn\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e na jeho nov\u00e9 prevedenie. Most\u00edk mal by\u0165 nielen \u0161portoviskom, ale aj vyhliadkou, kaviar\u0148ou a architektonickou dominantou, \u010do bol v\u00a0tom \u010dase dos\u0165 bizarn\u00fd koncept. Mal sa sta\u0165 symbolom Innsbrucku\u00a0\u2013 mesta medzi \u0161portom a horami.<\/p>\n<p>Do s\u00fa\u0165a\u017ee sa prihl\u00e1sila aj Zaha Hadid, vtedy e\u0161te pre mnoh\u00fdch len \u201epapierov\u00e1 architektka\u201c zn\u00e1ma odv\u00e1\u017enymi kresbami a radik\u00e1lnymi v\u00edziami. Vyhr\u00e1vala architektonick\u00e9 s\u00fa\u0165a\u017ee, kritici obdivovali jej imagin\u00e1ciu, no v\u0161etci pochybovali, \u010di sa dynamick\u00e9 a takmer nemo\u017en\u00e9 formy daj\u00fa aj re\u00e1lne postavi\u0165. Bergisel sa v\u0161ak stal zlomom v\u00a0jej kari\u00e9re\u00a0\u2013 v\u00a0decembri 1999\u00a0s\u00fa\u0165a\u017e vyhralo \u0161t\u00fadio Zaha Hadid Architects a v\u00edzia sa premenila na realitu. Most\u00edk sa stal jej prv\u00fdm ve\u013ek\u00fdm zrealizovan\u00fdm projektom a od\u0161tartoval hviezdnu kari\u00e9ru, ktor\u00e1 vyvrcholila udelen\u00edm Pritzkerovej ceny v\u00a0roku 2004\u00a0\u2013 ako v\u00f4bec prvej \u017eene v\u00a0dejin\u00e1ch architekt\u00fary.<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Skokansk\u00fd most\u00edk Bergisel v Innsbrucku od...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/bergisel-innsbruck-zaha-hadid-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Pavol Urb\u00e1nek \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tBergisel, Innsbruck, Zaha Hadid \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tSkokansk\u00fd most\u00edk Bergisel v Innsbrucku od architektky Zahy Hadid je dynamickou sochou v alpskej krajine \u2013 futuristick\u00e1 silueta symbolizuje odvahu a nov\u00fa \u00e9ru zimn\u00fdch \u0161portov. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Architekt\u00fara vzn\u00e1\u0161aj\u00faca sa nad Innsbruckom<\/p>\n<p>Nov\u00fd skokansk\u00fd most\u00edk Bergisel, dokon\u010den\u00fd v\u00a0roku 2002, je fascinuj\u00facou kombin\u00e1ciou ve\u017ee a most\u00edka. Dynamick\u00e1 n\u00e1jazdov\u00e1 l\u00ednia vyrast\u00e1 z\u00a0mas\u00edvnej, no \u0161t\u00edhlej bet\u00f3novej \u0161achty, ktor\u00e1 ukr\u00fdva technick\u00e9 z\u00e1zemie, kancel\u00e1rie aj verejn\u00fd priestor. K\u00a0nej sa prip\u00e1ja zelen\u00e1 oce\u013eov\u00e1 kon\u0161trukcia, integruj\u00faca rampu, kaviare\u0148 a vyhliadkov\u00fa plo\u0161inu. Most\u00edk m\u00e1 pribli\u017ene 90\u00a0metrov d\u013a\u017eky a 50\u00a0metrov v\u00fd\u0161ky, s\u00a0dvomi v\u00fd\u0165ahmi a schodiskom, ktor\u00e9 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov vyv\u00e1\u017eaj\u00fa hore, k\u00a0panoramatick\u00fdm v\u00fdh\u013eadom. Verejn\u00fd priestor sa preplieta s\u00a0n\u00e1jazdom skokanov. K\u00fdm \u0161portovci sa pripravuj\u00fa na skok, turisti sa kochaj\u00fa v\u00fdh\u013eadom a k\u00e1vou v\u00a0ruke.<\/p>\n<p>Trojpodla\u017en\u00fd objem, opl\u00e1\u0161ten\u00fd nehrdzavej\u00facou oce\u013eou, vrchol\u00ed vyhliadkovou plo\u0161inou s\u00a0360\u00a0stup\u0148ov\u00fdm panoramatick\u00fdm v\u00fdh\u013eadom na alpsk\u00fa scen\u00e9riu. Hadid tu dok\u00e1zala spoji\u0165 technick\u00fa logiku \u0161portovej stavby s\u00a0nov\u00fdm, dovtedy nezn\u00e1mym prvkom\u00a0\u2013 verejnou kaviar\u0148ou a slne\u010dnou terasou\u00a0\u2013 do jednej plynulej, dramatickej siluety. Most\u00edk p\u00f4sob\u00ed ako zamrznut\u00fd pohyb skokana, ktor\u00fd sa pr\u00e1ve odrazil do pr\u00e1zdna.<\/p>\n<p>Stavba za zhruba 15,4\u00a0mili\u00f3nov eur spo\u010diatku \u010delila kritike miestnych obyvate\u013eov kv\u00f4li kontrastu hypermodern\u00e9ho most\u00edka a starobyl\u00e9ho mesta, no dnes je turistickou atrakciou, ktor\u00fa ro\u010dne nav\u0161t\u00edvia tis\u00edce \u013eud\u00ed. V\u00a0roku 2003\u00a0sa Bergisel dostal do u\u017e\u0161ieho v\u00fdberu architektonickej Ceny Miesa van der Rohe a v\u00a0roku 2005\u00a0z\u00edskal zlat\u00fa medailu za dizajn od Medzin\u00e1rodn\u00e9ho olympijsk\u00e9ho v\u00fdboru. D\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako ceny v\u0161ak bolo nie\u010do in\u00e9\u00a0\u2013 architektonick\u00e1 obec kone\u010dne prestala pochybova\u0165, \u010di sa v\u00edzie Zahy Hadid daj\u00fa postavi\u0165. Most\u00edk sa stal pre \u0148u bodom zlomu, za\u010diatkom jej obdobia glob\u00e1lnej hviezdy, ktor\u00e1 dok\u00e1zala svoje kresby pretavi\u0165 do bet\u00f3nu, ocele a\u00a0skla.<\/p>\n<p>Dnes je Bergisel nielen \u0161portovou infra\u0161trukt\u00farou pre prest\u00ed\u017ene podujatia ako Turnaj \u0161tyroch most\u00edkov \u010di Svetov\u00fd poh\u00e1r FIS, ale aj ikonou s\u00fa\u010dasnej architekt\u00fary a turistickou atrakciou. Najlep\u0161\u00ed svetov\u00ed skokani tu lietaj\u00fa a\u017e do v\u00fd\u0161ky 140\u00a0metrov. Zauj\u00edmavos\u0165ou tohto most\u00edka je t\u00e1, \u017ee sa skokani odr\u00e1\u017eaj\u00fa z\u00a0n\u00e1jazdu s\u00a0v\u00fdh\u013eadom, ak\u00fd nem\u00e1 nik inde. Pod sebou vidia Innsbruck a pred sebou tich\u00fa siluetu cintor\u00edna. Je to zvl\u00e1\u0161tny, a\u017e symbolick\u00fd moment. Letia medzi nebom a zemou, medzi adrenal\u00ednom \u0161portu a pripomienkou pominute\u013enosti. Kapacita \u0161tadi\u00f3na je pribli\u017ene 28\u00a0000\u00a0\u013eud\u00ed a nach\u00e1dza sa tu 13\u00a0informa\u010dn\u00fdch panelov o\u00a0hist\u00f3rii tohto skokansk\u00e9ho are\u00e1lu.<\/p>\n<p>Tekut\u00e1 architekt\u00fara Zahy Hadid<br \/>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Futuristick\u00e9 zast\u00e1vky pozemnej lanovky...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/hungerburgbahn-innsbruck-zaha-hadid-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Pavol Urb\u00e1nek \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tHungerburgbahn, Innsbruck, Zaha Hadid \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tFuturistick\u00e9 zast\u00e1vky pozemnej lanovky Hungerburgbahn v Innsbrucku od Zahy Hadid. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Fenomen\u00e1lny \u00faspech most\u00edka Bergisel otvoril Zahe Hadid v\u00a0Innsbrucku dokor\u00e1n \u010fal\u0161ie dvere\u00a0\u2013 mesto jej zverilo n\u00e1vrh \u0161tyroch futuristick\u00fdch stan\u00edc a mosta zavesen\u00e9ho nad riekou Inn pre pozemn\u00fa lanovku Hungerburgbahn. Vynoven\u00e1 tra\u0165 s\u00a0jej zast\u00e1vkami za\u010dala prem\u00e1va\u0165 v\u00a0roku 2007.\u00a0Trasa sa za\u010d\u00edna v\u00a0centre mesta na stanici Congress, pokra\u010duje k\u00a0rieke na L\u00f6wenhaus, odtia\u013e vedie ponad rieku Inn do vy\u0161\u0161ie polo\u017eenej stanice Alpenzoo a vyvrchol\u00ed 288\u00a0metrov nad mestom na Hungerburgu, kde je mo\u017en\u00e9 prest\u00fapi\u0165 na kab\u00ednkov\u00fa lanovku smeruj\u00facu na vrchol Seegrube.<\/p>\n<p>\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t<img decoding=\"async\" class=\"lazy article-detail-image\" alt=\"Futuristick\u00e9 zast\u00e1vky pozemnej lanovky...\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/hungerburgbahn-zaha-hadid-innsbruck-nestandard1.jpg\"\/> \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\tFoto: Pavol Urb\u00e1nek \t\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>\t\t\t\t \t\t\t\t\tHungerburgbahn, Zaha Hadid, Innsbruck \t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\tFuturistick\u00e9 zast\u00e1vky pozemnej lanovky Hungerburgbahn v Innsbrucku od Zahy Hadid. \t\t\t\t\t\t<\/p>\n<p>Najv\u00fdraznej\u0161\u00edm prvkom tejto pozemnej lanovky s\u00fa samotn\u00e9 stanice\u00a0\u2013 futuristick\u00e9, snehobiele, fluidn\u00e9 objekty, ktor\u00e9 p\u00f4sobia ako kusy \u013eadovca zosunut\u00e9 do mesta. Hadid v\u00a0nich uplatnila svoju typick\u00fa \u201etekut\u00fa\u201c architekt\u00faru, cit pre nadmorsk\u00fa v\u00fd\u0161ku a pohyb v\u00a0krajine. Sklenen\u00e9 plochy sa prel\u00ednaj\u00fa s\u00a0kon\u0161trukciami dvojitej krivosti a vytv\u00e1raj\u00fa dynamick\u00e9 \u0161krupinov\u00e9 strechy, ktor\u00e9 menia v\u00fdraz pod\u013ea svetla a po\u010dasia. Hungerburgbahn tak nie je len dopravn\u00fdm projektom\u00a0\u2013 je to manifest s\u00fa\u010dasnej architekt\u00fary, kde sa in\u017einierstvo, dizajn a krajina sp\u00e1jaj\u00fa do jedn\u00e9ho plynul\u00e9ho z\u00e1\u017eitku.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Navrhova\u0165 olympijsk\u00e9 stavby je prest\u00ed\u017e aj riziko z\u00e1rove\u0148. Ka\u017ed\u00fd hostite\u013e sa sna\u017e\u00ed prekona\u0165 svojho predchodcu\u00a0\u2013 odvahou tvarov, technologick\u00fdmi&hellip;\n","protected":false},"author":2,"featured_media":105,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[19],"tags":[122,109,108,110,113,70,124,121,120,43,40,39,42,41,112,111,71,125,123],"class_list":{"0":"post-104","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-umenie-a-dizajn","8":"tag-architektura","9":"tag-art","10":"tag-art-and-design","11":"tag-design","12":"tag-dizajn","13":"tag-entertainment","14":"tag-innsbruck","15":"tag-oh","16":"tag-olympiada","17":"tag-sk","18":"tag-slovak","19":"tag-slovakia","20":"tag-slovencina","21":"tag-slovensko","22":"tag-umenie","23":"tag-umenie-a-dizajn","24":"tag-zabava","25":"tag-zaha-hadid","26":"tag-zoh"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/104","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=104"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/104\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/105"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=104"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=104"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=104"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}