SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk<\/a> \u00a9 SITA V\u0161etky pr\u00e1va vyhraden\u00e9 <\/p>\n\u010co sa deje s telom pri extr\u00e9mnych hor\u00fa\u010dav\u00e1ch? Skolabova\u0165 m\u00f4\u017ee aj zdrav\u00fd \u010dlovek – ROZHOVOR![\"co](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/07\/3466597.jpg\")
<\/p>\n
Teploty bl\u00ed\u017eiace sa k 40 stup\u0148om Celzia neznamenaj\u00fa iba nepr\u00edjemn\u00e9 potenie a \u00fanavu. Extr\u00e9mne hor\u00fa\u010davy n\u00fatia srdce pracova\u0165 intenz\u00edvnej\u0161ie, sp\u00f4sobuj\u00fa stratu vody a miner\u00e1lov a m\u00f4\u017eu vies\u0165 ku kolapsu, \u00fapalu \u010di ak\u00fatnemu po\u0161kodeniu obli\u010diek.
<\/p>\n
Ohrozen\u00ed pritom nie s\u00fa iba seniori a chronicky chor\u00ed pacienti \u2013 prehriatie m\u00f4\u017ee postihn\u00fa\u0165 aj mlad\u00e9ho a zdrav\u00e9ho \u010dloveka.
<\/p>\n
Kedy u\u017e telo prest\u00e1va hor\u00fa\u010davu zvl\u00e1da\u0165, ko\u013eko tekut\u00edn by sme mali vypi\u0165 a ktor\u00e9 pr\u00edznaky signalizuj\u00fa bezprostredn\u00e9 ohrozenie \u017eivota? Internistka MUDr. M\u00e1ria Eli\u00e1\u0161ov\u00e1 z Nemocnice AGEL Zlat\u00e9 Moravce vysvet\u013euje, ako organizmus reaguje na extr\u00e9mne teploty, ktor\u00e9 lieky m\u00f4\u017eu jeho schopnos\u0165 ochladzova\u0165 sa zhor\u0161i\u0165 a pre\u010do m\u00f4\u017ee tepeln\u00fd \u00fapal vznikn\u00fa\u0165 aj v prehriatom byte \u010di aute \u2013 bez pobytu na priamom slnku.
<\/p>\n
V \u010dl\u00e1nku sa dozviete:<\/p>\n
– kedy sa hor\u00fa\u010dava st\u00e1va pre \u013eudsk\u00e9 telo \u017eivotu nebezpe\u010dnou,
<\/p>\n
– \u010di m\u00f4\u017ee z extr\u00e9mneho tepla skolabova\u0165 aj \u00faplne zdrav\u00fd \u010dlovek,
<\/p>\n
– pod\u013ea ktor\u00fdch pr\u00edznakov spozn\u00e1te \u00fapal,
<\/p>\n
– ko\u013eko vody by ste mali po\u010das hor\u00faceho d\u0148a vypi\u0165
<\/p>\n
– \u010di sta\u010d\u00ed voda z vodovodu,
<\/p>\n
– pre\u010do hor\u00fa\u010davy m\u00f4\u017eu po\u0161kodi\u0165 obli\u010dky,
<\/p>\n
– ktor\u00e9 lieky zvy\u0161uj\u00fa riziko dehydrat\u00e1cie a prehriatia,
<\/p>\n
– pre\u010do m\u00f4\u017eete dosta\u0165 \u00fapal aj v byte \u010di aute bez priameho slnka,
<\/p>\n
– ako bezpe\u010dne vojs\u0165 do studenej vody a vyhn\u00fa\u0165 sa teplotn\u00e9mu \u0161oku,
<\/p>\n
– ktor\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed s\u00fa po\u010das hor\u00fa\u010dav najviac ohrozen\u00e9.
<\/p>\n
\u010co sa v \u013eudskom tele za\u010dne dia\u0165, ke\u010f je vonku 40 stup\u0148ov a telo sa sna\u017e\u00ed udr\u017ea\u0165 norm\u00e1lnu vn\u00fatorn\u00fa teplotu?<\/p>\n
Pri teplote okolo 40 \u00b0C sa telo sna\u017e\u00ed zabr\u00e1ni\u0165 vzostupu vn\u00fatornej teploty nad bezpe\u010dn\u00fa hranicu a to roz\u0161\u00edren\u00edm ciev ( krv pr\u00fadi k povrchu ko\u017ee) a zv\u00fd\u0161en\u00fdm poten\u00edm, \u010d\u00edm sa telo ochladzuje, no ak je vysok\u00e1 vlhkos\u0165 vzduchu tento mechanizmus zlyh\u00e1va.
<\/p>\n
Kedy u\u017e teplo prest\u00e1va by\u0165 len nepr\u00edjemn\u00e9 a za\u010d\u00edna by\u0165 pre telo re\u00e1lne nebezpe\u010dn\u00e9?<\/p>\n
Teplo za\u010d\u00edna by\u0165 pre telo re\u00e1lne nebezpe\u010dn\u00e9 vtedy, ke\u010f vlhkos\u0165 vzduchu a teplota presiahnu schopnos\u0165 tela chladi\u0165 sa poten\u00edm. Be\u017ene ide o teploty od 33 \u00b0C do 40\u00b0C (tzv. siln\u00e9 varovanie pod\u013ea tepeln\u00e9ho indexu), no pri vysokej vlhkosti m\u00f4\u017ee by\u0165 extr\u00e9mne rizikov\u00e1 aj teplota okolo 30 \u00b0C. Ak zlyh\u00e1 termoregul\u00e1cia, prehriatie organizmu sa st\u00e1va ohrozen\u00edm \u017eivota. Na hodnotenie teploty sa pou\u017e\u00edva tepeln\u00fd index, ktor\u00fd kombinuje teplotu vzduchu a relat\u00edvnu vlhkos\u0165.
<\/p>\n
27 \u2013 33 \u00b0C: Mierna z\u00e1\u0165a\u017e na \u013eudsk\u00fd organizmus, zv\u00fd\u0161en\u00e1 \u00fanava
<\/p>\n
33 \u2013 40 \u00b0C: Hrozia svalov\u00e9 k\u0155\u010de a vy\u010derpanie z tepla.
<\/p>\n
40 \u2013 52 \u00b0C: Pri pobyte na slnku alebo fyzickej aktivite hroz\u00ed kolaps a \u00fapal.
<\/p>\n
Nad 52\u00b0C hroz\u00ed extr\u00e9mne nebezpe\u010denstvo \u00fapalu.
<\/p>\n
Ak\u00e9 mechanizmy na\u0161e telo vyu\u017e\u00edva na ochladzovanie?<\/p>\n
\u013dudsk\u00fd organizmus udr\u017eiava st\u00e1lu teplotu prostredn\u00edctvom termoregul\u00e1cie. Riadi ju hypotalamus v mozgu, ktor\u00fd koordinuje \u0161tyri hlavn\u00e9 fyzik\u00e1lne a fyziologick\u00e9 procesy a to vy\u017earovanie infra\u010derven\u00e9ho \u017eiarenia do chladnej\u0161ieho okolia. Vedenie (kondukcia) a pr\u00fadenie (konvekcia) teda dovzd\u00e1vanie tepla priamym kontaktom s chladnej\u0161\u00edm vzduchom alebo vodou, pri\u010dom pr\u00fadenie vzduchu okolo tela neust\u00e1le odv\u00e1dza tepl\u00fd vzduch pre\u010d.
<\/p>\n
Potenie (vaporiz\u00e1cia) je hlavn\u00fdm k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd mechanizmus pri vysokej teplote. Telo vylu\u010duje pot, ktor\u00e9ho odparovan\u00edm z povrchu ko\u017ee sa vyd\u00e1va ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo tepla. Roz\u0161\u00edrenie ciev (vazodilat\u00e1cia) kedy sa cievy v ko\u017ei roz\u0161\u00edria, \u010d\u00edm pr\u00fadi viac krvi bl\u00edzko k povrchu tela a teplo sa \u013eah\u0161ie uvo\u013e\u0148uje do okolia.
<\/p>\n
Pre\u010do je pri hor\u00fa\u010dav\u00e1ch viac za\u0165a\u017een\u00e9 srdce?<\/p>\n
Ako sme si vysvetlili hlavn\u00fdm adapta\u010dn\u00fdm mechanizmom \u010dloveka na vysok\u00e9 teploty prostredia je vazodilat\u00e1cia, t. j. roz\u0161\u00edrenie krvn\u00fdch ciev a zv\u00fd\u0161en\u00e9 potenie. Cie\u013eom tohto mechanizmu je ochladzovanie tela cez ko\u017eu, pri\u010dom ale doch\u00e1dza aj k poklesu krvn\u00e9ho tlaku.
<\/p>\n
Aby telo udr\u017ealo dostato\u010dn\u00e9 prekrvenie org\u00e1nov pri ni\u017e\u0161om krvnom tlaku, srdce za\u010d\u00edna bi\u0165 r\u00fdchlej\u0161ie, zv\u00fd\u0161en\u00e1 srdcov\u00e1 frekvencia zvy\u0161uje n\u00e1roky na srdce, a to aj u zdrav\u00fdch jedincov. Intenz\u00edvne potenie sp\u00f4sobuje stratu vody a miner\u00e1lov (drasl\u00edk a sod\u00edk), zahus\u0165uje sa krv, zni\u017euje krvn\u00fd objem a n\u00fati srdce pracova\u0165 e\u0161te r\u00fdchlej\u0161ie a nam\u00e1havej\u0161ie.
<\/p>\n
M\u00f4\u017ee hor\u00fa\u010dava sp\u00f4sobi\u0165 kolaps aj u zdrav\u00e9ho \u010dloveka?<\/p>\n
\u00c1no m\u00f4\u017ee, extr\u00e9mne hor\u00fa\u010davy m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 kolaps aj u \u00faplne zdrav\u00e9ho \u010dloveka. Organizmus reaguje na prehriatie dilat\u00e1ciou ciev a poten\u00edm, \u010do vedie k strate tekut\u00edn a miner\u00e1lov. Poklesu krvn\u00e9ho tlaku a dehydrat\u00e1cia n\u00e1sledne vyvol\u00e1vaj\u00fa mdloby a\u017e kolaps. Naj\u010dastej\u0161ie pr\u00ed\u010diny kolapsu s\u00fa nedostato\u010dn\u00fd pr\u00edjem tekut\u00edn, dlhodob\u00fd pobyt na priamom slnku, fyzickej n\u00e1mahe a aj pri n\u00e1hlom prechode z klimatizovan\u00e9ho priestoru do tepla.
<\/p>\n
Je pravda, \u017ee pri vysok\u00fdch teplot\u00e1ch m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 a\u017e k ak\u00fatnemu po\u0161kodeniu obli\u010diek? Ako sa toho vyvarova\u0165?<\/p>\n
\u00c1no, je to pravda. Po\u010das extr\u00e9mnych hor\u00fa\u010dav doch\u00e1dza k strate ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva tekut\u00edn poten\u00edm. Zn\u00ed\u017een\u00fd objem krvi sp\u00f4sobuje, \u017ee obli\u010dky nie s\u00fa dostato\u010dne prekrven\u00e9, \u010do vedie k ich ak\u00fatnemu po\u0161kodeniu. V prvom rade je potrebn\u00e9 dodr\u017eiava\u0165 pitn\u00fd re\u017eim. V extr\u00e9mnych teplot\u00e1ch pozor na fyzick\u00fa aktivitu, hlavne treba obmedzi\u0165 intenz\u00edvne cvi\u010denie alebo \u0165a\u017ek\u00fa manu\u00e1lnu pr\u00e1cu pod priamym slnkom alebo ju presun\u00fa\u0165 na skor\u00e9 rann\u00e9 pr\u00edpadne neskor\u00e9 ve\u010dern\u00e9 hodiny.
<\/p>\n
Ide\u00e1lne sa zdr\u017eiava\u0165 v tieni a klimatizovan\u00fdch priestoroch. Nosi\u0165 vzdu\u0161n\u00e9 oble\u010denie a prikr\u00fdvku hlavy, ktor\u00e1 je nevyhnutnos\u0165ou pri pobyte na priamom slnku. V neposlednom rade je potrebn\u00e9 da\u0165 pozor aj lieky. Po\u010das extr\u00e9mnych hor\u00fa\u010dav obmedzte u\u017e\u00edvanie niektor\u00fdch vo\u013ene predajn\u00fdch liekov proti bolesti (nesteroidn\u00e9 antiflogistik\u00e1, napr. s obsahom ibuprof\u00e9nu alebo diklofenaku), preto\u017ee m\u00f4\u017eu v dehydratovanom stave extr\u00e9mne za\u0165a\u017ei\u0165 obli\u010dky.
<\/p>\n
Ko\u013eko vody by mal \u010dlovek pribli\u017ene vypi\u0165 po\u010das extr\u00e9mne hor\u00faceho d\u0148a? Sta\u010d\u00ed pi\u0165 \u010dist\u00fa vodu z vodovodu?<\/p>\n
Po\u010das hor\u00faceho d\u0148a by dospel\u00fd \u010dlovek mal vypi\u0165 pribli\u017ene 3 a\u017e 4 litre tekut\u00edn (alebo 30 a\u017e 40 ml na kilogram telesnej hmotnosti). Z\u00e1kladom je \u010dist\u00e1 voda, av\u0161ak po\u010das ve\u013ek\u00fdch hor\u00fa\u010dav ju odpor\u00fa\u010dame strieda\u0165 so slab\u00fdmi miner\u00e1lkami na doplnenie vypoten\u00fdch sol\u00ed.
<\/p>\n
Treba pi\u0165 priebe\u017ene, pop\u00edja\u0165 men\u0161ie d\u00e1vky (1,5 \u2013 2 dcl) po\u010das cel\u00e9ho d\u0148a. Nepite len vtedy, ke\u010f c\u00edtite sm\u00e4d \u2013 to u\u017e je znakom za\u010d\u00ednaj\u00facej dehydrat\u00e1cie. \u013dadov\u00e9 n\u00e1poje sa neodpor\u00fa\u010daj\u00fa, m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 teplotn\u00fd \u0161ok a podr\u00e1\u017edi\u0165 hrdlo. Nevhodn\u00fdmi n\u00e1pojmi s\u00fa tie\u017e k\u00e1va, \u010dierny \u010daj, alkohol. Sladen\u00e9 limon\u00e1dy naopak sm\u00e4d zhor\u0161uj\u00fa.
<\/p>\n
V hor\u00facich d\u0148och st\u00fapa po\u010det utopen\u00fdch, pri\u010dom \u010dasto b\u00fdva d\u00f4vodom teplotn\u00fd \u0161ok. Ak\u00e9 z\u00e1sady treba pri k\u00fapan\u00ed dodr\u017eiava\u0165?<\/p>\n
\u00c1no, je pravda, \u017ee po\u010det utopen\u00fdch po\u010das hor\u00facich dn\u00ed st\u00fapa kv\u00f4li teplotn\u00e9mu \u0161oku, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 zlyhanie srdca, bezvedomie alebo svalov\u00e9 k\u0155\u010de. Rozhor\u00fa\u010den\u00fd organizmus nevystavujte teplotn\u00e9mu \u0161oku skokom do vody.
<\/p>\n
Pred vstupom do vody najsk\u00f4r ovla\u017ete kon\u010datiny, postupne trup, aby si telo zvyklo na rozdiel tepl\u00f4t. Po\u017eitie alkoholu pred pl\u00e1van\u00edm zhor\u0161uje \u00fasudok, koordin\u00e1ciu pohybov a schopnos\u0165 spr\u00e1vne reagova\u0165 v kr\u00edzov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch. Neodpor\u00fa\u010da sa ani k\u00fapanie s pln\u00fdm \u017eal\u00fadkom, teda tesne po v\u00fddatnom jedle, je potrebn\u00e9 po\u010dka\u0165 aspo\u0148 hodinu, k\u00fdm sa organizmus upokoj\u00ed a za\u010dne tr\u00e1vi\u0165. Nanajv\u00fd\u0161 je d\u00f4le\u017eit\u00e9 svoje sily neprece\u0148ova\u0165. <\/p>\n
Ktor\u00e9 pr\u00edznaky s\u00fa varovan\u00edm, \u017ee \u010dlovek potrebuje okam\u017eit\u00fa pomoc?<\/p>\n
Okam\u017eit\u00fa zdravotn\u00fa pomoc potrebuje \u010dlovek v hor\u00facom po\u010das\u00ed vtedy, ke\u010f sa u neho vyvinie tepeln\u00fd \u00fapal. Varovn\u00fdmi sign\u00e1lmi s\u00fa telesn\u00e1 teplota nad 40 st. C, zastavenie potenia, such\u00e1 a hor\u00faca poko\u017eka, zmeny psychick\u00e9ho stavu a spr\u00e1vania ako zm\u00e4tenos\u0165, halucin\u00e1cie, nezrozumite\u013en\u00e1 re\u010d, agresivita alebo celkov\u00fd nepokoj. Neurologicky sa m\u00f4\u017ee prejavi\u0165 strata vedomia \u010di k\u0155\u010de. \u010eal\u0161\u00edm varovn\u00fdm sign\u00e1lom je zr\u00fdchlen\u00fd tep, plytk\u00e9 d\u00fdchanie, nutkanie na vracanie. Tieto pr\u00edznaky predstavuj\u00fa stav ohrozenia \u017eivota, pri ktorom hroz\u00ed po\u0161kodenie mozgu a zlyhanie vn\u00fatorn\u00fdch org\u00e1nov.
<\/p>\n
M\u00f4\u017ee ma\u0165 \u010dlovek \u00fapal aj vtedy, ke\u010f nebol priamo na slnku, ale len v prehriatom byte alebo aute?<\/p>\n
\u00c1no, tepeln\u00fd \u00fapal m\u00f4\u017eete dosta\u0165 aj bez priameho slnka. Vznik\u00e1 prehriat\u00edm organizmu, ke\u010f zlyh\u00e1 prirodzen\u00e1 termoregul\u00e1cia. Vtedy sa telo nevie zbavi\u0165 nadmern\u00e9ho tepla, napr\u00edklad v prehriatom byte \u010di aute. Pri vysokej teplote sa telo chlad\u00ed poten\u00edm. Ak je v\u0161ak vzduch pr\u00edli\u0161 vlhk\u00fd, pot sa nest\u00edha odparova\u0165 a telo sa nedok\u00e1\u017ee ochladzova\u0165. Prispieva k tomu aj nedostato\u010dn\u00fd pr\u00edjem tekut\u00edn a vyd\u00fdchan\u00fd vzduch.
<\/p>\n
Pre koho s\u00fa hor\u00fa\u010davy najviac nebezpe\u010dn\u00e9?<\/p>\n
Extr\u00e9mne hor\u00fa\u010davy s\u00fa najviac nebezpe\u010dn\u00e9 pre deti (najm\u00e4 novorodencov), seniorov nad 65 rokov, tehotn\u00e9 \u017eeny a \u013eud\u00ed s chronick\u00fdmi ochoreniami. Tieto skupiny maj\u00fa zn\u00ed\u017een\u00fa schopnos\u0165 termoregul\u00e1cie a r\u00fdchlej\u0161ie doch\u00e1dza k ich dehydrat\u00e1cii alebo prehriatiu organizmu.
<\/p>\n
Medzi najviac ohrozen\u00e9 skupiny patria deti a doj\u010dat\u00e1, preto\u017ee ich termoregula\u010dn\u00fd syst\u00e9m nie je plne vyvinut\u00fd a r\u00fdchlo str\u00e1caj\u00fa tekutiny. U seniorov je probl\u00e9m, \u017ee \u010dasto nec\u00edtia sm\u00e4d a m\u00f4\u017eu trpie\u0165 zhor\u0161enou funkciou obli\u010diek alebo srdca. Ohrozenou skupinou s\u00fa tie\u017e \u013eudia s ochoren\u00edm srdca, pacienti s vysok\u00fdm krvn\u00fdm tlakom, s ochoreniami d\u00fdchac\u00edch ciest a tehotn\u00e9 \u017eeny. <\/p>\n
Ktor\u00e9 lieky m\u00f4\u017eu zhor\u0161i\u0165 schopnos\u0165 tela zvl\u00e1da\u0165 hor\u00fa\u010davy?<\/p>\n
Po\u010das extr\u00e9mnych hor\u00fa\u010dav m\u00f4\u017eu niektor\u00e9 lieky s\u0165a\u017ei\u0165 schopnos\u0165 tela regulova\u0165 teplotu a zvy\u0161uj\u00fa riziko dehydrat\u00e1cie \u010di prehriatia organizmu. S\u00fa to najm\u00e4 lieky na odvodnenie, tzv. diuretik\u00e1, ktor\u00e9 zv\u00fd\u0161en\u00fdm vylu\u010dovan\u00edm mo\u010du priamo p\u00f4sobia na obli\u010dky a odv\u00e1dzaj\u00fa vodu a soli z tela.
<\/p>\n
To m\u00f4\u017ee vies\u0165 k r\u00fdchlej dehydrat\u00e1cii a nerovnov\u00e1he elektrolytov. Betablok\u00e1tory navy\u0161e spoma\u013euj\u00fa srdcov\u00fa frekvenciu a obmedzuj\u00fa schopnos\u0165 srdca prisp\u00f4sobi\u0165 sa z\u00e1\u0165a\u017ei, \u010d\u00edm s\u0165a\u017euj\u00fa reakciu tela na tepeln\u00fd stres. Antidepres\u00edva a antipsychotik\u00e1 m\u00f4\u017eu priamo ovplyv\u0148ova\u0165 centr\u00e1lnu regul\u00e1ciu telesnej teploty v mozgu a potl\u00e1\u010da\u0165 pocit sm\u00e4du.
<\/p>\n
WHO upozor\u0148uje, \u017ee hor\u00fa\u010davy zhor\u0161uj\u00fa aj chronick\u00e9 ochorenia \u2013 srdcov\u00e9, respira\u010dn\u00e9, diabetologick\u00e9 aj psychick\u00e9. \u010co by ste odporu\u010dili pacientom, aby sa ich stav nezhor\u0161il?<\/p>\n
Pacientom so srdcovocievnymi ochoreniami odpor\u00fa\u010dam vyh\u00fdba\u0165 sa nam\u00e1havej fyzickej aktivite, nepre\u0165a\u017eova\u0165 sa. Zne\u010disten\u00fd vzduch v kombin\u00e1cii s vysok\u00fdmi teplotami dr\u00e1\u017edia d\u00fdchacie cesty a zhor\u0161uj\u00fa stavy pri astme alebo chronickej ob\u0161truk\u010dnej chorobe p\u013e\u00fac. Po\u010das hor\u00fa\u010dav je vhodn\u00e9 zdr\u017eiava\u0165 sa v tieni a zabezpe\u010di\u0165 dostato\u010dn\u00e9 vetranie interi\u00e9ru najm\u00e4 v rann\u00fdch a ve\u010dern\u00fdch hodin\u00e1ch, ke\u010f je vzduch chladnej\u0161\u00ed.
<\/p>\n
Pacienti s cukrovkou by mali d\u00f4slednej\u0161ie sledova\u0165 hladinu cukru v krvi a dodr\u017eiava\u0165 dostato\u010dn\u00fd pitn\u00fd re\u017eim. Vysok\u00e9 teploty m\u00f4\u017eu z\u00e1rove\u0148 znehodnoti\u0165 inzul\u00edn aj gluk\u00f3zov\u00e9 senzory, preto je potrebn\u00e9 dba\u0165 na ich spr\u00e1vne skladovanie. Niektor\u00e9 psychiatrick\u00e9 lieky, napr\u00edklad antidepres\u00edva a antipsychotik\u00e1, m\u00f4\u017eu zni\u017eova\u0165 schopnos\u0165 organizmu ochladzova\u0165 sa poten\u00edm a z\u00e1rove\u0148 potl\u00e1\u010da\u0165 pocit sm\u00e4du, preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 prij\u00edma\u0165 tekutiny pravidelne po\u010das cel\u00e9ho d\u0148a, aj ke\u010f nepoci\u0165ujeme sm\u00e4d. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"31.7.2026 (SITA.sk) – Ko\u0161ice sa dostali medzi p\u00e4\u0165 finalistov v s\u00fa\u0165a\u017ei o titul Eur\u00f3pske hlavn\u00e9 zelen\u00e9 mesto 2028.…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":138517,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[22],"tags":[1163,1169,66,635,137,43109,1165,142,43,40,39,42,41,1167,343,36,1164,1166,1168],"class_list":["post-138516","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-kosice","tag-aktualne-spravy","tag-auto-moto","tag-ekonomika","tag-financie","tag-kosice","tag-kosice-bojuju-o","tag-najnovsie-spravy","tag-politika","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovensko","tag-soubiznis","tag-spravodajstvo","tag-spravy","tag-spravy-dnes","tag-spravy-zo-sveta","tag-technika"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117016065036017954","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/138516","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=138516"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/138516\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/138517"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=138516"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=138516"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=138516"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}