Mnoh\u00ed si myslia, \u017ee za kr\u00e1tkozrakos\u0165 u det\u00ed m\u00f4\u017eu v s\u00fa\u010dasnej dobe \u010doraz viac obrazovky. Najnov\u0161ia \u0161t\u00fadia v\u00e1s ale prekvap\u00ed. \u010co na to odborn\u00ed\u010dky?<\/p>\n
Kr\u00e1tkozrakos\u0165 u det\u00ed? Na vine nie s\u00fa len obrazovky<\/p>\n
Kr\u00e1tkozrakos\u0165, odborne myopia<\/a>, je dnes takmer epid\u00e9miou. V Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch a Eur\u00f3pe \u0148ou trp\u00ed takmer 50 % mlad\u00fdch dospel\u00fdch, v niektor\u00fdch \u010dastiach v\u00fdchodnej \u00c1zie a\u017e 90 %. Hoci genetika zohr\u00e1va svoju d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu, prudk\u00fd n\u00e1rast za nieko\u013eko posledn\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed nazna\u010duje, \u017ee k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 s\u00fa aj faktory prostredia. Zdravie zraku u det\u00ed<\/a> je d\u00f4le\u017eit\u00e9.<\/p>\n O kr\u00e1tkozrakosti ako \u010doraz \u010dastej\u0161om probl\u00e9me hlavne u det\u00ed s odborn\u00ed\u010dkou.Obrazovky nie s\u00fa jedin\u00fdm d\u00f4vodom, d\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa aj in\u00e9 faktory.Pobyt vonku pom\u00e1ha predch\u00e1dza\u0165 a spoma\u013eova\u0165 rozvoj myopie.Ak\u00e9 zauj\u00edmav\u00e9 v\u00fdsledky priniesla \u0161t\u00fadia oh\u013eadom kr\u00e1tkozrakosti?Ak\u00e9 n\u00e1vyky potrebujeme zmeni\u0165 v r\u00e1mci prevencie.<\/p>\n Roky sme ukazovali prstom na obrazovky. Mobily, tablety, po\u010d\u00edta\u010de. Najm\u00e4 u det\u00ed a mlad\u00fdch dospel\u00fdch. Nov\u00e1 \u0161t\u00fadia publikovan\u00e1 vo febru\u00e1ri 2026 v prest\u00ed\u017enom vedeckom \u010dasopise Cell Reports hovor\u00ed, \u017ee cel\u00fd tento pr\u00edbeh je tro\u0161ku zlo\u017eitej\u0161\u00ed a pre rodi\u010dov ove\u013ea zauj\u00edmavej\u0161\u00ed.<\/p>\n O zdrav\u00ed a v\u00fdvoji detsk\u00e9ho zraku, o tom, \u010do by detsk\u00fd zrak mal zvl\u00e1da\u0165 u v\u00e1\u0161ho pred\u0161kol\u00e1ka \u010di pred\u0161kol\u00e1\u010dky, ako \u010dasto zrak kontrolova\u0165 u lek\u00e1ra \u010di lek\u00e1rky a kedy nosi\u0165 okuliare, sme sa zhov\u00e1rali s odborn\u00ed\u010dkou aj v \u010dl\u00e1nku tu:<\/p>\n S odborn\u00ed\u010dkou o kr\u00e1tkozrakosti: Pre\u010do vznik\u00e1 a kedy za to nem\u00f4\u017ee genetika<\/p>\n \u201eKr\u00e1tkozrakos\u0165 vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f oko za\u010dne nadmerne r\u00e1s\u0165 a obraz sa nezaostruje presne na sietnici. Genetika zohr\u00e1va v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu \u2013 ak s\u00fa kr\u00e1tkozrak\u00ed obaja rodi\u010dia, riziko je vy\u0161\u0161ie. Nie je to v\u0161ak jedin\u00fd faktor,\u201c vysvetlila hne\u010f na \u00favod optometri\u010dka Krist\u00edna Bern\u00e1tov\u00e1 z detsk\u00e9ho o\u010dn\u00e9ho centra a optiky eyekido<\/a>.<\/p>\n \u201ePribli\u017ene 7 \u2013 10 % det\u00ed sa stane myopick\u00fdmi a pritom nemaj\u00fa ani jedn\u00e9ho rodi\u010da s touto dioptrickou chybou. U det\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa jedn\u00e9ho rodi\u010da myopick\u00e9ho, je \u0161anca, \u017ee ju bud\u00fa taktie\u017e ma\u0165, vy\u0161\u0161ia a\u017e o 1,4 \u2013 1,5-kr\u00e1t ako pri de\u0165och, ktor\u00fdch rodi\u010dia ani jeden nemaj\u00fa kr\u00e1tkozrakos\u0165. Ak maj\u00fa obaja rodi\u010dia myopiu, je riziko myopie u det\u00ed a\u017e 40 \u2013 45 %.\u201c<\/p>\n Aj odborn\u00ed\u010dka sa zhoduje s n\u00e1zorom, \u017ee pri vzniku myopie zohr\u00e1va v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl:<\/p>\n ve\u013ea pr\u00e1ce na bl\u00edzkom\u00e1lo \u010dasu vonkuve\u013ea \u010dasu pri obrazovk\u00e1ch<\/p>\n Ako sa myopia prejavuje? \u201ePrejavuje sa najm\u00e4 t\u00fdm, \u017ee die\u0165a nevid\u00ed dobre do dia\u013eky – niekedy aj deti sam\u00e9 vedia poveda\u0165 ten rozdiel, \u017ee pri p\u00edsan\u00ed probl\u00e9m nemaj\u00fa, ale pri poh\u013eade na tabu\u013eu s\u00fa p\u00edsmen\u00e1 rozmazan\u00e9. \u010casto si za\u010dn\u00fa pri\u017emurova\u0165 o\u010di v snahe zaostri\u0165 obraz. Typick\u00fdm znakom je aj to, \u017ee si sadaj\u00fa \u010doraz bli\u017e\u0161ie k \u0161kolskej tabuli alebo k telev\u00edzii.\u201c<\/p>\n Pod\u013ea odborn\u00ed\u010dky by sa dalo jednoducho vysvetli\u0165 to, pre\u010do \u010doraz viac det\u00ed \u010del\u00ed tomuto probl\u00e9mu a nos\u00ed okuliare pre myopiu: \u201eViac sme pri po\u010d\u00edta\u010doch, tabletoch, viac \u010d\u00edtame a hlavne u\u017e v\u00f4bec netr\u00e1vime to\u013eko \u010dasu vonku ako v minulosti.\u201c Nepochybne je v\u0161ak v s\u00fa\u010dasnosti lep\u0161ia diagnostika, no to neznamen\u00e1, \u017ee zmenou \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu sme sa nezasl\u00fa\u017eili o v\u00fdrazn\u00fd n\u00e1rast tohto probl\u00e9mu.<\/p>\n Kedy sa myopia u det\u00ed prejavuje?<\/p>\n \u201eV pred\u0161kolskom veku od 3 \u2013 6 rokov je myopia menej \u010dast\u00e1. Ak sa objav\u00ed, je \u010dasto spojen\u00e1 s genetickou predispoz\u00edciou a m\u00f4\u017ee ma\u0165 r\u00fdchlej\u0161\u00ed progres. Naj\u010dastej\u0161ie sa myopia u det\u00ed za\u010dne prejavova\u0165 vo veku od 6 \u2013 10 rokov. Pri zr\u00fdchlenom zhor\u0161ovan\u00ed si deti sk\u00f4r aj sam\u00e9 uvedomia, \u017ee ich videnie sa zhor\u0161uje\u2026 \u010c\u00edm sk\u00f4r sa myopia objav\u00ed, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia je pravdepodobnos\u0165 jej progresie,\u201c upozor\u0148uje optometri\u010dka.<\/p>\n Niektor\u00e9 mami\u010dky kr\u00e1tkozrakos\u0165 z\u013eah\u010duj\u00fa a nerie\u0161ia, ak\u00e9 to m\u00f4\u017ee ma\u0165 n\u00e1sledky?<\/p>\n Niektor\u00e9 mami\u010dky sa v dobrej viere sna\u017eia praktizova\u0165 prevent\u00edvne opatrenia namiesto rie\u0161enia za\u010d\u00ednaj\u00facej myopie u die\u0165a\u0165a. Na d\u00f4sledky tak\u00e9hoto nerie\u0161enia upriamuje pozornos\u0165 aj optometri\u010dka:<\/p>\n \u201eAk kr\u00e1tkozrakos\u0165 u die\u0165a\u0165a zostane nelie\u010den\u00e1 alebo sa dlhodobo nesleduje, m\u00f4\u017ee to ma\u0165 viacero d\u00f4sledkov. V prvom rade die\u0165a jednoducho nevid\u00ed dobre do dia\u013eky, \u010do m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 jeho ka\u017edodenn\u00e9 fungovanie \u2013 napr\u00edklad v \u0161kole, pri \u0161porte alebo pri orient\u00e1cii v priestore. Deti si \u010dasto sadn\u00fa bli\u017e\u0161ie k tabuli, telev\u00edzii alebo si predmety pribli\u017euj\u00fa ve\u013emi bl\u00edzko k o\u010diam.<\/p>\n Nelie\u010den\u00e1 myopia m\u00f4\u017ee vies\u0165 aj k zv\u00fd\u0161enej \u00fanave o\u010d\u00ed, bolestiam hlavy a zhor\u0161enej koncentr\u00e1cii, preto\u017ee die\u0165a sa ne\u00faspe\u0161ne sna\u017e\u00ed kompenzova\u0165 nedostato\u010dn\u00e9 zaostrenie.<\/p>\n E\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, \u017ee ak sa kr\u00e1tkozrakos\u0165 nesleduje a nerie\u0161i, m\u00f4\u017ee sa r\u00fdchlej\u0161ie zhor\u0161ova\u0165. Pri vy\u0161\u0161\u00edch stup\u0148och myopie spojen\u00fdch s nadmernou d\u013a\u017ekou oka sa v dospelosti zvy\u0161uje aj riziko niektor\u00fdch o\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed, napr\u00edklad odchl\u00edpenie sietnice, ktor\u00e9 ke\u010f je nelie\u010den\u00e9, m\u00f4\u017ee vies\u0165 a\u017e k slepote.<\/p>\n Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 myopiu zachyti\u0165 v\u010das, pravidelne sledova\u0165 jej v\u00fdvoj a nastavi\u0165 vhodn\u00fd mana\u017ement. V\u010faka tomu vieme jej progresiu \u010dasto v\u00fdrazne spomali\u0165 a chr\u00e1ni\u0165 zrak die\u0165a\u0165a do bud\u00facnosti.\u201c<\/p>\n \u010co s myopiou u die\u0165a\u0165a? Na \u010do sa pripravi\u0165, ako sa lie\u010di?<\/p>\n Optometri\u010dka znovu zd\u00f4raznila, \u017ee dnes vieme myopiu ovplyv\u0148ova\u0165 a spoma\u013eova\u0165 jej progresiu. Mana\u017ement myopie m\u00f4\u017ee zah\u0155\u0148a\u0165 viacero mo\u017enost\u00ed:<\/p>\n 1) Hlavnou podmienkou je aktu\u00e1lna a spr\u00e1vna korekcia zraku, \u010di\u017ee dobre nastaven\u00e1 dioptrick\u00e1 okuliarov\u00e1 pom\u00f4cka<\/p>\n 2) V dne\u0161nej dobe existuj\u00fa \u0161peci\u00e1lne skl\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa vyvinut\u00e9 na spomalenie rastu progres\u00edvnej myopie so \u0161peci\u00e1lnym perif\u00e9rnym defokusom (rozostren\u00edm), ktor\u00fd dopom\u00e1ha k spomaleniu rastu dioptrie. Tieto \u0161peci\u00e1lne skl\u00e1 musia by\u0165 v\u017edy odpor\u00fa\u010dan\u00e9 lek\u00e1rom po sledovan\u00ed n\u00e1rastu axi\u00e1lnej d\u013a\u017eky oka.<\/p>\n 3) Existuj\u00fa aj \u0161peci\u00e1lne kontaktn\u00e9 m\u00e4kk\u00e9 jednod\u0148ov\u00e9 \u0161o\u0161ovky, ktor\u00e9 pracuj\u00fa na podobnom princ\u00edpe ako skl\u00e1 na progres\u00edvnu myopiu.<\/p>\n 4) \u010eal\u0161ou z mo\u017enost\u00ed na spomalenie progres\u00edvnej myopie s\u00fa ortokeratologick\u00e9 \u0161o\u0161ovky, ktor\u00e9 s\u00fa tvrd\u00e9 a deti v nich spia. R\u00e1no po zobuden\u00ed im je \u0161o\u0161ovka vybran\u00e1 a n\u00e1sledne cel\u00fd de\u0148 s\u00fa schopn\u00e9 fungova\u0165 bez okuliarov. Tieto \u0161o\u0161ovky so \u0161peci\u00e1lnym tvarom oplo\u0161\u0165uj\u00fa rohovku a t\u00fdm zni\u017euj\u00fa aj dioptrick\u00fa hodnotu oka.<\/p>\n 5) Pri mana\u017emente progres\u00edvnej myopie s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pravideln\u00e9 kontroly, minim\u00e1lne raz za pol roka, ak nie aj \u010dastej\u0161ie.<\/p>\n \u201eD\u00f4le\u017eit\u00e9 je zd\u00f4razni\u0165, \u017ee prevent\u00edvne opatrenia (ako dostatok pobytu vonku a obmedzenie nadmernej pr\u00e1ce na bl\u00edzko) s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale nenahr\u00e1dzaj\u00fa odborn\u00fa starostlivos\u0165,\u201c vysvetlila.<\/p>\n Bli\u017e\u0161ie k ortokeratologick\u00fdm a jednod\u0148ov\u00fdm \u0161o\u0161ovk\u00e1m: Ako funguj\u00fa, pre ako star\u00e9 deti?<\/p>\n \u201ePresn\u00e1 vekov\u00e1 hranica neexistuje \u2013 d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ne\u017e samotn\u00fd vek je motiv\u00e1cia die\u0165a\u0165a, jeho zodpovednos\u0165 a schopnos\u0165 dodr\u017eiava\u0165 hygienu. V eyekide naj\u010dastej\u0161ie za\u010d\u00edname s prvou aplik\u00e1ciou pri de\u0165och vo veku od 8 do 10 rokov. Ve\u013emi z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, ako je die\u0165a namotivovan\u00e9 a \u010di zvl\u00e1dne prv\u00fa manipul\u00e1ciu so \u0161o\u0161ovkami.<\/p>\n \u010casto ku n\u00e1m deti chodia na viackr\u00e1t. Na prvej n\u00e1v\u0161teve sa spolu nau\u010d\u00edme, ako tak\u00e1 \u0161o\u0161ovka vyzer\u00e1 a ako s \u0148ou spr\u00e1vne zaobch\u00e1dza\u0165. Ak je die\u0165a \u0161ikovn\u00e9, vysk\u00fa\u0161ame si ich aj nasadi\u0165. Niekedy domov od\u00eddu len s tr\u00e9ningom dotyku oka a postupne odb\u00faravame stres z nie\u010doho nezn\u00e1meho. Inokedy aplik\u00e1cia prebieha jednoduch\u0161ie ako s dospel\u00fdmi, ktor\u00ed maj\u00fa z dotyku oka a cudzieho telesa v oku ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed re\u0161pekt.<\/p>\n Pri akejko\u013evek refrak\u010dnej chybe, nemus\u00ed to by\u0165 len myopia, je v\u017edy prvorad\u00e1 okuliarov\u00e1 korekcia. Kontaktn\u00e9 \u0161o\u0161ovky u det\u00ed nas\u00e1dzame \u010dasto len na \u0161port a na krat\u0161ie \u00faseky d\u0148a. Naj\u010dastej\u0161ie sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa jednod\u0148ov\u00e9 kontaktn\u00e9 \u0161o\u0161ovky, ktor\u00e9 s\u00fa z hygienick\u00e9ho h\u013eadiska najjednoduch\u0161ie.<\/p>\n Die\u0165a si ich nasad\u00ed a po jednom pou\u017eit\u00ed vyhod\u00ed do ko\u0161a. Oproti mesa\u010dn\u00fdm \u0161o\u0161ovk\u00e1m pri jednod\u0148ov\u00fdch odpad\u00e1 starostlivos\u0165 o \u0161o\u0161ovku a v\u00fdrazne sa zni\u017euje riziko z\u00e1palu. Pri de\u0165och je v\u017edy potrebn\u00e9 dba\u0165 na spr\u00e1vnu hygienu a je dobr\u00e9, aby rodi\u010dia ovl\u00e1dali cel\u00fd postup a vedeli, na \u010do si maj\u00fa d\u00e1va\u0165 pozor.<\/p>\n \u0160peci\u00e1lnou mo\u017enos\u0165ou s\u00fa ortokeratologick\u00e9 (Orto-K) \u0161o\u0161ovky, ktor\u00e9 sa nosia po\u010das sp\u00e1nku. Die\u0165a si ich ve\u010der nasad\u00ed a po\u010das sp\u00e1nku \u0161o\u0161ovka oplo\u0161\u0165uje rohovku a t\u00fdm zni\u017euje dioptrick\u00fa hodnotu oka. Po\u010das d\u0148a potom die\u0165a vid\u00ed bez okuliarov alebo \u0161o\u0161oviek.<\/p>\n \u00c1no, znamen\u00e1 to, \u017ee s nimi die\u0165a naozaj sp\u00ed \u2013 s\u00fa v\u0161ak navrhnut\u00e9 tak, aby boli na no\u010dn\u00e9 nosenie bezpe\u010dn\u00e9. Nie ka\u017ed\u00e9 die\u0165a si na nich dok\u00e1\u017ee zvykn\u00fa\u0165 hne\u010f pri prvom nasaden\u00ed, ale tr\u00e9ningom a spr\u00e1vnym postupom pri nasadzovan\u00ed je mo\u017en\u00e9 n\u00e1vyk ur\u00fdchli\u0165. Pri t\u00fdchto \u0161o\u0161ovk\u00e1ch je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 akt\u00edvna \u00fa\u010das\u0165 rodi\u010dov.<\/p>\n Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov \u0161o\u0161ovky nas\u00e1dzaj\u00fa aj vyberaj\u00fa rodi\u010dia a z\u00e1rove\u0148 dohliadaj\u00fa na d\u00f4sledn\u00fa hygienu a spr\u00e1vnu starostlivos\u0165 o \u0161o\u0161ovky. Ich aplik\u00e1cia prebieha v\u017edy pod doh\u013eadom sk\u00fasen\u00e9ho o\u010dn\u00e9ho \u0161pecialistu. \u0160o\u0161ovky sa vyr\u00e1baj\u00fa individu\u00e1lne na mieru pre ka\u017ed\u00e9 oko a v prv\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och s\u00fa potrebn\u00e9 pravideln\u00e9 a \u010dast\u00e9 kontroly.<\/p>\n \u010ci u\u017e ide o aplik\u00e1ciu jednodenn\u00fdch m\u00e4kk\u00fdch \u0161o\u0161oviek, alebo o aplik\u00e1ciu \u0161peci\u00e1lnych tvrd\u00fdch \u0161o\u0161oviek, zau\u010denie mus\u00ed prebehn\u00fa\u0165 po odbornom vy\u0161etren\u00ed a za\u0161kolen\u00ed. Rozhoduj\u00faca je najm\u00e4 spolupr\u00e1ca die\u0165a\u0165a a rodi\u010dov,\u201c vysvetlila \u010falej optometri\u010dka.<\/p>\n Myopia a pobyt v pr\u00edrode<\/p>\n Po\u010fme sp\u00e4\u0165 k myopii a pobyte v pr\u00edrode a spom\u00ednanej \u0161t\u00fadii. Najsk\u00f4r nech\u00e1me prehovori\u0165 odborn\u00ed\u010dku z eyekido: \u201e\u00c1no, v\u00fdskumy v posledn\u00fdch rokoch ukazuj\u00fa, \u017ee pobyt vonku m\u00e1 ochrann\u00fd efekt proti r\u00fdchlej\u0161iemu n\u00e1rastu kr\u00e1tkozrakosti. D\u00f4vodov je viac:<\/p>\n prirodzen\u00e9 denn\u00e9 svetlo\u010dastej\u0161ie pozeranie do dia\u013ekyv\u00e4\u010d\u0161ia variabilita zrakov\u00fdch podnetov<\/p>\n Ide\u00e1lne je, ak deti tr\u00e1via aspo\u0148 2 hodiny denne vonku. Nie je pritom d\u00f4le\u017eit\u00e9 len \u0161portovanie, u\u017e samotn\u00e1 hra vonku m\u00e1 pozit\u00edvny efekt. Po\u010das pobytu vonku die\u0165a zaostruje na viacer\u00e9 vzdialenosti, men\u00ed poh\u013eadov\u00e9 smery a neza\u0165a\u017euje tak ve\u013emi vn\u00fatroo\u010dn\u00fa \u0161o\u0161ovku.<\/p>\n Intenzita denn\u00e9ho svetla je 10 \u2013 100-kr\u00e1t vy\u0161\u0161ia ne\u017e typick\u00e9 interi\u00e9rov\u00e9 osvetlenie a dobr\u00e9 osvetlenie je pre spr\u00e1vny rast oka ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Pri pobyte vonku oko nikdy nie je dlho zameran\u00e9 len na jednu vzdialenos\u0165 a preostruje na predmety, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v r\u00f4znych vzdialenostiach od oka,\u201c zd\u00f4raznila optometri\u010dka d\u00f4vod, pre ktor\u00fd pobyt vonku funguje ako \u00fa\u010dinn\u00e1 prevencia vzniku myopie.<\/p>\n Pod\u013ea \u0161t\u00fadie m\u00f4\u017ee by\u0165 vinn\u00edkom kr\u00e1tkozrakosti TMA<\/p>\n V\u00fdskumn\u00edci a v\u00fdskumn\u00ed\u010dky z americkej SUNY College of Optometry<\/a> pri\u0161li s revolu\u010dnou hypot\u00e9zou. Pod\u013ea nich m\u00f4\u017ee by\u0165 kr\u00e1tkozrakos\u0165 ovplyvnen\u00e1 menej samotn\u00fdmi obrazovkami, ktor\u00fdm posledn\u00e9 roky to\u013eko holdujeme, a viac samotn\u00fdm spr\u00e1van\u00edm v interi\u00e9ri. A to najm\u00e4 dlhodob\u00fdm s\u00fastreden\u00fdm poh\u013eadom \u2013 zaostrovan\u00edm na bl\u00edzke predmety pri slab\u0161om osvetlen\u00ed, ktor\u00e9 zni\u017euje mno\u017estvo svetla dopadaj\u00face na sietnicu oka.<\/p>\n In\u00fdmi slovami: probl\u00e9m nie je v tom, \u010do va\u0161e die\u0165a pozer\u00e1, ale kde a za ak\u00e9ho svetla to rob\u00ed.<\/p>\n \u201eKr\u00e1tkozrakos\u0165 dosiahla celosvetovo takmer epidemick\u00e9 rozmery, no st\u00e1le \u00faplne nerozumieme, pre\u010do. Na\u0161e zistenia nazna\u010duj\u00fa, \u017ee spolo\u010dn\u00fdm z\u00e1kladn\u00fdm faktorom m\u00f4\u017ee by\u0165 mno\u017estvo svetla, ktor\u00e9 dopad\u00e1 na sietnicu po\u010das dlhodobej pr\u00e1ce nabl\u00edzko, najm\u00e4 v interi\u00e9ri,“ vysvetlil Jose-Manuel Alonso, MD, PhD, profesor SUNY a hlavn\u00fd autor \u0161t\u00fadie<\/a>.<\/p>\n Ako oko funguje a pre\u010do vonku je to inak<\/p>\n Aby sme pochopili, pre\u010do na tom z\u00e1le\u017e\u00ed, mus\u00edme sa na chv\u00ed\u013eu pozrie\u0165 na to, ako oko reaguje na svetlo a vzdialenos\u0165.<\/p>\n Vedci sk\u00famali tri javy, ktor\u00e9 nast\u00e1vaj\u00fa, ke\u010f sa pozer\u00e1me na bl\u00edzke predmety: ako oko zaostri (akomod\u00e1cia), ako sa o\u010di sto\u010dia dovn\u00fatra a ako sa z\u00fa\u017ei zrenica, prirodzen\u00e1 \u201eclona\u201c oka podobn\u00e1 clone fotoapar\u00e1tu.<\/p>\n A tu nast\u00e1va k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd rozdiel medzi pobytom vonku a vn\u00fatri: \u201eNa jasnom vonkaj\u0161om svetle sa zrenica zu\u017euje, aby chr\u00e1nila oko a z\u00e1rove\u0148 dovo\u013euje dostato\u010dn\u00e9mu mno\u017estvu svetla dosta\u0165 sa na sietnicu. Ke\u010f sa \u013eudia s\u00fastredia na bl\u00edzke predmety v interi\u00e9ri, ako s\u00fa telef\u00f3ny, tablety alebo knihy, zrenica sa m\u00f4\u017ee taktie\u017e z\u00fa\u017ei\u0165, nie kv\u00f4li jasu, ale aby zostrila obraz. V slabom osvetlen\u00ed m\u00f4\u017ee t\u00e1to kombin\u00e1cia v\u00fdrazne zn\u00ed\u017ei\u0165 mno\u017estvo svetla dopadaj\u00faceho na sietnicu,\u201c vysvetlila Urusha Maharjan, doktorandka SUNY Optometry, ktor\u00e1 \u0161t\u00fadiu realizovala.<\/p>\n Vonku teda zrenica reaguje na jas a oko dost\u00e1va dostatok svetla. Vn\u00fatri zrenica reaguje na vzdialenos\u0165 a svetlo sa str\u00e1ca. Pr\u00e1ve tento rozdiel m\u00f4\u017ee by\u0165 pod\u013ea v\u00fdskumn\u00edkov a v\u00fdskumn\u00ed\u010dok jedn\u00fdm z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dov kr\u00e1tkozrakosti. Zn\u00ed\u017een\u00e1 stimul\u00e1cia sietnice po\u010das dlhej doby m\u00f4\u017ee oslabova\u0165 \u0161pecifick\u00e9 nervov\u00e9 dr\u00e1hy zapojen\u00e9 do vizu\u00e1lneho spracovania.<\/p>\n \u010co vedci a vedkyne zistili v laborat\u00f3riu<\/p>\n T\u00edm testoval 34 dobrovo\u013en\u00edkov: 21 s kr\u00e1tkozrakos\u0165ou a 13 s norm\u00e1lnym viden\u00edm. \u00da\u010dastn\u00edci sledovali \u0161tvorce s r\u00f4znou jasnos\u0165ou a kontrastom, pri\u010dom oko muselo akt\u00edvne zaostrova\u0165 cez \u0161peci\u00e1lnu optick\u00fa \u0161o\u0161ovku. Tento proces napodob\u0148uje situ\u00e1cie, ktor\u00e9 za\u017e\u00edvame pri \u010d\u00edtan\u00ed alebo pou\u017e\u00edvan\u00ed digit\u00e1lnych zariaden\u00ed.<\/p>\n Ke\u010f oko zaostruje na bl\u00edzko, zrenica sa prirodzene zu\u017euje. T\u00fdm sa zni\u017euje mno\u017estvo svetla dopadaj\u00faceho na sietnicu. Vonku tento efekt v\u00e4\u010d\u0161inou nepredstavuje probl\u00e9m, preto\u017ee intenzita okolit\u00e9ho svetla je ve\u013emi vysok\u00e1. V interi\u00e9ri je v\u0161ak svetla podstatne menej, a preto sa na sietnicu dost\u00e1va men\u0161ie mno\u017estvo sveteln\u00fdch podnetov.<\/p>\n Autori a autorky \u0161t\u00fadie predpokladaj\u00fa, \u017ee pr\u00e1ve zn\u00ed\u017een\u00e1 sveteln\u00e1 stimul\u00e1cia sietnice m\u00f4\u017ee by\u0165 jedn\u00fdm z mechanizmov, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na vzniku alebo progresii kr\u00e1tkozrakosti.<\/p>\n V\u00fdsledky uk\u00e1zali nieko\u013eko zauj\u00edmav\u00fdch zisten\u00ed:<\/p>\n Kontrast obrazu mal v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na reakcie o\u010d\u00ed ne\u017e samotn\u00fd jas.U kr\u00e1tkozrak\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov boli o\u010di viac sto\u010den\u00e9 dovn\u00fatra u\u017e pred za\u010diatkom zaostrovania a ich zrenice sa zu\u017eovali v\u00fdraznej\u0161ie ne\u017e u \u013eud\u00ed s norm\u00e1lnym viden\u00edm.Tieto zmeny m\u00f4\u017eu s\u00favisie\u0165 s oslabenou aktivitou tzv. ON vizu\u00e1lnej dr\u00e1hy sietnice, ktor\u00e1 reaguje na zv\u00fd\u0161enie mno\u017estva svetla.Z\u00fa\u017eenie zrenice sa nezvy\u0161ovalo len po\u010das zaostrovania, ale pri dlh\u0161ej pr\u00e1ci na bl\u00edzko sa jeho efekt postupne zosil\u0148oval. Tento jav bol v\u00fdraznej\u0161\u00ed u kr\u00e1tkozrak\u00fdch \u013eud\u00ed.Negat\u00edvne (m\u00ednusov\u00e9) \u0161o\u0161ovky zvy\u0161ovali n\u00e1roky na zaostrovanie a t\u00fdm podporovali \u010fal\u0161ie zu\u017eovanie zrenice. Efekt bol silnej\u0161\u00ed pri bli\u017e\u0161ej pracovnej vzdialenosti, pri dlh\u0161om s\u00fastreden\u00ed a u u\u017e existuj\u00facej kr\u00e1tkozrakosti.<\/p>\n V\u00fdsledky preto nazna\u010duj\u00fa, \u017ee kr\u00e1tkozrakos\u0165 m\u00f4\u017ee vytv\u00e1ra\u0165 podmienky, ktor\u00e9 podporuj\u00fa jej \u010fal\u0161iu progresiu. Autori z\u00e1rove\u0148 upozor\u0148uj\u00fa na v\u00fdznam presn\u00e9ho stanovenia dioptri\u00ed, preto\u017ee nadmern\u00e1 korekcia m\u00ednusov\u00fdmi \u0161o\u0161ovkami by mohla niektor\u00e9 z t\u00fdchto mechanizmov e\u0161te zosil\u0148ova\u0165.<\/p>\n Obmedzenia \u0161t\u00fadie: \u0160t\u00fadia bola realizovan\u00e1 na malej vzorke \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch zrak nebol meran\u00fd v \u010dase ani porovn\u00e1van\u00fd za vonkaj\u0161\u00edch verzus vn\u00fatorn\u00fdch podmienok. \u201eToto nie je definit\u00edvna odpove\u010f,“ zd\u00f4raznil Alonso. \u201eJe to hypot\u00e9za zalo\u017een\u00e1 na merate\u013enej fyziol\u00f3gii, ktor\u00e1 zdru\u017euje mnoho existuj\u00facich d\u00f4kazov. Potrebn\u00fd je \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdskum, ale d\u00e1va n\u00e1m to nov\u00fd sp\u00f4sob, ako prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o prevencii a lie\u010dbe.\u201c<\/p>\n \u010co z toho pre mami\u010dky vypl\u00fdva?<\/p>\n Zhr\u0148me si to. Tu je nieko\u013eko r\u00e1d, ktor\u00fdmi sa m\u00f4\u017eete riadi\u0165 u\u017e teraz:<\/p>\n 1) Cho\u010fte von ka\u017ed\u00fd de\u0148: V\u00fdsledky \u0161t\u00fadie podporuj\u00fa my\u0161lienku, \u017ee vonkaj\u0161ia aktivita m\u00f4\u017ee by\u0165 ochrann\u00fdm faktorom pri kr\u00e1tkozrakosti. Ide o kombin\u00e1ciu viacer\u00fdch efektov: poh\u013ead do dia\u013eky (ni\u017e\u0161ia akomoda\u010dn\u00e1 z\u00e1\u0165a\u017e), vy\u0161\u0161ia intenzita svetla a prirodzen\u00fd pohyb. Roz\u0161iruje to zrenicu a zvy\u0161uje dopad svetla na sietnicu.<\/p>\n 2) Doma \u010d\u00edtajte pri jasnej\u0161om svetle: Ak doma \u010d\u00edtate, kresl\u00edte, hr\u00e1te sa na tablete, lampi\u010dka nesta\u010d\u00ed. Sk\u00faste zlep\u0161i\u0165 doma osvetlenie, aby sa kompenzovalo z\u00fa\u017eenie zrenice pri zaostrovan\u00ed.<\/p>\n 3) Prest\u00e1vky s poh\u013eadom do dia\u013eky: Nesta\u010d\u00ed odlo\u017ei\u0165 tablet a pozrie\u0165 sa na stenu. Prest\u00e1vka m\u00e1 zmysel vtedy, ke\u010f die\u0165a pozer\u00e1 do dia\u013eky, ide\u00e1lne von oknom (nie, ke\u010f je vonku tma, sk\u00faste precvi\u010di\u0165 zrak inak). Tak\u00fdto poh\u013ead zni\u017euje akomoda\u010dn\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e a umo\u017e\u0148uje roz\u0161\u00edrenie zrenice, \u010d\u00edm sa menia podmienky osvetlenia sietnice.<\/p>\n 4) Pravidelne chodievajte na prevent\u00edvne prehliadky: Pom\u00e1haj\u00fa sledova\u0165 v\u00fdvoj dioptri\u00ed a zabezpe\u010di\u0165 presn\u00fa korekciu zraku.<\/p>\n 5) Neobvi\u0148ujte len obrazovky: Zistenia sa net\u00fdkaj\u00fa len digit\u00e1lnych zariaden\u00ed. Podobn\u00e9 mechanizmy sa m\u00f4\u017eu uplat\u0148ova\u0165 aj pri \u010d\u00edtan\u00ed a kreslen\u00ed v slabom osvetlen\u00ed. Kombin\u00e1cia pr\u00e1ce na bl\u00edzko a slab\u00e9ho svetla m\u00f4\u017ee by\u0165 rizikov\u00e1.<\/p>\n Krist\u00edna Bern\u00e1tov\u00e1 vy\u0161tudovala optometriu na Pr\u00edrodovedeckej fakulte Univerzity Palack\u00e9ho v Olomouci. Po\u010das \u0161t\u00fadia z\u00edskala aj zahrani\u010dn\u00e9 sk\u00fasenosti na Hochschule Aalen v Nemecku a od roku 2018 sa venuje optometrii a o\u010dnej optike pre dospel\u00fdch. Od roku 2024 je tie\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou t\u00edmu detsk\u00e9ho o\u010dn\u00e9ho centra a optiky eyekido<\/a>, kde sa \u0161pecializuje na detsk\u00fa optometriu. Venuje sa komplexn\u00fdm vy\u0161etreniam det\u00ed, sleduje v\u00fdvoj ich zraku a podie\u013ea sa na mana\u017emente progres\u00edvnej myopie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Mnoh\u00ed si myslia, \u017ee za kr\u00e1tkozrakos\u0165 u det\u00ed m\u00f4\u017eu v s\u00fa\u010dasnej dobe \u010doraz viac obrazovky. Najnov\u0161ia \u0161t\u00fadia v\u00e1s…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":160179,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[8],"tags":[33,43,40,42,36,50,49,48],"class_list":["post-160178","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-svet","tag-news","tag-sk","tag-slovak","tag-slovencina","tag-spravy","tag-svet","tag-world","tag-world-news"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117151527218225293","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/160178","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=160178"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/160178\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/160179"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=160178"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=160178"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=160178"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}