LOND\u00ddN\/PRAHA – V \u0161k\u00f3tskom Roslinovom \u00fastave pri\u0161lo pred 30 rokmi, 5. j\u00fala 1996, na svet zviera, ktor\u00e9ho narodenie znamenalo ve\u013ek\u00fd vedeck\u00fd \u00faspech, z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak otvorilo mno\u017estvo ot\u00e1zok. Ove\u010dka Dolly bola toti\u017e prv\u00fdm \u017eivo\u010d\u00edchom naklonovan\u00fdm z dospelej bunky cicavca a met\u00f3da, v\u010faka ktorej sa narodila, je teoreticky pou\u017eite\u013en\u00e1 aj v pr\u00edpade \u010dloveka. Asi najzn\u00e1mej\u0161ia ov\u010dia celebrita v\u0161ak na v\u00fdnimo\u010dnos\u0165 mo\u017eno doplatila, a to o polovicu krat\u0161\u00edm \u017eivotom v porovnan\u00ed s oby\u010dajn\u00fdmi ovcami. Ove\u010dka bola utraten\u00e1 vo veku \u0161iestich rokov v polovici febru\u00e1ra 2003.<\/p>\n
Za 30 rokov sa podarilo naklonova\u0165 kravu, my\u0161, kozu, prasa, kr\u00e1lika, ma\u010dku, krysu, mulica, ko\u0148a, srnce, muchu, fretku, \u0165avy a psa, ale aj ohrozen\u00e9 druhy ako tchoro \u010diernonoh\u00e9ho, \u010di dokonca vyhynut\u00e9ho kozoro\u017eca pyrenej. A vlani v apr\u00edli sa potom americk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Colossal Biosciences pochv\u00e1lila \u017eiv\u00fdmi vyhynut\u00fdmi pravlkami. V skuto\u010dnosti i\u0161lo o geneticky modifikovan\u00e9ho vlka oby\u010dajn\u00e9ho, \u200b\u200bktor\u00fd bielou srs\u0165ou, v\u00e4\u010d\u0161ou postavou a lebkou pravek\u00e9ho pred\u00e1tora pripom\u00ednal, ale podobnos\u0165 so zvieratami zo seri\u00e1lu Hra o tr\u00f3ny priniesla R\u00f3mulovi, Removi a Khaleesi (ako sa \u0161te\u0148at\u00e1 volaj\u00fa) obrovsk\u00fa popularitu.<\/p>\n
Ako vznik\u00e1 klon?<\/p>\n
Princ\u00edp klonovania je jednoduch\u00fd: genetici vyber\u00fa chromoz\u00f3my s p\u00f4vodnou genetickou inform\u00e1ciou a vpravia do bunky jadro obsahuj\u00face DNA jedinca, ktor\u00e9ho chcete naklonova\u0165. Pokia\u013e sa to podar\u00ed, prevezme bunka vlo\u017een\u00fa genetick\u00fa inform\u00e1ciu a za\u010dne sa deli\u0165. Potom sa embryo implantuje do maternice n\u00e1hradnej matky, kde sa z neho vyvinie biologicky identick\u00fd klon s darcom DNA. Technicky vzat\u00e9 ide o umelo vytvoren\u00e9 jednovaje\u010dn\u00e9 dvoj\u010da. Mikromanipul\u00e1cia je v\u0161ak ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e1 a probl\u00e9m m\u00f4\u017ee by\u0165 aj s kultiv\u00e1ciou embry\u00ed v sk\u00famavke. \u00daspe\u0161nos\u0165 klonovania sa preto pohybuje v jednotk\u00e1ch a\u017e desiatkach percent pod\u013ea jednotliv\u00fdch \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov.<\/p>\n
Klony dom\u00e1cich mil\u00e1\u010dikov<\/p>\n
Texask\u00e9 laborat\u00f3rium ViaGen (s\u00fa\u010das\u0165 Colossal Biosciences) vzniklo u\u017e v roku 2002 a nem\u00e1 o z\u00e1kazn\u00edkov n\u00fadzu. A v\u00e4\u010d\u0161inou neklonuje u\u0161\u013eachtil\u00e9 \u010distokrvn\u00e9 zvierat\u00e1, ale oby\u010dajn\u00e9 psy a ma\u010dky, s ktor\u00fdmi sa majitelia nedok\u00e1zali rozl\u00fa\u010di\u0165. Napr\u00edklad ako spev\u00e1\u010dka a here\u010dka Barbra Streisandov\u00e1 si nechala naklonova\u0165 milovan\u00fa su\u010dku Sammie hne\u010f dvakr\u00e1t.<\/p>\n
Biznis s ko\u0148mi<\/p>\n
Inak je to u z\u00e1vodn\u00fdch kon\u00ed: tam nejde o sentiment, ale o biznis. Cena \u0161pi\u010dkov\u00fdch \u0161ampi\u00f3nov dosahuje desiatok mili\u00f3nov kor\u00fan a z\u00edska\u0165 n\u00e1dejn\u00e9 \u017erieb\u00e4 kr\u00ed\u017een\u00edm je n\u00e1kladn\u00fd proces s neist\u00fdm v\u00fdsledkom, proti ktor\u00e9mu klonovanie predstavuje st\u00e1vku na istotu. Argent\u00ednska firma Crestview Genetics priviedla na svet u\u017e stovky klonovan\u00fdch kon\u00ed a medzin\u00e1rodn\u00e1 jazdeck\u00e1 feder\u00e1cia nakoniec povolila ich \u00fa\u010das\u0165 v jazdeck\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach.<\/p>\n
„Klonovanie sa oplat\u00ed u dostihov\u00fdch kon\u00ed, plemenn\u00fdch kr\u00e1v a b\u00fdkov alebo tiav, \u010do je ve\u013ek\u00fd biznis v arabsk\u00fdch krajin\u00e1ch. M\u00f4\u017ee ma\u0165 tie\u017e zmysel u kriticky ohrozen\u00fdch popul\u00e1ci\u00ed zvierat, ale u d\u00e1vno vyhynut\u00fdch \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov ako dinosaury, mamuti alebo pravlci pre to ve\u013ea d\u00f4vodov.“ \u00dastavu experiment\u00e1lnej medic\u00edny Akad\u00e9mie vied SR, prv\u00e1 \u010ce\u0161ka, ktor\u00e1 \u00faspe\u0161ne naklonovala my\u0161.<\/p>\n
Sl\u00e1vna ove\u010dka Dolly<\/p>\n
Meno, ktor\u00e9 sa tak trochu stalo synonymom klonovania, z\u00edskala ove\u010dka pod\u013ea sl\u00e1vnej americkej countryovej spev\u00e1\u010dky Dolly Partonovej. D\u00f4vod m\u00e9di\u00e1m prezradil s\u00e1m hlavn\u00fd realiz\u00e1tor pokusu, profesor Ian Wilmut. „Dolly vznikla z bunky mlie\u010dnej \u017e\u013eazy, a my sme si nemohli spomen\u00fa\u0165 na p\u00f4sobivej\u0161\u00ed p\u00e1r p\u0155s, ne\u017e s\u00fa tie Dolly Partonov\u00e9,“ vyhl\u00e1sil v nar\u00e1\u017eke na spev\u00e1\u010dkin bujn\u00fd dekolt. V polovici 90. rokov podobn\u00e9 vyhl\u00e1senie – na\u0161\u0165astie pre vedcov – nemohlo vyvola\u0165 lav\u00ednu nes\u00fahlasu na soci\u00e1lnych siet\u00ed.<\/p>\n
Dolly vznikla met\u00f3dou nukle\u00e1rneho transferu. To v praxi znamenalo, \u017ee z vaj\u00ed\u010dka jednej ovce bolo odstr\u00e1nen\u00e9 jadro, ktor\u00e9 vedci nahradili jadrom bunky z vemena in\u00e9ho jedinca toho ist\u00e9ho druhu. Jah\u0148a, ktor\u00e9 sa z upraven\u00e9ho vaj\u00ed\u010dka narodilo, tak bolo genetickou k\u00f3piou darkyne bunkov\u00e9ho jadra. Preto\u017ee v\u0161ak bola pravdepodobnos\u0165 \u00faspechu ve\u013emi n\u00edzka, nechali \u0161k\u00f3tski vedci pod veden\u00edm Wilmuta a Keitha Campbella splyn\u00fa\u0165 277 p\u00e1rov buniek, z ktor\u00fdch sa uspokojivo vyvinula asi desatina, presne 29 embry\u00ed.<\/p>\n
T\u00e1 vedci implantovali do matern\u00edc 13 n\u00e1hradn\u00fdch ov\u010d\u00edch matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jedin\u00e9 ml\u00e1\u010fa – Dolly. Na svet pri\u0161lo u\u017e v j\u00fali 1996, ale jeho existencia bola verejnosti prezraden\u00e1 a\u017e o sedem mesiacov nesk\u00f4r. Utajenie bolo tak\u00e9 pr\u00edsne, \u017ee ani o\u0161etrovatelia nevedeli, \u010d\u00edm presne je jah\u0148a, o ktor\u00e9 sa starali, v\u00fdnimo\u010dn\u00e9. Svoj \u00faspech vedci ozn\u00e1mili a\u017e vtedy, ke\u010f mali hotov\u00e9 v\u0161etky testy a bolo stopercentne ist\u00e9, \u017ee Dolly je naozaj klon, teda k\u00f3pia p\u00f4vodnej ovce.<\/p>\n
Ozn\u00e1menie o naklonovan\u00ed ovce z jadra dospelej bunky priniesol vo febru\u00e1ri 1997 \u010dasopis Nature. Spr\u00e1va sa vo vedeckej komunite stala skuto\u010dnou senz\u00e1ciou. Nab\u00farala toti\u017e jedno z \u00fastredn\u00fdch dogmy v\u00fdvojovej biol\u00f3gie, ktor\u00e9 tvrdilo, \u017ee \u0161pecializovan\u00e1 dospel\u00e1 bunka sa u\u017e nem\u00f4\u017ee vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 do univerz\u00e1lneho \u0161t\u00e1dia, a premeni\u0165 sa na bunku in\u00e9ho org\u00e1nu. U Dolly k tomu ale evidentne do\u0161lo, preto\u017ee jadro bunky poch\u00e1dzalo z mlie\u010dnej \u017e\u013eazy, napriek tomu sa z neho vyvinula kompletn\u00e1 ovca so v\u0161etk\u00fdmi org\u00e1nmi.<\/p>\n
Ot\u00e1zky o starnut\u00ed<\/p>\n
Spo\u010diatku sa Dolly nijako neodli\u0161ovala od svojich rovesn\u00ed\u010dok, a dokonca bola nesk\u00f4r schopn\u00e1 privies\u0165 na svet potomkov. Av\u0161ak u\u017e vo veku jedn\u00e9ho roka vedci odhalili, \u017ee stav jej chromoz\u00f3mov nezodpoved\u00e1 veku. Po zverejnen\u00ed tejto inform\u00e1cie sa objavili \u0161pekul\u00e1cie, \u017ee pr\u00edroda „pripo\u010d\u00edtala“ Dolly vek ovce, z ktorej DNA vzi\u0161la. Vedci z Roslinovho in\u0161tit\u00fatu to v\u0161ak spochyb\u0148uj\u00fa s t\u00fdm, \u017ee pri d\u00f4kladnej lek\u00e1rskej prehliadke neboli u Dolly objaven\u00e9 \u017eiadne abnormality s\u00favisiace s pred\u010dasn\u00fdm starnut\u00edm.<\/p>\n
Koniec legendy<\/p>\n
Tak \u010di onak, na jese\u0148 2001 sa u Dolly prejavila artrit\u00edda, u zvierat jej veku neobvykl\u00e1. A aby toho nebolo m\u00e1lo, niekedy v tom \u010dase za\u010dala v st\u00e1de, ktor\u00e9ho bola s\u00fa\u010das\u0165ou,\u00a0vy\u010d\u00ed\u0148a\u0165 nelie\u010dite\u013en\u00e1 p\u013e\u00facna infekcia. R\u00e1no 10. febru\u00e1ra 2003 za\u010dala ka\u0161\u013ea\u0165 aj samotn\u00e1 Dolly, ktor\u00e1 bola o \u0161tyri dni nesk\u00f4r podroben\u00e1 vy\u0161etreniu na po\u010d\u00edta\u010dovom tomografe. Ten v hrudi ovce odhalil n\u00e1dor, ktor\u00fd by zviera\u0165u pravdepodobne priniesol ve\u013ek\u00e9 utrpenie. Preto bola Dolly rad\u0161ej utraten\u00e1.<\/p>\n
Napriek tomu, \u017ee sa oproti v\u00e4\u010d\u0161ine vrstevn\u00edc do\u017eila len polovi\u010dn\u00e9ho veku, v istom zmysle sa stala nesmrte\u013enou. Uk\u00e1zala toti\u017e, \u017ee dospel\u00e9 bunky zvierac\u00edch i \u013eudsk\u00fdch organizmov s\u00fa ove\u013ea flexibilnej\u0161ie, ne\u017e si vedci mysleli. Dala tak nov\u00fd impulz terapeutick\u00e9mu klonovaniu, od ktorej si mnoh\u00ed s\u013eubuj\u00fa v\u00ed\u0165azstvo nad radom doposia\u013e nelie\u010dite\u013en\u00fdch chor\u00f4b. Aj preto je Dollyino vypchat\u00e9 telo jedn\u00fdm z najvyh\u013ead\u00e1vanej\u0161\u00edch expon\u00e1tov pr\u00edrodopisn\u00fdch zbierok expoz\u00edcie \u0161k\u00f3tskeho N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"LOND\u00ddN\/PRAHA – V \u0161k\u00f3tskom Roslinovom \u00fastave pri\u0161lo pred 30 rokmi, 5. j\u00fala 1996, na svet zviera, ktor\u00e9ho narodenie…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":137638,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[6],"tags":[42944,42945,43,40,44,39,42,45,41,10885,7410],"class_list":["post-137637","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-slovensko","tag-klonovanie","tag-ovecka-dolly","tag-sk","tag-slovak","tag-slovak-republic","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovenska-republika","tag-slovensko","tag-veda","tag-zvierata"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117010366696466301","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137637","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=137637"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137637\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/137638"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=137637"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=137637"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=137637"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}