{"id":141652,"date":"2026-08-04T13:22:21","date_gmt":"2026-08-04T13:22:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/141652\/"},"modified":"2026-08-04T13:22:21","modified_gmt":"2026-08-04T13:22:21","slug":"filialka-nie-je-lokalny-spor-je-to-kapacitna-otazka-zeleznicneho-uzla-bratislava","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/141652\/","title":{"rendered":"Fili\u00e1lka nie je lok\u00e1lny spor, je to kapacitn\u00e1 ot\u00e1zka \u017eelezni\u010dn\u00e9ho uzla Bratislava"},"content":{"rendered":"

Diskusia o bud\u00facnosti \u017dST Bratislava fili\u00e1lka sa \u010dasto zu\u017euje na ot\u00e1zku, \u010di maj\u00fa by\u0165 ko\u013eaje a n\u00e1stupi\u0161tia na povrchu, nad povrchom na estak\u00e1de alebo pod povrchom. Tak\u00e9to zjednodu\u0161enie je v\u0161ak zav\u00e1dzaj\u00face. Fili\u00e1lka nie je samostatn\u00fd mestsk\u00fd projekt oddelen\u00fd od moderniz\u00e1cie \u017eelezni\u010dn\u00e9ho uzla Bratislava. Je jedn\u00fdm z kapacitn\u00fdch prvkov toho ist\u00e9ho uzla, ktor\u00fd m\u00e1 v bud\u00facnosti zvl\u00e1dnu\u0165 pr\u00edmestsk\u00e9, region\u00e1lne, dia\u013ekov\u00e9, vysokor\u00fdchlostn\u00e9 aj n\u00e1kladn\u00e9 vlaky. Ak do tejto rovnice vstupuje vysokor\u00fdchlostn\u00e9 napojenie (VRT), nemen\u00ed sa t\u00fdm po\u010det uzlov. St\u00e1le existuje len jeden uzol Bratislava. Men\u00ed sa iba za\u0165a\u017eenie uzla, jeho funkcia a n\u00e1roky na kapacitu.<\/p>\n

Bratislava nem\u00e1 osobitn\u00fd uzol pre region\u00e1lne vlaky, osobitn\u00fd uzol pre dia\u013ekov\u00fa dopravu a osobitn\u00fd uzol pre vysokor\u00fdchlostn\u00e9 trate. M\u00e1 iba jeden \u017eelezni\u010dn\u00fd uzol. A pr\u00e1ve preto treba Doplnok \u0161t\u00fadie uzla k Fili\u00e1lke a N\u00e1rodn\u00fa \u0161t\u00fadiu VRT V4 \u010d\u00edta\u0165 spolu.<\/p>\n

Jeden uzol, viac vrstiev dopravy<\/p>\n

V odbornej debate o \u017eeleznici sa niekedy vytv\u00e1ra dojem, \u017ee jednotliv\u00e9 \u0161t\u00fadie rie\u0161ia samostatn\u00e9 svety. \u0160t\u00fadia uskuto\u010dnite\u013enosti (\u0160U) uzla Bratislava z roku 2019 sa vraj t\u00fdka \u201eklasick\u00e9ho\u201c uzla. Doplnok k \u0160U pre Fili\u00e1lku vraj rie\u0161i lok\u00e1lnu mestsk\u00fa tra\u0165. N\u00e1rodn\u00e1 \u0161t\u00fadia VRT V4 vraj rie\u0161i vysokor\u00fdchlostn\u00fa dopravu, teda \u00faplne in\u00fa t\u00e9mu. Tak\u00e9to vn\u00edmanie problematiky je metodicky nespr\u00e1vne.<\/p>\n

Bratislava nem\u00e1 tri \u017eelezni\u010dn\u00e9 uzly. Ide o jeden uzol, v ktorom sa stret\u00e1vaj\u00fa v\u0161etky vrstvy dopravy. Ten ist\u00fd priestor mus\u00ed zvl\u00e1dnu\u0165 pr\u00edmestsk\u00e9 vlaky zo smeru od Trnavy, Galanty, Malaciek \u010di Dunajskej Stredy, region\u00e1lne expresy, dia\u013ekov\u00e9 vlaky zo Slovenska, medzin\u00e1rodn\u00e9 vlaky z okolit\u00fdch kraj\u00edn, bud\u00face vysokor\u00fdchlostn\u00e9 vlaky a z\u00e1rove\u0148 n\u00e1kladn\u00fa dopravu. Ka\u017ed\u00e9 rozhodnutie o jednej vrstve dopravy preto men\u00ed podmienky pre ostatn\u00e9 vrstvy.<\/p>\n

\"Variant\"Variant<\/a>Variant 4.2 | Zdroj: Valbek SK<\/p>\n

\u0160t\u00fadiu VRT V4 preto nemo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 ako extern\u00fd dokument, ktor\u00fd stoj\u00ed ved\u013ea moderniz\u00e1cie uzla. Je to doplnenie p\u00f4vodn\u00e9ho zadania o nov\u00fa vrstvu \u2013 o vysokor\u00fdchlostn\u00fa a dia\u013ekov\u00fa dopravu v medzin\u00e1rodnom kontexte. VRT neobch\u00e1dza uzol Bratislava; naopak, vytv\u00e1ra nov\u00e9 po\u017eiadavky na jeho usporiadanie. Ak maj\u00fa cez Bratislavu prech\u00e1dza\u0165 r\u00fdchle vlaky medzi Vied\u0148ou, Budape\u0161\u0165ou, Brnom, Prahou, Var\u0161avou alebo Berl\u00ednom, musia niekde vst\u00fapi\u0165 do existuj\u00faceho \u017eelezni\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu. T\u00fdm miestom je pr\u00e1ve uzol Bratislava.<\/p>\n

Z toho vypl\u00fdva z\u00e1kladn\u00e1 t\u00e9za: Fili\u00e1lka nie je \u201emimo VRT\u201c. Fili\u00e1lka je jedn\u00fdm z mo\u017en\u00fdch sp\u00f4sobov, ako v tom istom uzle vytvori\u0165 priestor pre nov\u00e9 dia\u013ekov\u00e9 a vysokor\u00fdchlostn\u00e9 vlaky bez toho, aby sa region\u00e1lna doprava vytl\u00e1\u010dala do nestabiln\u00e9ho grafikonu vlakovej dopravy s ne\u017eiaducimi n\u00e1sledkami, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148aj\u00fa aj odliv cestuj\u00facich z hromadnej do individu\u00e1lnej dopravy.<\/p>\n

\"Variant\"Variant<\/a>Variant 5.2 | Zdroj: Valbek SK
\nPl\u00e1n dopravnej obslu\u017enosti ako zadanie, nie dekor\u00e1cia<\/p>\n

Dopravn\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara sa nem\u00e1 pl\u00e1nova\u0165 pod\u013ea toho, \u010do sa pr\u00e1ve zmest\u00ed do existuj\u00faceho ko\u013eajiska. M\u00e1 sa pl\u00e1nova\u0165 pod\u013ea toho, ak\u00fa dopravu si verejn\u00fd sektor objedn\u00e1va a ak\u00fa mobilitu potrebuje \u00fazemie. Pr\u00e1ve na to sl\u00fa\u017ei Pl\u00e1n dopravnej obslu\u017enosti Slovenska pre \u017eelezni\u010dn\u00fa osobn\u00fa dopravu (\u010falej v texte len ako PDO) [1].
PDO nie je cestovn\u00fd poriadok v \u00fazkom zmysle.<\/p>\n

Ur\u010duje v\u0161ak syst\u00e9mov\u00e9 \u0161tandardy osobnej dopravy \u2013 intervaly, obsluhovan\u00e9 smery, hierarchiu liniek, nadv\u00e4znosti a rozsah dopravy, ktor\u00fd m\u00e1 by\u0165 v bud\u00facnosti objedn\u00e1van\u00fd. Pre infra\u0161trukt\u00faru je to z\u00e1sadn\u00e9. Ak m\u00e1 by\u0165 z ur\u010dit\u00e9ho smeru veden\u00fd vlak v 30-min\u00fatovom alebo 15-min\u00fatovom takte, \u017eelezni\u010dn\u00fd uzol mus\u00ed vedie\u0165 tak\u00fdto rozsah dopravy re\u00e1lne prev\u00e1dzkova\u0165 aj pri lok\u00e1lnych prev\u00e1dzkov\u00fdch obmedzeniach.<\/p>\n

Bratislavsk\u00fd uzol sa preto nem\u00f4\u017ee posudzova\u0165 len pod\u013ea dne\u0161n\u00e9ho stavu. Dne\u0161n\u00e1 pre\u0165a\u017eenos\u0165, v\u00fdlukov\u00e9 obmedzenia a nevyu\u017eit\u00e9 alebo zaniknut\u00e9 kapacity s\u00fa iba v\u00fdchodiskom. Rozhoduj\u00face je, \u010di navrhovan\u00e9 rie\u0161enia umo\u017enia naplni\u0165 bud\u00faci objednan\u00fd rozsah dopravy. A pr\u00e1ve tu sa Fili\u00e1lka st\u00e1va d\u00f4le\u017eitou \u2013 nie ako architektonick\u00fd symbol, ale ako prev\u00e1dzkov\u00fd n\u00e1stroj.<\/p>\n

Ak sa v\u0161etky vlaky bud\u00fa aj na\u010falej tla\u010di\u0165 cez hlavn\u00fa stanicu, t\u00e1 sa stane e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00edm hrdlom syst\u00e9mu. Ak sa \u010das\u0165 pr\u00edmestskej dopravy rozumne rozdel\u00ed medzi viacero mestsk\u00fdch \u017eelezni\u010dn\u00fdch bodov, uzol ako celok m\u00f4\u017ee z\u00edska\u0165 stabilitu. Fili\u00e1lka je v tejto logike kapacitn\u00e1 poistka, nie konkuren\u010dn\u00e1 stanica vo\u010di hlavnej stanici.<\/p>\n

Hlavn\u00e1 stanica nem\u00f4\u017ee by\u0165 miestom, kde sa deje v\u0161etko<\/p>\n

Bratislavsk\u00e1 hlavn\u00e1 stanica m\u00e1 v \u017eelezni\u010dnom syst\u00e9me prirodzene k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 postavenie. Je centr\u00e1lnym bodom dia\u013ekovej dopravy a v\u00fdznamn\u00fdm prestupn\u00fdm miestom. Z\u00e1rove\u0148 je v\u0161ak fyzicky aj prev\u00e1dzkovo limitovan\u00e1. V jej okol\u00ed nie je neobmedzen\u00fd priestor na nov\u00e9 ko\u013eaje, nov\u00e9 n\u00e1stupi\u0161tia, odstavn\u00e9 kapacity ani na technologick\u00e9 z\u00e1zemie.<\/p>\n

Bud\u00faca logika hlavnej stanice sa preto men\u00ed. Nem\u00f4\u017ee by\u0165 miestom, kde sa ukon\u010duje, obracia, odstavuje a technologicky obsluhuje v\u00e4\u010d\u0161ina vlakov. M\u00e1 by\u0165 predov\u0161etk\u00fdm priechodn\u00fdm uzlom pre najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie vlakov\u00e9 pr\u00fady. To je z\u00e1sadn\u00fd rozdiel. Priechodn\u00fd uzol potrebuje kr\u00e1tke pobyty vlakov, dobr\u00fa priepustnos\u0165 zhlav\u00ed a minimum konfliktov medzi vlakmi r\u00f4znych kateg\u00f3ri\u00ed.<\/p>\n

\u0160t\u00fadia VRT V4 rie\u0161i v tomto zmysle jeden z hlavn\u00fdch bratislavsk\u00fdch probl\u00e9mov \u2013 \u010do s vlakmi, ktor\u00e9 dnes za\u010d\u00ednaj\u00fa a kon\u010dia na hlavnej stanici a potrebuj\u00fa tam technologick\u00e9 z\u00e1zemie. Odpove\u010fou nie je donekone\u010dna roz\u0161irova\u0165 hlavn\u00fa stanicu v priestore, ktor\u00fd u\u017e mesto \u00fazemne a urbanisticky obmedzilo. Odpove\u010fou je zmena funkcie hlavnej stanice a presun \u010dasti ukon\u010dovania a technologick\u00e9ho z\u00e1zemia do novej stanice Bratislava z\u00e1pad.<\/p>\n

Ak sa do tejto s\u00fastavy pridaj\u00fa vysokor\u00fdchlostn\u00e9 a dia\u013ekov\u00e9 vlaky, tlak na Hlavn\u00fa stanicu sa nezni\u017euje, ale kvalitat\u00edvne men\u00ed. Ka\u017ed\u00fd vlak, ktor\u00fd zaber\u00e1 kapacitu v najcitlivej\u0161om mieste uzla, mus\u00ed ma\u0165 svoje opodstatnenie. Pr\u00edmestsk\u00e1 doprava je pre regi\u00f3n nevyhnutn\u00e1, no nemus\u00ed by\u0165 v\u017edy viazan\u00e1 v\u00fdlu\u010dne na hlavn\u00fa stanicu. Ak \u010das\u0165 pr\u00edmestsk\u00fdch vlakov m\u00f4\u017ee kon\u010di\u0165 alebo za\u010d\u00edna\u0165 na Fili\u00e1lke s kvalitn\u00fdm prestupom na mestsk\u00fa dopravu, potom sa t\u00fdm vytv\u00e1ra priestor pre dia\u013ekov\u00e9 a vysokor\u00fdchlostn\u00e9 vrstvy bez toho, aby sa region\u00e1lna obsluha zhor\u0161ila.<\/p>\n

\u010co vlastne porovn\u00e1val doplnok \u0160\u00da uzla Bratislava vo vz\u0165ahu k Fili\u00e1lke?<\/p>\n

Doplnok \u0161t\u00fadie uskuto\u010dnite\u013enosti uzla Bratislava pre \u00fasek Bratislava predmestie \u2013 Bratislava fili\u00e1lka nie je jednoduch\u00fdm potvrden\u00edm vopred vybran\u00e9ho rie\u0161enia. Pracovalo sa s viacer\u00fdmi technick\u00fdmi a prev\u00e1dzkov\u00fdmi konceptmi. Posudzovali sa r\u00f4zne ko\u013eajov\u00e9 usporiadania, pri\u010dom \u010das\u0165 z nich bola vyhodnoten\u00e1 ako technicky a priestorovo realizovate\u013en\u00e1.<\/p>\n

V\u0161etky posudzovan\u00e9 varianty mali jedno spolo\u010dn\u00e9 \u2013 nadzemn\u00e9 vedenie od kri\u017eovania ko\u013eajovej spojky Bratislava Nov\u00e9 Mesto-hlavn\u00e1 stanica (z\u00e1stavka Mlad\u00e1 garda) a\u017e po prekonanie Jaro\u0161ovej ulice. Teda v\u0161etky dne\u0161n\u00e9 \u00farov\u0148ov\u00e9 kri\u017eovania trate s\u00a0pozemn\u00fdmi komunik\u00e1ciami sa navrhuj\u00fa mimo\u00farov\u0148ovo zdvihom trate na mosty \u2013 najm\u00e4 s\u00a0Riazanskou a\u00a0Jaro\u0161ovou ulicou.<\/p>\n

In\u00e9 formy v\u00fd\u0161kov\u00e9ho vedenia \u017eeleznice \u2013 cel\u00e9 podzemn\u00e9 a\u00a0ponechanie na ter\u00e9ne s\u00a0rie\u0161en\u00edm mimo\u00farov\u0148ov\u00e9ho kri\u017eovania ul\u00edc Ra\u010dianska \u2013 Pionierska \u2013 Jaro\u0161ova \u2013 Kuku\u010d\u00ednova (kri\u017eovatka medzi \u201eZv\u00e1ra\u010d\u00e1kom a\u00a0Kukuricou\u201c na cestnom nadjazde) sa u\u017e neposudzovali, preto\u017ee boli pos\u00faden\u00e9 v\u00a0minulosti a\u00a0vzh\u013eadom na ich realizovate\u013enos\u0165 (priestorov\u00e9 mo\u017enosti) alebo n\u00e1klady sa neodporu\u010dili.<\/p>\n

Variantnos\u0165 sa za\u010dala v\u00a0lokalite Fili\u00e1lky. Do podrobnej\u0161ieho porovnania vst\u00fapili varianty 1.2, 2.2, 4.2 a 5.2 a nesk\u00f4r aj investi\u010dne \u00faspornej\u0161\u00ed variant 1B.
Ich rozdiely s\u00fa z\u00e1sadn\u00e9.<\/p>\n

Variant 1.2 nadv\u00e4zoval na rie\u0161enie zo \u0160t\u00fadie uzla z roku 2019 a predstavoval nadzemn\u00e9 vedenie s vysokou kapacitou. Variant 2.2 smeroval k podzemn\u00e9mu rie\u0161eniu s v\u00fdrazne vy\u0161\u0161\u00edmi investi\u010dn\u00fdmi n\u00e1kladmi. Variant 4.2 pracoval s kombin\u00e1ciou nadzemn\u00e9ho a podzemn\u00e9ho vedenia, s podzemnou Fili\u00e1lkou a mo\u017en\u00fdm v\u00fdh\u013eadov\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm smerom na Mlynsk\u00e9 nivy a Petr\u017ealku. Variant 5.2 predstavoval nadzemn\u00e9 prestupn\u00e9 rie\u0161enie v lokalite Trnavsk\u00e9ho m\u00fdta.<\/p>\n

Po \u00faprave dopravn\u00e9ho modelu a ekonomickom prehodnoten\u00ed sa do popredia dostal variant 1B. Jeho podstata je jednoduch\u00e1: obnovi\u0165 a zdvojko\u013eajni\u0165 tra\u0165 Bratislava predmestie \u2013 Bratislava fili\u00e1lka a vybudova\u0165 koncov\u00fa stanicu v bl\u00edzkosti \u0160ancovej ulice ako investi\u010dne \u00faspornej\u0161ie povrchov\u00e9 rie\u0161enie. Nejde o najambici\u00f3znej\u0161\u00ed mestotvorn\u00fd variant, ale o variant, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed n\u00e1js\u0165 rovnov\u00e1hu medzi dopravnou funkciou, n\u00e1kladmi, technickou uskuto\u010dnite\u013enos\u0165ou a mestsk\u00fdm priestorom.<\/p>\n

Pre odborn\u00fa diskusiu je d\u00f4le\u017eit\u00fd pr\u00e1ve tento aspekt: rozdiel medzi variantmi nie je estetick\u00e1 preferencia. Je to rozdiel v miliard\u00e1ch eur, v kapacite, prev\u00e1dzkovej stabilite, rizik\u00e1ch v\u00fdstavby a v tom, \u010di sa projekt v\u00f4bec d\u00e1 realizova\u0165 v primeranom \u010dase.<\/p>\n

Estak\u00e1da, povrch a podzemie: spor o varianty, nie o princ\u00edp<\/p>\n

\u0160t\u00fadia posudzovala aj nadzemn\u00e9 rie\u0161enia (varianty 1.2 a 5.2), ktor\u00e9 boli v diskusii \u010dasto zjednodu\u0161ene odmietan\u00e9 ako \u201eestak\u00e1da v meste\u201c. Tak\u00e9to ozna\u010denie v\u0161ak nehovor\u00ed cel\u00fa pravdu. Nadzemn\u00e9 rie\u0161enie malo odstr\u00e1ni\u0165 pozemn\u00fa bari\u00e9ru dne\u0161n\u00e9ho ko\u013eajiska, zachova\u0165 prie\u010dne v\u00e4zby v \u00fazem\u00ed a umo\u017eni\u0165, aby \u017eeleznica prech\u00e1dzala lokalitou bez toho, aby ju rozrezala na dve nepriechodn\u00e9 \u010dasti. Z\u00e1rove\u0148 vytv\u00e1ralo mo\u017enos\u0165 siln\u00e9ho prestupn\u00e9ho uzla v kontakte s mestskou dopravou na rozhran\u00ed ul\u00edc \u0160ancovej, Kr\u00ed\u017enej, Legion\u00e1rskej a Karad\u017ei\u010dovej (najm\u00e4 variant 5.2).<\/p>\n

Tak\u00e9to rie\u0161enie by si vy\u017eadovalo radik\u00e1lne z\u00e1sahy vr\u00e1tane zb\u00farania polikliniky \u017dSR, ale z\u00e1rove\u0148 by re\u0161pektovalo chr\u00e1nen\u00fa Nov\u00fa tr\u017enicu a ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 pozemkov \u017dSR (pred \u0160ancovou) by mohlo ponecha\u0165 na \u010fal\u0161ie vyu\u017eitie. Jeho dopravn\u00e1 logika bola zrejm\u00e1: \u017eelezni\u010dn\u00e1 stanica by bola priamo napojen\u00e1 na jeden z najsilnej\u0161\u00edch uzlov MHD v \u0161ir\u0161om centre Bratislavy.<\/p>\n

\"\u00daspornej\u0161\u00ed\"\u00daspornej\u0161\u00ed<\/a>\u00daspornej\u0161\u00ed variant 1B | Zdroj: Valbek SK<\/p>\n

Mesto Bratislava a Bratislavsk\u00fd samospr\u00e1vny kraj v\u0161ak nadzemn\u00e9 rie\u0161enia odmietali a preferovali podzemn\u00fa logiku s mo\u017en\u00fdm bud\u00facim pokra\u010dovan\u00edm smerom na Mlynsk\u00e9 Nivy, Lido a Petr\u017ealku. S roz\u0161\u00edren\u00edm aj o zapojenie hlavnej stanice a ostatn\u00fdch smerov. Tak\u00e1to predstava m\u00e1 urbanistick\u00fa pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165, ale nar\u00e1\u017ea na z\u00e1kladn\u00fa ot\u00e1zku: je technicky, prev\u00e1dzkovo a ekonomicky preuk\u00e1zan\u00e1 v rozsahu, v akom sa pou\u017e\u00edva vo verejnej debate?<\/p>\n

Vo verejnom priestore sa pri hodnoten\u00ed realizovan\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed uskuto\u010dnite\u013enosti (VRT V4 a Doplnok uzla BA) otv\u00e1ra diskusia o novej \u0161t\u00fadii, ktor\u00e1 prep\u00e1ja podzemnou \u017eeleznicou ju\u017en\u00fa \u010das\u0165 mesta s hlavnou stanicou podzemn\u00fdm kri\u017eovan\u00edm a n\u00e1sledne pokra\u010duje na z\u00e1pad a v\u00fdchod. Ak sa hovor\u00ed o podzemnom prepojen\u00ed ako o hotovej alternat\u00edve, treba \u017eiada\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 odpovede: ak\u00fd m\u00e1 \u0161t\u00fadia n\u00e1zov, kto ju objednal, ako rie\u0161i v\u00fd\u0161kov\u00e9 rozdiely a najm\u00e4 sklonov\u00e9 pomery medzi Petr\u017ealkou, hlavnou stanicou a Lama\u010dom\/Vinohradmi, kde s\u00fa port\u00e1ly tunelov, ako sa nap\u00e1ja na existuj\u00face trate, ak\u00e9 m\u00e1 n\u00e1klady a ako obst\u00e1la v porovnan\u00ed s ostatn\u00fdmi variantmi.<\/p>\n

Na\u0161a znalos\u0165 je len o p\u00f4dorysnom zakreslen\u00ed mo\u017en\u00e9ho trasovania. \u00dazemno-pl\u00e1novacia predstava nie je to ist\u00e9 ako technicko-ekonomick\u00e1 \u0161t\u00fadia pokr\u00fdvaj\u00faca preveren\u00e9 smerov\u00e9 a v\u00fd\u0161kov\u00e9 rie\u0161enie, kapacitn\u00e9 a\u00a0tu aj geotechnick\u00e9 pos\u00fadenie, etapiz\u00e1ciu bud\u00facej realiz\u00e1cie, bezpe\u010dnostn\u00fd koncept a\u00a0najm\u00e4 CBA.<\/p>\n

Bez t\u00fdchto odpoved\u00ed nejde o rovnocenn\u00fd variant, ale o koncep\u010dn\u00fd n\u00e1\u010drt. A koncep\u010dn\u00fd n\u00e1\u010drt nem\u00f4\u017ee blokova\u0165 technicky a ekonomicky pos\u00faden\u00e9 rie\u0161enia.
V \u00fazemnom pl\u00e1ne hlavn\u00e9ho mesta SR Bratislavy [2] je uveden\u00e1 len jedna podzemn\u00e1 \u017eeleznica od Predmestia cez Fili\u00e1lku smerom na Petr\u017ealku, ktorej trasa bola preveren\u00e1 projektom TEN-T17 z rokov 2005 \u2013 2013.<\/p>\n

Podzemn\u00fd sen a bratislavsk\u00e1 geografia<\/p>\n

Bratislava je pre tunelov\u00e9 rie\u0161enia n\u00e1ro\u010dn\u00e9 mesto. Nie preto, \u017ee by tunely boli principi\u00e1lne nemo\u017en\u00e9, ale preto, \u017ee mesto m\u00e1 \u010dlenit\u00fd reli\u00e9f, zlo\u017eit\u00e9 hydrologick\u00e9 podmienky a komplikovan\u00e9 priestorov\u00e9 usporiadanie. Rieka Dunaj, podzemn\u00e1 voda, klesanie \u00fazemia od Mal\u00fdch Karp\u00e1t k rieke, existuj\u00face kolektory a kanaliza\u010dn\u00e9 zbera\u010de, hust\u00e1 z\u00e1stavba a u\u017e dnes pre\u0165a\u017een\u00e9 dopravn\u00e9 uzly vytv\u00e1raj\u00fa prostredie, v ktorom podzemn\u00e1 \u017eeleznica nem\u00f4\u017ee by\u0165 iba \u010diarou v mape.<\/p>\n

Rozdiel nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161ok medzi Petr\u017ealkou, priestorom hlavnej stanice, Lama\u010dom a Vinohradmi nie je detail. Je to z\u00e1kladn\u00fd parameter n\u00e1vrhu. \u017deleznica nie je metro s kr\u00e1tkymi stanicami a s\u00fapravami. M\u00e1 dlh\u00e9 vlaky, pr\u00edsnej\u0161ie sklonov\u00e9 parametre, bezpe\u010dnostn\u00e9 po\u017eiadavky, d\u013a\u017eky n\u00e1stup\u00ed\u0161\u0165, po\u017eiadavky na bezpe\u010dnos\u0165 a prev\u00e1dzkov\u00e9 v\u00e4zby na cel\u00fd uzol. Preto je zav\u00e1dzaj\u00face, ak sa v diskusii pou\u017e\u00edva predstava \u201epodzemnej Bratislavy\u201c bez toho, aby bola dolo\u017een\u00e1 ako komplexn\u00fd \u017eelezni\u010dn\u00fd projekt.<\/p>\n

Doplnok \u0160U pritom pri Fili\u00e1lke ukazuje, \u017ee aj relat\u00edvne krat\u0161ie podzemn\u00e9 \u00faseky v tejto lokalite s\u00fa drah\u00e9 a technicky n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Pri kri\u017eovan\u00ed Jaro\u0161ovej ulice a kanaliza\u010dn\u00e9ho zbera\u010da sa v projekte TEN-T17 explicitne rie\u0161il probl\u00e9m h\u013aben\u00e9ho tunela, vyl\u00fa\u010denia dopravy na d\u00f4le\u017eitej ulici, opatren\u00ed na zachovanie funk\u010dnosti zbera\u010da a zakladania v podzemnej vode. Ak s\u00fa tak\u00e9to probl\u00e9my z\u00e1sadn\u00e9 u\u017e na \u00faseku Predmestie \u2013 Fili\u00e1lka, potom o to viac nemo\u017eno \u013eahkov\u00e1\u017ene nar\u00e1ba\u0165 s predstavou ve\u013ek\u00e9ho podzemn\u00e9ho prepojenia Petr\u017ealka \u2013 Centrum \u2013 Hlavn\u00e1 stanica \u2013 Lama\u010d\/Vinohrady bez plnohodnotnej \u0161t\u00fadie.<\/p>\n

Podzemn\u00e9 rie\u0161enie nemo\u017eno odmieta\u0165 ideologicky. Ale nemo\u017eno ho pou\u017e\u00edva\u0165 ani ako univerz\u00e1lnu z\u00e1mienku na blokovanie realizovate\u013en\u00fdch rie\u0161en\u00ed. Ak m\u00e1 by\u0165 podzemn\u00e9 prepojenie niekedy re\u00e1lnou alternat\u00edvou, mus\u00ed prejs\u0165 rovnak\u00fdm technick\u00fdm, prev\u00e1dzkov\u00fdm a ekonomick\u00fdm testom ako Fili\u00e1lka, Bratislava z\u00e1pad alebo VRT.<\/p>\n

Fili\u00e1lka ako protiv\u00e1ha vrt, nie jej konkurencia<\/p>\n

Najsilnej\u0161\u00ed argument na zaradenie stanice Fili\u00e1lka do diskusie o vysokor\u00fdchlostn\u00fdch tratiach je prev\u00e1dzkov\u00fd. Vysokor\u00fdchlostn\u00e9 vlaky prin\u00e1\u0161aj\u00fa do uzla Bratislava nov\u00fa vrstvu dopravy. Po\u010d\u00edta sa s r\u00fdchlymi vlakmi, novou alebo upravenou kapacitou pre dia\u013ekov\u00e9 spojenia a s bud\u00facou \u00falohou stanice Bratislava z\u00e1pad. To v\u0161etko men\u00ed rozdelenie vlakov v uzle.<\/p>\n

Ak sa m\u00e1 hlavn\u00e1 stanica sta\u0165 priechodn\u00fdm uzlom najm\u00e4 pre vysokor\u00fdchlostn\u00e9, expresn\u00e9 a r\u00fdchlikov\u00e9 vlaky, potom treba rie\u0161i\u0165, kde bud\u00fa kon\u010di\u0165 a za\u010d\u00edna\u0165 vlaky, ktor\u00e9 nemusia nevyhnutne zabera\u0165 jej kapacitu. Fili\u00e1lka v tomto zmysle nie je stanica pre VRT. Je to stanica, ktor\u00e1 pom\u00e1ha VRT t\u00fdm, \u017ee uvo\u013e\u0148uje kapacitu uzla.<\/p>\n

VRT potrebuje spo\u013eahliv\u00fd a kapacitn\u00fd uzol. Pr\u00edmestsk\u00e1 doprava potrebuje dostupn\u00e9 mestsk\u00e9 termin\u00e1ly. N\u00e1kladn\u00e1 doprava potrebuje kapacitn\u00e9 okn\u00e1 a nesmie by\u0165 vymedzovan\u00e1 z cel\u00e9ho syst\u00e9mu. Tieto po\u017eiadavky sa nedaj\u00fa rie\u0161i\u0165 izolovane. Ak sa zanedb\u00e1 jedna vrstva, probl\u00e9m sa prenesie do ostatn\u00fdch.<\/p>\n

Preto je nespr\u00e1vne tvrdi\u0165, \u017ee najsk\u00f4r je potrebn\u00e9 vyrie\u0161i\u0165 VRT a a\u017e potom Fili\u00e1lku alebo naopak. Obidve t\u00e9my patria do rovnak\u00e9ho kapacitn\u00e9ho obrazu. Rozdiel je iba v horizonte a vo funkcii. VRT roz\u0161iruje medzin\u00e1rodn\u00fa a dia\u013ekov\u00fa vrstvu uzla. Fili\u00e1lka posil\u0148uje region\u00e1lnu a mestsk\u00fa vrstvu. Spolu rozhoduj\u00fa o tom, \u010di Bratislava dok\u00e1\u017ee by\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fdm uzlom eur\u00f3pskeho v\u00fdznamu a z\u00e1rove\u0148 funk\u010dn\u00fdm mestsk\u00fdm dopravn\u00fdm syst\u00e9mom.<\/p>\n

N\u00e1kladn\u00e1 doprava: tich\u00fd limit jedn\u00e9ho uzla<\/p>\n

V diskusii o Fili\u00e1lke, Hlavnej stanici a VRT sa naj\u010dastej\u0161ie hovor\u00ed o cestuj\u00facich. O prestupe na MHD, dostupnosti centra, \u010dasoch jazdy a o polohe stan\u00edc. Menej vidite\u013enou, no syst\u00e9movo rovnako d\u00f4le\u017eitou t\u00e9mou je n\u00e1kladn\u00e1 doprava. Pr\u00e1ve t\u00e1 ukazuje, \u017ee bratislavsk\u00fd \u017eelezni\u010dn\u00fd uzol nemo\u017eno rie\u0161i\u0165 ako s\u00fa\u010det samostatn\u00fdch projektov.<\/p>\n

Bratislava je priestorovo mimoriadne obmedzen\u00fd uzol. Z juhu ju ohrani\u010duje Dunaj, zo z\u00e1padu a z juhu \u0161t\u00e1tne hranice s Rak\u00faskom a Ma\u010farskom, zo severu sa k Dunaju zva\u017euj\u00fa Mal\u00e9 Karpaty. Medzi t\u00fdm je hust\u00e1 mestsk\u00e1 z\u00e1stavba, environment\u00e1lne citliv\u00e9 \u00fazemia, existuj\u00face dopravn\u00e9 koridory a ve\u013emi m\u00e1lo priestoru na nov\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy. V takomto priestore nie je mo\u017en\u00e9 prid\u00e1va\u0165 donekone\u010dna \u010fal\u0161iu dopravu na tie ist\u00e9 ko\u013eaje. Ka\u017ed\u00e1 nov\u00e1 vrstva \u2013 pr\u00edmestsk\u00e1, dia\u013ekov\u00e1, vysokor\u00fdchlostn\u00e1 alebo n\u00e1kladn\u00e1 \u2013 zvy\u0161uje tlak na rovnak\u00e9 \u00fazke hrdl\u00e1.<\/p>\n

Preto je ot\u00e1zka n\u00e1kladnej dopravy v uzle Bratislava k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1. Nejde iba o to, \u010di n\u00e1kladn\u00e9 vlaky \u201emaj\u00fa\u201c alebo \u201enemaj\u00fa\u201c \u00eds\u0165 cez Bratislavu. Ide o to, \u010di existuje kapacitne, environment\u00e1lne a ekonomicky obh\u00e1jite\u013en\u00e9 rie\u0161enie ich vedenia v priestore, ktor\u00fd je u\u017e dnes limitovan\u00fd. Ak sa n\u00e1kladn\u00e1 doprava iba pas\u00edvne ponech\u00e1 v existuj\u00facich tras\u00e1ch, bude sa dost\u00e1va\u0165 do konfliktu s rast\u00facou osobnou dopravou. Ak sa, naopak, vytla\u010d\u00ed bez n\u00e1hrady, vznikne probl\u00e9m na medzin\u00e1rodn\u00fdch koridoroch. Obe mo\u017enosti s\u00fa zl\u00e9.<\/p>\n

\u0160t\u00fadia VRT V4 preto otv\u00e1ra probl\u00e9m, ktor\u00fd presahuje samotn\u00fa vysokor\u00fdchlostn\u00fa dopravu. VRT nie je len ot\u00e1zka r\u00fdchlosti medzi Budape\u0161\u0165ou, Bratislavou (Vied\u0148ou) a Brnom. Je to aj ot\u00e1zka, ako sa v uzle rozdel\u00ed kapacita medzi osobn\u00fa a n\u00e1kladn\u00fa dopravu. Ak maj\u00fa by\u0165 cez Bratislavu veden\u00e9 nov\u00e9 dia\u013ekov\u00e9 a vysokor\u00fdchlostn\u00e9 vlaky, potom mus\u00ed by\u0165 jasn\u00e9, kadia\u013e p\u00f4jdu n\u00e1kladn\u00e9 vlaky, kedy bud\u00fa ma\u0165 kapacitn\u00e9 okn\u00e1 a \u010di ich vedenie nebude z\u00e1visie\u0165 od miest, ktor\u00e9 s\u00fa u\u017e dnes pre\u0165a\u017een\u00e9.<\/p>\n

Medzin\u00e1rodn\u00fd kontext: Pre\u010do nesta\u010d\u00ed dne\u0161n\u00e1 tra\u0165 na K\u00faty<\/p>\n

Rameno Dev\u00ednska Nov\u00e1 Ves \u2013 Malacky \u2013 K\u00faty \u2013 \u0161t\u00e1tna hranica je v s\u00fa\u010dasnosti v procese moderniz\u00e1cie pre r\u00fdchlos\u0165 do 200 km\/h, ale st\u00e1le ide o konven\u010dn\u00fa tra\u0165, ktor\u00e1 m\u00e1 plni\u0165 viac funkci\u00ed naraz. M\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 osobnej doprave, region\u00e1lnym vlakom, r\u00fdchlikom, medzin\u00e1rodn\u00fdm vlakom a n\u00e1kladnej doprave. Ak sa k tomu prid\u00e1 vysokor\u00fdchlostn\u00e1 vrstva, tlak na potrebn\u00fa kapacitu sa \u010falej zv\u00fd\u0161i.<\/p>\n

Rak\u00fasko na svojom \u00fazem\u00ed nerozv\u00edja vysokor\u00fdchlostn\u00e9 trate v zmysle tejto diskusie (s tra\u0165ovou r\u00fdchlos\u0165ou nad 230 km\/h), ale modernizuje konven\u010dn\u00e9 trate pre zmie\u0161an\u00fa dopravu pre r\u00fdchlos\u0165 do 230 (250) km\/h. Viedensk\u00fd uzol a letisko Schwechat generuj\u00fa rast\u00face n\u00e1roky na osobn\u00fa aj n\u00e1kladn\u00fa dopravu. Ak \u010das\u0165 t\u00fdchto tokov smeruje alebo bude smerova\u0165 cez Bratislavu, slovensk\u00fd uzol sa st\u00e1va s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161ir\u0161ieho stredoeur\u00f3pskeho kapacitn\u00e9ho probl\u00e9mu.<\/p>\n

Preto d\u00e1va zmysel uva\u017eova\u0165 o samostatnej r\u00fdchlej trati v koridore dia\u013enice D2, ktor\u00e1 by sa na ju\u017enej Morave napojila na \u010desk\u00fa vysokor\u00fdchlostn\u00fa sie\u0165. Tak\u00e1to tra\u0165 by nebola len slovenskou amb\u00edciou. Bola by sp\u00f4sobom, ako rozdeli\u0165 r\u00fdchlu osobn\u00fa dopravu, uvo\u013eni\u0165 kapacitu pre n\u00e1kladn\u00fa dopravu a vytvori\u0165 kapacitn\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd koridor medzi Budape\u0161\u0165ou, Bratislavou, Vied\u0148ou, Brnom, Prahou a \u010falej na z\u00e1pad a sever.<\/p>\n

V tomto kontexte m\u00e1 v\u00fdznam aj nov\u00e1 \u017dST Bratislava z\u00e1pad. Jej funkcia nie je len v tom, \u017ee by mala by\u0165 \u010fal\u0161ou stanicou na mape. M\u00e1 prevzia\u0165 \u010das\u0165 ukon\u010dovania vlakov, technologick\u00e9ho z\u00e1zemia a rozlo\u017ei\u0165 tlak na Hlavn\u00fa stanicu. Je situovan\u00e1 mimo najhustej\u0161ie zastavan\u00e9ho jadra mesta a na priese\u010dn\u00edku d\u00f4le\u017eit\u00fdch smerov: smer na Rak\u00fasko cez Marchegg, smer na Z\u00e1horie a Moravu, bud\u00faci smer VRT na Brno, v\u00e4zba na Bratislavu a \u010falej na juh a v\u00fdchod Slovenska. Pr\u00e1ve v takejto polohe mo\u017eno uva\u017eova\u0165 o kapacitnom rie\u0161en\u00ed, ktor\u00e9 by v centre mesta nebolo mo\u017en\u00e9.<\/p>\n

Aj tu v\u0161ak plat\u00ed: nejde o in\u00fd uzol. Ide st\u00e1le o uzol Bratislava. Ak sa r\u00fdchle vlaky presun\u00fa na nov\u00fa trasu, zmen\u00ed sa za\u0165a\u017eenie Hlavnej stanice, stan\u00edc Bratislava z\u00e1pad, Lama\u010d, Predmestie, Vinohrady aj Fili\u00e1lka. Preto nemo\u017eno rozhodova\u0165 o Fili\u00e1lke bez VRT a nemo\u017eno rozhodova\u0165 o VRT bez ot\u00e1zky dosahu na region\u00e1lnu a n\u00e1kladn\u00fa dopravu v uzle Bratislava.<\/p>\n

Riziko nulov\u00e9ho variantu<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm rizikom nie je, \u017ee sa\u00a0 vyberie nedokonal\u00fd variant Fili\u00e1lky. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm rizikom je, \u017ee sa nevyberie \u017eiadny. Nulov\u00fd variant je politicky pohodln\u00fd. Umo\u017e\u0148uje v\u0161etk\u00fdm akt\u00e9rom zosta\u0165 pri svojich maxim\u00e1lnych po\u017eiadavk\u00e1ch. Mesto a kraj m\u00f4\u017eu trva\u0165 na urbanisticky naj\u010distej\u0161om rie\u0161en\u00ed.<\/p>\n

\u0160t\u00e1t m\u00f4\u017ee poukazova\u0165 na n\u00e1klady. \u017dSR m\u00f4\u017eu pripravova\u0165 \u010fal\u0161ie technick\u00e9 podklady. Verejnos\u0165 m\u00f4\u017ee \u010daka\u0165 na ide\u00e1lne rie\u0161enie. Len\u017ee \u017eelezni\u010dn\u00fd uzol ne\u010dak\u00e1. Dopyt po pr\u00edmestskej doprave rastie, v\u00fdluky a obmedzenia z d\u00f4vodu ostatn\u00fdch invest\u00edci\u00ed v uzle bud\u00fa narasta\u0165, Hlavn\u00e1 stanica zost\u00e1va limitovan\u00e1 a VRT prin\u00e1\u0161a nov\u00e9 n\u00e1roky.<\/p>\n

Ak sa Fili\u00e1lka op\u00e4\u0165 odlo\u017e\u00ed, nevznikne t\u00fdm lep\u0161ie rie\u0161enie. Vznikne len \u010fal\u0161ia strata \u010dasu. Brownfield zostane brownfieldom a \u017eelezni\u010dn\u00fd syst\u00e9m pr\u00edde o mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 druh\u00fd mestsk\u00fd termin\u00e1l v polohe, ktor\u00e1 m\u00e1 prirodzen\u00e9 v\u00e4zby na MHD a \u0161ir\u0161ie centrum mesta.<\/p>\n

V dopravnom pl\u00e1novan\u00ed je ne\u010dinnos\u0165 \u010dasto najdrah\u0161\u00ed variant. Nie preto, \u017ee m\u00e1 vysok\u00e9 investi\u010dn\u00e9 n\u00e1klady, ale preto, \u017ee jej n\u00e1klady sa rozpt\u00fdlia do me\u0161kan\u00ed, preplnen\u00fdch vlakov, straten\u00fdch cestuj\u00facich, do vy\u0161\u0161ej automobilovej dopravy a najm\u00e4 do ni\u017e\u0161ej d\u00f4very v \u017eeleznicu.<\/p>\n

Kto m\u00e1 nies\u0165 zodpovednos\u0165<\/p>\n

Fili\u00e1lka odha\u013euje aj syst\u00e9mov\u00fd probl\u00e9m dopravn\u00e9ho pl\u00e1novania: asymetriu medzi pr\u00e1vom blokova\u0165 a povinnos\u0165ou financova\u0165. Samospr\u00e1vy maj\u00fa legit\u00edmne pr\u00e1vo vstupova\u0165 do \u00fazemn\u00e9ho pl\u00e1novania a chr\u00e1ni\u0165 kvalitu mestsk\u00e9ho prostredia. \u0160t\u00e1t a \u017dSR maj\u00fa povinnos\u0165 zabezpe\u010di\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fa infra\u0161trukt\u00faru, jej financovanie a prev\u00e1dzkov\u00fa funk\u010dnos\u0165. Probl\u00e9m vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f sa z \u00fazemnej po\u017eiadavky stane veto bez alternat\u00edvneho finan\u010dn\u00e9ho a technick\u00e9ho rie\u0161enia.<\/p>\n

Ak mesto alebo kraj po\u017eaduj\u00fa podzemn\u00fd variant, musia z\u00e1rove\u0148 pomenova\u0165 jeho financovanie, etapiz\u00e1ciu a prev\u00e1dzkov\u00e9 d\u00f4sledky. Ak \u0161t\u00e1t presadzuje \u00faspornej\u0161\u00ed variant, mus\u00ed garantova\u0165, \u017ee nep\u00f4jde o technokratick\u00fa stavbu bez oh\u013eadu na mesto. Obe strany maj\u00fa \u010das\u0165 pravdy a obe strany maj\u00fa \u010das\u0165 zodpovednosti.
Odborn\u00e1 debata by preto nemala h\u013eada\u0165 v\u00ed\u0165aza. Mala by h\u013eada\u0165 realizovate\u013en\u00e9 minimum, ktor\u00e9 spln\u00ed dopravn\u00e9 zadanie, bude ekonomicky obh\u00e1jite\u013en\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 urbanisticky prijate\u013en\u00e9.<\/p>\n

Z\u00e1ver: fili\u00e1lka ako test dospelosti a odbornosti<\/p>\n

Fili\u00e1lka nie je okrajov\u00fd projekt. Je testom toho, \u010di Bratislava a \u0161t\u00e1t dok\u00e1\u017eu pl\u00e1nova\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fa infra\u0161trukt\u00faru ako jeden syst\u00e9m. Nie pod\u013ea hran\u00edc jednotliv\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, nie pod\u013ea in\u0161titucion\u00e1lnych mantinelov a nie pod\u013ea toho, ktor\u00fd variant sa d\u00e1 naj\u013eah\u0161ie politicky odmietnu\u0165.<\/p>\n

V\u017edy ide len o jeden uzol Bratislava. \u0160t\u00fadia uzla, Doplnok uzla pre Fili\u00e1lku a \u0160t\u00fadia VRT V4 s\u00fa r\u00f4zne vrstvy toho ist\u00e9ho rozhodovania. Ak VRT prin\u00e1\u0161a do uzla nov\u00fa dia\u013ekov\u00fa a medzin\u00e1rodn\u00fa funkciu, potom treba s\u00fa\u010dasne rie\u0161i\u0165, kde bude ma\u0165 miesto pr\u00edmestsk\u00e1 doprava. Ke\u010f\u017ee hlavn\u00e1 stanica z u\u017e uveden\u00fdch d\u00f4vodov nem\u00f4\u017ee by\u0165 miestom, kde sa deje v\u0161etko, mus\u00ed ma\u0165 tento uzol \u010fal\u0161ie funk\u010dn\u00e9 body. Fili\u00e1lka je jedn\u00fdm z nich.<\/p>\n

Rozhodnutie o Fili\u00e1lke preto nie je len rozhodnut\u00edm o jednej stanici pri Trnavskom m\u00fdte. Je rozhodnut\u00edm o tom, \u010di Bratislava bude ma\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fd uzol schopn\u00fd zvl\u00e1dnu\u0165 bud\u00facu verejn\u00fa dopravu, alebo \u010di zostane syst\u00e9mom, v ktorom ka\u017ed\u00e1 nov\u00e1 vrstva dopravy iba zvy\u0161uje tlak na tie ist\u00e9 hrdl\u00e1.<\/p>\n

Ak m\u00e1 by\u0165 \u017eeleznica chrbticou verejnej dopravy v bratislavskom regi\u00f3ne, Fili\u00e1lku nemo\u017eno donekone\u010dna odklada\u0165. Treba o nej rozhodn\u00fa\u0165 ako o s\u00fa\u010dasti jedn\u00e9ho uzla Bratislava.<\/p>\n

Nadv\u00e4zuj\u00faci uhol poh\u013eadu na \u017eelezni\u010dn\u00fd uzol Bratislava prin\u00e1\u0161ame v \u010dl\u00e1nku Ing. Ondreja Podolca na \u010fal\u0161\u00edch stran\u00e1ch.<\/p>\n

Zdroje
1. www.mindop.sk\/strategia-dopravy\/verejna-osobna-doprava\/plan-dopravnej-obsluznosti.
2. https:\/\/bratislava.sk\/zivotne-prostredie-
a-vystavba\/rozvoj-mesta\/uzemnoplanovacie-
dokumenty\/platna-uzemnoplanovacia-dokumentacia\/uzemny-plan-mesta-a-jeho-zmeny-
a-doplnky.
3. https:\/\/www.zsr.sk\/o-nas\/modernizacia-trati\/projekty-spolufinancovane-eu\/zrealizovane-stavby\/studie-prepojenia-zeleznicneho-koridoru-ten-t-s-letiskom-a-zeleznicnou-sietou-v-bratislave.<\/p>\n

Text: J\u00e1n Bu\u0161ovsk\u00fd, hlavn\u00fd in\u017einier projektu najm\u00e4 na stavb\u00e1ch dopravnej
infra\u0161trukt\u00fary v Slovenskej a \u010ceskej republike; Valbek SK, spol. s r. o.
Foto: Valbek SK, spol. s r. o.<\/p>\n

\u010cl\u00e1nok bol uverejnen\u00fd v \u010dasopise In\u017einierske stavby 3\/26.<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Diskusia o bud\u00facnosti \u017dST Bratislava fili\u00e1lka sa \u010dasto zu\u017euje na ot\u00e1zku, \u010di maj\u00fa by\u0165 ko\u013eaje a n\u00e1stupi\u0161tia na…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":141653,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[21],"tags":[136,5358,43,40,39,42,41,43783,2091],"class_list":["post-141652","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-bratislava","tag-bratislava","tag-od-partnerov","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovensko","tag-valbek-sk","tag-zeleznice"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117037455727356994","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/141652","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=141652"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/141652\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/141653"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=141652"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=141652"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=141652"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}