{"id":142480,"date":"2026-08-05T09:59:18","date_gmt":"2026-08-05T09:59:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/142480\/"},"modified":"2026-08-05T09:59:18","modified_gmt":"2026-08-05T09:59:18","slug":"chirurg-ladislav-kuzela-uskutocnil-prvu-transplantaciu-srdca-v-strednej-europe-dnes-by-oslavil-100-rokov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/142480\/","title":{"rendered":"Chirurg Ladislav Ku\u017eela uskuto\u010dnil prv\u00fa transplant\u00e1ciu srdca v\u00a0strednej Eur\u00f3pe. Dnes by osl\u00e1vil 100 rokov"},"content":{"rendered":"

N\u00e1ro\u010dn\u00fd v\u00fdkon realizoval v Bratislave pod veden\u00edm profesora Karola \u0160i\u0161ku len rok od prvej transplant\u00e1cie srdca na svete.<\/p>\n

\t\t\t\t\t\t\t\"Prva\t\t\t\t\t\t\t<\/p>\n

Prv\u00e1 transplant\u00e1cia srdca v \u010ceskoslovensku, Bratislava 1968. Vpravo docent Ladislav Ku\u017eela. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Pavol Podolay<\/p>\n

Slovensk\u00fd lek\u00e1r, uzn\u00e1van\u00fd chirurg a pedag\u00f3g doc. MUDr. Ladislav Ku\u017eela, DrSc., bol v\u00fdznamnou osobnos\u0165ou \u010deskoslovenskej medic\u00edny. Narodil sa ne\u010faleko Bratislavy v Ivanke pri Dunaji 5. augusta 1926. V dne\u0161n\u00fd de\u0148 si tak pripom\u00edname 100 rokov od jeho narodenia.<\/p>\n

Pomohol otvori\u0165 nov\u00fa \u00e9ru kardiochirurgie v regi\u00f3ne<\/p>\n

\u201eO docentovi MUDr. Ladislavovi Ku\u017eelovi sa d\u00e1 poveda\u0165 ve\u013ea pekn\u00e9ho a z\u00e1rove\u0148 mimoriadne zauj\u00edmav\u00e9ho. Ako vedeck\u00fd pracovn\u00edk vtedaj\u0161ieho \u00dastavu experiment\u00e1lnej chirurgie Slovenskej akad\u00e9mie vied som mal mo\u017enos\u0165 \u00fazko spolupracova\u0165 s docentom Ku\u017eelom. Mal som ho r\u00e1d pre jeho priate\u013eskos\u0165 a priamos\u0165. Bol lek\u00e1rom s hlbok\u00fdm profesijn\u00fdm nasaden\u00edm, ve\u013ekou pracovitos\u0165ou a odhodlan\u00edm pos\u00fava\u0165 hranice vtedaj\u0161ej medic\u00edny. Bol \u010dlovek vysokej odbornej \u00farovne, stato\u010dnosti a \u013eudskosti.\u201c T\u00fdmito slovami op\u00edsal pre port\u00e1l VEDA NA DOSAH b\u00fdval\u00e9ho kolegu profesor J\u00e1n Slez\u00e1k, \u0161pi\u010dkov\u00fd a svetovo uzn\u00e1van\u00fd odborn\u00edk na oblas\u0165 experiment\u00e1lnej kardiol\u00f3gie, z \u00dastavu pre v\u00fdskum srdca v Centre experiment\u00e1lnej medic\u00edny Slovenskej akad\u00e9mie vied (SAV).<\/p>\n

Pod veden\u00edm akademika profesora Karola \u0160i\u0161ku uskuto\u010dnil docent Ku\u017eela v\u00f4bec prv\u00fa transplant\u00e1ciu srdca v strednej Eur\u00f3pe. \u201eBol jednou z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch osobnost\u00ed prvej transplant\u00e1cie srdca v \u010ceskoslovensku a v strednej a vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, ktor\u00e1 sa uskuto\u010dnila 9. j\u00fala 1968 v Bratislave, spolu s profesorom Karolom \u0160i\u0161kom. Treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee Ku\u017eela bol nielen \u00fa\u010dastn\u00edkom v\u00fdznamnej oper\u00e1cie, ale aj \u010dlovekom, ktor\u00fd pomohol otvori\u0165 nov\u00fa \u00e9ru kardiochirurgie v regi\u00f3ne,\u201c dod\u00e1va profesor Slez\u00e1k.<\/p>\n

\u0160t\u00fadium a ran\u00e9 p\u00f4sobenie<\/p>\n

Ladislav Ku\u017eela vy\u0161tudoval Lek\u00e1rsku fakultu Univerzity Komensk\u00e9ho (LF UK) v Bratislave. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia v roku 1950 nast\u00fapil do \u00dastavu norm\u00e1lnej a patologickej anat\u00f3mie.<\/p>\n

Od roku 1952 p\u00f4sobil ako odborn\u00fd asistent na II. chirurgickej klinike LF UK v Bratislave. Postupne sa vypracoval na ved\u00faceho oddelenia kardiovaskul\u00e1rnej chirurgie a od roku 1968 zast\u00e1val aj funkciu z\u00e1stupcu prednostu kliniky. V rokoch 1950 a\u017e 1953 pracoval tie\u017e ako lek\u00e1r v endokrinologickej poradni.<\/p>\n

Okrem praxe sa venoval tie\u017e pedagogickej \u010dinnosti. V rokoch 1952 a\u017e 1959 predn\u00e1\u0161al anat\u00f3miu na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed (V\u0160VU) v Bratislave.<\/p>\n

Pozrite si<\/p>\n

\t\t\t\t\t\t\t\t\"Cena<\/a><\/p>\n

\u0160tudijn\u00fd pobyt v\u00a0USA<\/p>\n

V\u00a0roku 1966 dostal Ladislav Ku\u017eela ponuku na odborn\u00fa st\u00e1\u017e v\u00a0americkom San Franciscu.<\/p>\n

\u201eKe\u010f videli, \u010do dok\u00e1\u017ee, pon\u00fakli mu pr\u00e1cu na klinike patriacej pod Stanfordovu univerzitu, ktor\u00e1 je jednou z ved\u00facich vzdel\u00e1vac\u00edch, ako aj vedeck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed na svete. Ke\u010f\u017ee si ho chceli \u201evychova\u0165 pre seba\u201c, dali mu mo\u017enos\u0165 cestova\u0165 po najlep\u0161\u00edch kardiologick\u00fdch pracovisk\u00e1ch v USA. Tam sa obozn\u00e1mil s nov\u00fdmi opera\u010dn\u00fdmi postupmi, ktor\u00e9 boli pre n\u00e1s nezn\u00e1me,\u201c spom\u00edna na otca v\u00a0rozhovore pre Lek\u00e1rske noviny<\/a> jeho syn gastroenterol\u00f3g Ladislav Ku\u017eela.<\/p>\n

Na renomovanej klinike Pacific Medical Center str\u00e1vil Ladislav Ku\u017eela dva roky pod veden\u00edm profesorov Franka Gerbodeho a Normana Shumwaya zo Stanfordovej univerzity, pionierov v oblasti kardiovaskul\u00e1rnej chirurgie. V USA obh\u00e1jil aj dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu a z\u00edskal vedeck\u00fd titul Master of Clinical Sciences.<\/p>\n

Inici\u00e1tor prvej transplant\u00e1cie u n\u00e1s<\/p>\n

Hoci dostal Ladislav Ku\u017eela ponuky, aby zostal pracova\u0165 v USA, rozhodol sa pre n\u00e1vrat do vlasti. Ako spom\u00edna jeho syn, \u201echcel pr\u00eds\u0165 na Slovensko a pozdvihn\u00fa\u0165 kardiochirurgiu\u201c. Sk\u00fasenosti a poznatky nadobudnut\u00e9 po\u010das pobytu v USA po n\u00e1vrate z\u00faro\u010dil. V roku 1968 bol inici\u00e1torom v\u00f4bec prvej transplant\u00e1cie srdca nielen v \u010ceskoslovensku, ale aj v celej v\u00fdchodnej a strednej Eur\u00f3pe. Jeho pr\u00ednos pre prelomov\u00fd z\u00e1krok v na\u0161om regi\u00f3ne vyzdvihuje i profesor Slez\u00e1k. \u201eV\u00fdnimo\u010dn\u00fd bol t\u00fdm, \u017ee bol inici\u00e1torom celej transplant\u00e1cie. Sk\u00fasenosti z\u00edskal po\u010das pobytu v USA, najm\u00e4 na pracovisku profesora Normana Shumwaya v Stanforde. Je obdivuhodn\u00e9 to, \u017ee po n\u00e1vrate neostal pri te\u00f3rii, ale sna\u017eil sa prenies\u0165 \u0161pi\u010dkov\u00fa svetov\u00fa medic\u00ednu do dom\u00e1ceho prostredia. Svojou pr\u00e1cou zanechal trval\u00fa stopu v dejin\u00e1ch slovenskej medic\u00edny.\u201c<\/p>\n

Prv\u00e1 transplant\u00e1cia srdca v strednej a vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe<\/p>\n

Tento mimoriadne n\u00e1ro\u010dn\u00fd v\u00fdkon sa v Bratislave uskuto\u010dnil len rok po prvej transplant\u00e1cii srdca na svete, ktor\u00fa realizoval 3. decembra 1967 v Juhoafrickej republike profesor Christiaan Barnard.<\/p>\n

Samotnej oper\u00e1cii, ktor\u00e1 sa uskuto\u010dnila 9. j\u00fala 1968 na II. chirurgickej klinike LF UK na Partiz\u00e1nskej ulici v Bratislave, predch\u00e1dzala d\u00f4kladn\u00e1 experiment\u00e1lna a klinick\u00e1 pr\u00edprava.<\/p>\n

Opera\u010dn\u00fd t\u00edm viedol zakladate\u013e slovenskej kardiochirurgie MUDr. Karol \u0160i\u0161ka, DrSc. <\/a>(* 19. marec 1906, Selen\u010da \u2013 \u2020 12. apr\u00edl 2000, Senec). Darcom srdca bol 46-ro\u010dn\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd utrpel smrte\u013en\u00e9 poranenie mozgu pri p\u00e1de z balk\u00f3na, pr\u00edjemcom bola 54-ro\u010dn\u00e1 \u017eena. Napriek tomu, \u017ee bola oper\u00e1cia \u00faspe\u0161n\u00e1, pacientka zomrela po piatich hodin\u00e1ch na opera\u010dnej s\u00e1le. \u201eVtedy chirurgovia e\u0161te nemali dokonale zvl\u00e1dnut\u00fa techniku v\u00fdkonu a ch\u00fdbali \u00fa\u010dinn\u00e9 imunosupres\u00edva, teda lieky, v\u010faka ktor\u00fdm telo neodmieta darovan\u00fd org\u00e1n. A\u017e po mnoh\u00fdch rokoch, ke\u010f sa objavil cyklospor\u00edn A, za\u010dali by\u0165 transplant\u00e1cie \u00faspe\u0161n\u00e9,\u201c pribl\u00ed\u017eil ne\u00faspech prvej transplant\u00e1cie vo vtedaj\u0161ej \u010cSSR emeritn\u00fd prednosta kardiocentra IKEM prof. MUDr. Jan Pirk, DrSc., v tla\u010dovej spr\u00e1ve V\u0161eobecnej zdravotnej pois\u0165ovne \u010ceskej republiky.<\/p>\n

Spom\u00ednan\u00fd cyklospor\u00edn A, imunosupres\u00edvny liek tlmiaci \u010dinnos\u0165 imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu, sa za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 za\u010diatkom 80. rokov 20. storo\u010dia. L\u00e1tka bola objaven\u00e1 v 70. rokoch 20. storo\u010dia vo vzorke p\u00f4dnej huby Tolypocladium inflatum, ktor\u00fa izolovali v\u00fdskumn\u00edci farmaceutickej spolo\u010dnosti Sandoz.<\/p>\n

Prv\u00e1 \u00faspe\u0161n\u00e1 transplant\u00e1cia srdca sa uskuto\u010dnila v b\u00fdvalom \u010ceskoslovensku v roku 1984 v Prahe. Prv\u00e1 \u00faspe\u0161n\u00e1 transplant\u00e1cia srdca v dejin\u00e1ch Slovenska sa uskuto\u010dnila 20. marca 1998 v N\u00e1rodnom \u00fastave srdcov\u00fdch a cievnych chor\u00f4b (N\u00daSCH) pod veden\u00edm profesorov Viliama Fischera a Juraja Fabi\u00e1na.<\/p>\n

Pozrite si<\/p>\n

\t\t\t\t\t\t\t\t\"T\u00edm<\/a><\/p>\n

P\u00f4sobenie po roku 1968 a vedeckov\u00fdskumn\u00e1 \u010dinnos\u0165<\/p>\n

Okup\u00e1cia \u010ceskoslovenska vojskami Var\u0161avskej zmluvy 21. augusta 1968 zmenila spolo\u010densko-politick\u00e9 pomery v krajine. V d\u00f4sledku n\u00e1slednej normaliz\u00e1cie bol Ladislav Ku\u017eela odvolan\u00fd z funkcie ved\u00faceho oddelenia kardiovaskul\u00e1rnej chirurgie a z\u00e1stupcu prednostu kardiochirurgickej kliniky na Partiz\u00e1nskej ulici.<\/p>\n

Od roku 1979 dostal z politick\u00fdch d\u00f4vodov z\u00e1kaz vykon\u00e1va\u0165 klinick\u00fa prax. Na\u010falej sa venoval vedeckej \u010dinnosti, v ktorej pokra\u010doval v \u00dastave experiment\u00e1lnej chirurgie Slovenskej akad\u00e9mie vied (SAV), kde p\u00f4sobil od roku 1977.<\/p>\n

V r\u00e1mci vedeckov\u00fdskumnej pr\u00e1ce sa doc. Ku\u017eela venoval v\u0161eobecnej hrudnej a srdcovej chirurgii, nesk\u00f4r poopera\u010dnej fyziol\u00f3gii, patopsychol\u00f3gii a poopera\u010dnej starostlivosti o pacientov. Zaviedol endokrinn\u00fa chirurgiu a modern\u00e9 lie\u010denie kardiovaskul\u00e1rneho syst\u00e9mu. Bol autorom viacer\u00fdch monografi\u00ed, 106 odborn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed a \u010dl\u00e1nkov. Svoje poznatky prezentoval na mnoh\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch vedeck\u00fdch podujatiach. Okrem kraj\u00edn socialistick\u00fdch \u0161t\u00e1tov predn\u00e1\u0161al aj v Spolkovej republike Nemecko (SRN), v Rak\u00fasku, Holandsku, vo Franc\u00fazsku, v \u0160panielsku a Brit\u00e1nii.<\/p>\n

Akt\u00edvne p\u00f4sobil aj v odborn\u00fdch spolo\u010dnostiach. Bol \u010dlenom Slovenskej chirurgickej spolo\u010dnosti SLS, vedeck\u00fdm sekret\u00e1rom \u010ceskoslovenskej chirurgickej spolo\u010dnosti a \u010dlenom viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, medzi ktor\u00e9 patrili Soci\u00e9t\u00e9 Internationale de Chirurgie, European Society for Experimental Surgery, International Cardiovascular Society a \u010fal\u0161ie.<\/p>\n

V\u00fdsledky jeho odbornej, vedeckej i pedagogickej pr\u00e1ce boli vysoko oce\u0148ovan\u00e9 doma aj v zahrani\u010d\u00ed. Za svoje z\u00e1sluhy z\u00edskal viacero v\u00fdznamn\u00fdch ocenen\u00ed, medzi nimi i Cenu SAV, ktor\u00e1 mu bola udelen\u00e1 v roku 1956.<\/p>\n

Ladislav Ku\u017eela zasv\u00e4til medic\u00edne cel\u00fd \u017eivot. Ako spom\u00edna jeho syn gastroenterol\u00f3g Ladislav Ku\u017eela, hoci prekonal dva infarkty, pracoval ka\u017ed\u00fd de\u0148 naplno. Vysok\u00e9 pracovn\u00e9 nasadenie si zrejme vy\u017eiadalo svoju da\u0148. Ladislav Ku\u017eela odi\u0161iel pred\u010dasne vo veku 54 rokov 27. m\u00e1ja v roku 1980.<\/p>\n

Zdroj: sls.sk<\/a>, Lek\u00e1rske noviny (1<\/a>, 2<\/a>), vzp.cz<\/a>, Wikipedia<\/a>, Swiss Medical Weekly<\/a><\/p>\n

(zh)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"N\u00e1ro\u010dn\u00fd v\u00fdkon realizoval v Bratislave pod veden\u00edm profesora Karola \u0160i\u0161ku len rok od prvej transplant\u00e1cie srdca na svete.…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":142481,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[21],"tags":[136,2777,4926,23152,8688,43,40,39,42,43890,41,2662,1181,745],"class_list":["post-142480","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-bratislava","tag-bratislava","tag-choroba","tag-historia","tag-jan-slezak","tag-sav","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovenski-vedci","tag-slovensko","tag-srdce","tag-vyrocie","tag-vyskum"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117042319614446481","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/142480","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=142480"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/142480\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/142481"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=142480"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=142480"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=142480"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}