\u010cL\u00c1NOK POKRA\u010cUJE POD REKLAMOU<\/p>\n
Ur\u010dite to pozn\u00e1\u0161. R\u00e1no vstane\u0161 a u\u017e v prv\u00fdch min\u00fatach m\u00e1\u0161 pocit, \u017ee de\u0148 nebude st\u00e1\u0165 za ni\u010d. Pl\u00e1ny sa ti za\u010dn\u00fa r\u00faca\u0165 pred o\u010dami a z miery \u0165a vyved\u00fa aj \u00fapln\u00e9 mali\u010dkosti, akoby sa v\u0161etko nastavilo proti tebe. Nie nadarmo sa hovor\u00ed, \u017ee r\u00e1no rob\u00ed de\u0148.<\/p>\n
Americk\u00fd psychiater Dr. Daniel Gregory Amen<\/a>, ktor\u00fd sa viac ako dve desa\u0165ro\u010dia venuje v\u00fdskumu a lie\u010dbe mozgov\u00fdch por\u00fach, opisuje jednoduch\u00fd rann\u00fd princ\u00edp, ktor\u00fd stoj\u00ed na prekvapivo pevnom vedeckom z\u00e1klade. Pod\u013ea neho sa de\u0148 za\u010d\u00edna e\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e \u010dlovek vstane z postele. Za\u010d\u00edna sa rozhodnut\u00edm, ak\u00fd ment\u00e1lny r\u00e1mec si zvol\u00ed.<\/p>\n Jednoduch\u00fd ritu\u00e1l, ktor\u00fd zmen\u00ed cel\u00fd tvoj de\u0148<\/p>\n Dr. Amen za\u010d\u00edna r\u00e1no slovami \u201ednes bude skvel\u00fd de\u0148\u201c. Mozog neust\u00e1le predpoved\u00e1, \u010do by sa mohlo sta\u0165, a pod\u013ea t\u00fdchto o\u010dak\u00e1van\u00ed filtruje inform\u00e1cie z okolia. Ke\u010f \u010dlovek vedome nastav\u00ed pozit\u00edvny r\u00e1mec d\u0148a, m\u00f4\u017ee t\u00fdm nasmerova\u0165 vlastn\u00fa pozornos\u0165 na podnety ved\u00face k pr\u00edle\u017eitostiam namiesto hrozieb.\u00a0<\/p>\n Potvrdzuje to aj v\u00fdskum publikovan\u00fd v \u010dasopise Nature Reviews Neuroscience<\/a>. O\u010dak\u00e1vania v\u00fdrazne formuj\u00fa emocion\u00e1lne pre\u017e\u00edvanie udalost\u00ed aj aktivitu prefront\u00e1lnej k\u00f4ry, ktor\u00e1 riadi rozhodovanie a pom\u00e1ha regulova\u0165 stres<\/a>. In\u00fdmi slovami, my\u0161lienka vysloven\u00e1 r\u00e1no m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm tvoj mozog interpretuje cel\u00fd de\u0148.<\/p>\n Po ment\u00e1lnom nastaven\u00ed prich\u00e1dza jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch biologick\u00fdch stimulov pre mozog: svetlo. \u201eCho\u010f von, ak nie je vyslovene ve\u013ek\u00e1 zima, a na\u010derpaj trochu slne\u010dn\u00e9ho svetla,\u201c hovor\u00ed psychiater vo svojom pr\u00edspevku.<\/p>\n Svetlo dopadaj\u00face na sietnicu aktivuje \u0161pecifick\u00e9 bunky, ktor\u00e9 vysielaj\u00fa sign\u00e1l do hypotalamu, centra riadiaceho biologick\u00e9 hodiny. Ak s\u00fa zos\u00faladen\u00e9 spr\u00e1vne, mozog zv\u00fd\u0161i rann\u00fa hladinu kortizolu<\/a>, ktor\u00fd podporuje bdelos\u0165 a ment\u00e1lnu energiu. Ve\u010der potom nastupuje produkcia melaton\u00ednu, ktor\u00fd priprav\u00ed telo na odpo\u010dinok.<\/p>\n Kombin\u00e1cia svetla a pohybu \u00fa\u010dinok e\u0161te zn\u00e1sobuje. \u201eCho\u010f na kr\u00e1tku prech\u00e1dzku, aby si na\u0161tartoval metabolizmus,\u201c odpor\u00fa\u010da Dr. Amen. Pohyb zvy\u0161uje prekrvenie mozgu, stabilizuje stresov\u00fa reakciu organizmu a podporuje produkciu neurotrofick\u00fdch faktorov. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed z nich, BDNF<\/a> (brain-derived neurotrophic factor), zohr\u00e1va z\u00e1sadn\u00fa \u00falohu pri plasticite mozgu a tvorbe nov\u00fdch nervov\u00fdch spojen\u00ed.<\/p>\n Systematick\u00fd preh\u013ead publikovan\u00fd v British Journal of Sports Medicine<\/a> potvrdil, \u017ee pravideln\u00fd pohyb v\u00fdrazne zni\u017euje riziko depresie a \u00fazkostn\u00fdch por\u00fach. V\u00fdskumn\u00edci zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa, \u017ee \u00fa\u010dinok sa objavuje u\u017e pri relat\u00edvne miernej aktivite, napr\u00edklad pri r\u00fdchlej ch\u00f4dzi.<\/p>\n \u010co jes\u0165 r\u00e1no pre v\u00fdkonn\u00fd mozog<\/p>\n \u010eal\u0161\u00ed jednoduch\u00fd krok sa t\u00fdka hydrat\u00e1cie. \u201eDaj si ve\u013ek\u00fd poh\u00e1r vody a vytla\u010d do\u0148 polovicu citr\u00f3na. Pom\u00e1ha to detoxikova\u0165 telo,\u201c hovor\u00ed Dr. Amen.<\/p>\n Po\u010das sp\u00e1nku telo prirodzene str\u00e1ca vodu. U\u017e mierna dehydrat\u00e1cia dok\u00e1\u017ee ovplyvni\u0165 koncentr\u00e1ciu, pam\u00e4\u0165 aj subjekt\u00edvny pocit energie. V\u00fdskum<\/a> uk\u00e1zal, \u017ee zn\u00ed\u017een\u00fd pr\u00edjem tekut\u00edn sa sp\u00e1ja so zhor\u0161en\u00edm n\u00e1lady a vy\u0161\u0161ou mierou \u00fanavy. Poh\u00e1r vody tak predstavuje jeden z najr\u00fdchlej\u0161\u00edch sp\u00f4sobov, ako obnovi\u0165 z\u00e1kladn\u00fa fyziologick\u00fa rovnov\u00e1hu organizmu.<\/p>\n Po hydrat\u00e1cii prich\u00e1dza na rad v\u00fd\u017eiva. \u201eTakmer ka\u017ed\u00fd de\u0148 za\u010d\u00ednam bielkovinami a zdrav\u00fdmi tukmi. Mne vyhovuj\u00fa tri vajcia a o nie\u010do nesk\u00f4r si d\u00e1m prote\u00ednov\u00fd n\u00e1poj,\u201c hovor\u00ed psychiater.<\/p>\n \u0160t\u00fadia z Aarhus University publikovan\u00e1 v Journal of Dairy Science<\/a> uk\u00e1zala, \u017ee ra\u0148ajky bohat\u00e9 na bielkoviny zvy\u0161uj\u00fa pocit s\u00fdtosti a zlep\u0161uj\u00fa kognit\u00edvnu v\u00fdkonnos\u0165 po\u010das dopoludnia. \u00da\u010dastn\u00edci v\u00fdskumu z\u00e1rove\u0148 vykazovali lep\u0161iu koncentr\u00e1ciu a ni\u017e\u0161iu chu\u0165 na sladk\u00e9 jedl\u00e1.<\/p>\n Dr. Amen z\u00e1rove\u0148 prip\u00fa\u0161\u0165a flexibilitu v na\u010dasovan\u00ed jedla. \u201eSom fan\u00fa\u0161ik preru\u0161ovan\u00e9ho p\u00f4stu \u2013 ke\u010f si medzi jedlami dopraje\u0161 12, 14 alebo 16 hod\u00edn, pokojne m\u00f4\u017ee\u0161 ma\u0165 ra\u0148ajky aj nesk\u00f4r,\u201c hovor\u00ed.<\/p>\n Preru\u0161ovan\u00fd p\u00f4st<\/a> sa v posledn\u00fdch rokoch stal predmetom intenz\u00edvneho v\u00fdskumu. Metaanal\u00fdzy nazna\u010duj\u00fa, \u017ee \u010dasovo obmedzen\u00e9 jedenie m\u00f4\u017ee podporova\u0165 metabolick\u00e9 zdravie, zni\u017eova\u0165 z\u00e1palov\u00e9 procesy a zlep\u0161ova\u0165 citlivos\u0165 na inzul\u00edn.<\/p>\n Pre mozog m\u00f4\u017ee by\u0165 zauj\u00edmav\u00fd aj \u010fal\u0161\u00ed mechanizmus. V obdob\u00ed mierneho kalorick\u00e9ho deficitu sa aktivuj\u00fa procesy bunkovej obnovy vr\u00e1tane autof\u00e1gie, ktor\u00e1 pom\u00e1ha odstra\u0148ova\u0165 po\u0161koden\u00e9 bunkov\u00e9 \u0161trukt\u00fary.<\/p>\n Nie ka\u017ed\u00fd organizmus v\u0161ak reaguje rovnako. Preto odborn\u00edci zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa individu\u00e1lny pr\u00edstup a re\u0161pektovanie zdravotn\u00e9ho stavu konkr\u00e9tneho \u010dloveka.<\/p>\n Ot\u00e1zka, ktor\u00fa si treba kl\u00e1s\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148<\/p>\n Dr. Amen cel\u00fd koncept rann\u00fdch rozhodnut\u00ed uzatv\u00e1ra jednoduchou radou. \u201eV\u017edy si polo\u017e t\u00fato ot\u00e1zku: Je to pre m\u00f4j mozog dobr\u00e9, alebo mu to \u0161kod\u00ed?\u201c<\/p>\n T\u00e1to ot\u00e1zka funguje ako praktick\u00fd kompas pre ka\u017edodenn\u00e9 rozhodovanie. N\u00fati \u010dloveka vyst\u00fapi\u0165 z autopilota a uvedomi\u0165 si d\u00f4sledky vlastn\u00fdch n\u00e1vykov.<\/p>\n Je dobr\u00e9 pre m\u00f4j mozog za\u010da\u0165 de\u0148 okam\u017eit\u00fdm scrollovan\u00edm soci\u00e1lnych siet\u00ed? Alebo je lep\u0161ie venova\u0165 prv\u00fdch nieko\u013eko min\u00fat d\u0148a vedom\u00e9mu nastaveniu tela aj mysle?<\/p>\n Rann\u00e9 n\u00e1vyky predstavuj\u00fa z\u00e1klad du\u0161evnej hygieny. Mal\u00e9, opakovate\u013en\u00e9 rozhodnutia dok\u00e1\u017eu postupne meni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm mozog reaguje na stres, inform\u00e1cie aj em\u00f3cie.<\/p>\n \n \u010c\u00edtaj viac z kateg\u00f3rie: Wellbeing<\/a>\n <\/p>\n \n \u010eakujeme, \u017ee \u010d\u00edta\u0161 Startitup. V pr\u00edpade, \u017ee m\u00e1\u0161 postreh alebo si na\u0161iel v \u010dl\u00e1nku chybu, nap\u00ed\u0161 n\u00e1m na redakcia@startitup.sk<\/a>.\n <\/p>\n Zdroje: Dr.\u00a0Daniel\u00a0Gregory\u00a0Amen<\/a>, Nature<\/a>, Pubmed<\/a>, BJSM<\/a>, MDPI<\/a>, Science\u00a0Direct<\/a><\/p>\n \t\t\t\t\t\t