{"id":169164,"date":"2026-09-03T07:55:08","date_gmt":"2026-09-03T07:55:08","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/169164\/"},"modified":"2026-09-03T07:55:08","modified_gmt":"2026-09-03T07:55:08","slug":"europa-sa-bez-ruskeho-plynu-zaobide-rizikom-zostavaju-vysoke-ceny-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/169164\/","title":{"rendered":"Eur\u00f3pa sa bez rusk\u00e9ho plynu zaob\u00edde, rizikom zost\u00e1vaj\u00fa vysok\u00e9 ceny"},"content":{"rendered":"<p>Eur\u00f3pska \u00fania sa dok\u00e1\u017ee \u00faplne zaob\u00eds\u0165 bez dod\u00e1vok rusk\u00e9ho plynu, odstrihnutie sa v\u0161ak pod\u013ea ekonomick\u00e9ho analytika Stanislava P\u00e1nisa prejav\u00ed vo vy\u0161\u0161\u00edch a volatilnej\u0161\u00edch cen\u00e1ch komodity a vo v\u00e4\u010d\u0161om vystaven\u00ed geopolitick\u00fdm rizik\u00e1m. Uviedol to pre port\u00e1l SITA Energetika.&#13;<\/p>\n<p>Vy\u0161\u0161ie ceny plynu v porovnan\u00ed so Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi \u010di \u010c\u00ednou s\u00fa pod\u013ea neho u\u017e v s\u00fa\u010dasnosti v\u00e1\u017enym probl\u00e9mom pre eur\u00f3psku ekonomiku. &#13;<\/p>\n<p>Najv\u00fdraznej\u0161ie zasahuj\u00fa energeticky n\u00e1ro\u010dn\u00e9 odvetvia, medzi ktor\u00e9 patr\u00ed napr\u00edklad chemick\u00fd priemysel.&#13;<\/p>\n<p> <br \/>\nDrah\u00fd plyn oslabuje eur\u00f3psky priemysel<\/p>\n<p>P\u00e1nis upozornil, \u017ee ve\u013ekoobchodn\u00e1 cena plynu na eur\u00f3pskom trhu TTF sa aktu\u00e1lne pohybuje na viac ako osemn\u00e1sobku ceny americk\u00e9ho benchmarku Henry Hub. Drah\u00fd plyn sa z\u00e1rove\u0148 premieta aj do cien elektriny, ke\u010f\u017ee plynov\u00e9 elektr\u00e1rne v Eur\u00f3pe na\u010falej \u010dasto ur\u010duj\u00fa jej margin\u00e1lnu cenu.&#13;<\/p>\n<p>Pod\u013ea analytika tento v\u00fdvoj prispieva aj k \u00fatlmu priemyselnej v\u00fdroby. Ako pr\u00edklad uviedol Nemecko, kde je pod\u013ea neho priemyseln\u00e1 produkcia pribli\u017ene o 15 % pod maximami z konca roka 2017.&#13;<\/p>\n<p>S\u00fa\u010dasn\u00e9 eur\u00f3pske ceny plynu na \u00farovni pribli\u017ene 75 eur za megawatthodinu pova\u017euje P\u00e1nis za mimoriadne nepriazniv\u00e9 najm\u00e4 pre energeticky n\u00e1ro\u010dn\u00fd priemysel. Ak by sa situ\u00e1cia nezmenila, strata cenovej konkurencieschopnosti pod\u013ea neho m\u00f4\u017ee \u010falej zr\u00fdch\u013eova\u0165 deindustrializ\u00e1ciu Eur\u00f3py.&#13;<\/p>\n<p>Ceny m\u00f4\u017eu vyst\u00fapi\u0165 a\u017e k 100 eur\u00e1m<\/p>\n<p>Rizikom zost\u00e1va aj \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj cien. Pri nepriaznivom scen\u00e1ri a pokra\u010duj\u00facom nap\u00e4t\u00ed na Bl\u00edzkom v\u00fdchode by sa pod\u013ea P\u00e1nisa mohli eur\u00f3pske ceny plynu dosta\u0165 a\u017e k hranici 100 eur za megawatthodinu.&#13;<\/p>\n<p>\u00dapln\u00e9 ukon\u010denie dovozu rusk\u00e9ho plynu tak pod\u013ea analytika nemo\u017eno posudzova\u0165 len z poh\u013eadu fyzickej dostupnosti suroviny. D\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom bude aj cena, ktor\u00fa za zmenu dod\u00e1vate\u013eskej \u0161trukt\u00fary zaplatia eur\u00f3pske firmy a spotrebitelia.&#13;<\/p>\n<p> Zdroj <a href=\"https:\/\/sita.sk\/venergetike\/europa-zvladne-koniec-ruskeho-plynu-rizikom-zostavaju-vysoke-ceny\/\" style=\"color:#747474\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\">WebNoviny.sk<\/a> \u00a9 SITA V\u0161etky pr\u00e1va vyhraden\u00e9 <\/p>\n<p>Platy na Slovensku sa zastavili v raste, re\u00e1lne z\u00e1robky po dvoch rokoch klesli<img decoding=\"async\" width=\"100%\" src=\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/3487368.jpg\" alt=\"platy na slovensku sa zastavili v raste realne zarobky po dvoch rokoch klesli\"\/><\/p>\n<p>Rast nomin\u00e1lnej mzdy sa v druhom \u0161tvr\u0165roku 2026 spomalil. Hrub\u00e9 mesa\u010dn\u00e9 z\u00e1robky boli s\u00edce medziro\u010dne v priemere o 3,2 % vy\u0161\u0161ie, to v\u0161ak nesta\u010dilo na pokrytie infl\u00e1cie a re\u00e1lna mzda preto po dva a pol roku nepretr\u017eit\u00e9ho zvy\u0161ovania klesla. Informoval o tom \u0160tatistick\u00fd \u00farad (\u0160\u00da) SR. Pod\u013ea analytikov bude pomal\u0161\u00ed rast miezd pokra\u010dova\u0165 aj na\u010falej.&#13;<\/p>\n<p>Priemern\u00e1 nomin\u00e1lna mesa\u010dn\u00e1 mzda zamestnanca v slovenskom hospod\u00e1rstve dosiahla v druhom \u0161tvr\u0165roku 2026 \u00farove\u0148 1 707 eur, medziro\u010dne vzr\u00e1stla o 3,2 %. V hrubom si tak zamestnanci polep\u0161ili v priemere o 53 eur. &#13;<\/p>\n<p>Tempo nomin\u00e1lneho rastu miezd v\u0161ak v\u00fdrazne spomalilo a dosiahlo najni\u017e\u0161iu \u00farove\u0148 za posledn\u00fdch \u0161es\u0165 rokov.&#13;<\/p>\n<p>Mzdy po zoh\u013eadnen\u00ed infl\u00e1cie<\/p>\n<p>Po zoh\u013eadnen\u00ed miery infl\u00e1cie sa mzdy re\u00e1lne zn\u00ed\u017eili o 0,5 %. Ich medziro\u010dn\u00fd rast sa tak po dva a pol roku preru\u0161il. Naposledy klesla re\u00e1lna mzda v tre\u0165om \u0161tvr\u0165roku 2023. Sez\u00f3nne o\u010disten\u00e1 priemern\u00e1 mzda medzikvart\u00e1lne vzr\u00e1stla o 0,6 %.&#13;<\/p>\n<p>Priemern\u00e1 nomin\u00e1lna mzda vzr\u00e1stla v 16 z 19 sledovan\u00fdch odvetv\u00ed. Tempo rastu hrub\u00fdch z\u00e1robkov sa pohybovalo od 1,8 % v administrat\u00edvnych slu\u017eb\u00e1ch po 9,8 % v oblasti nehnute\u013enost\u00ed. V troch odvetviach hrub\u00e9 mzdy klesli. Najv\u00fdraznej\u0161ie to bolo vo verejnej spr\u00e1ve, a to o 4,8 %. Mierny pokles zaznamenali aj zamestnanci v oblasti vzdel\u00e1vania, a to o 0,2 % a v dod\u00e1vke vody o 0,1 %.&#13;<\/p>\n<p>Rozdiely v odvetviach<\/p>\n<p>Po zoh\u013eadnen\u00ed infl\u00e1cie si re\u00e1lny rast miezd udr\u017ealo 12 z 19 odvetv\u00ed. Najv\u00fdraznej\u0161ie sa zv\u00fd\u0161ila k\u00fapna sila z\u00e1robkov v \u010dinnostiach v oblasti nehnute\u013enost\u00ed, a to o 5,9 %. V ostatn\u00fdch odvetviach sa re\u00e1lny rast miezd pohyboval od 0,3 % v obchode po 4,6 % v \u0165a\u017ebe a dob\u00fdvan\u00ed. V siedmych odvetviach re\u00e1lne z\u00e1robky medziro\u010dne klesli. Najv\u00fdraznej\u0161ie to bolo vo verenej spr\u00e1ve, kde sa platy medziro\u010dne zn\u00ed\u017eili o 8,2 %. Najmen\u0161\u00ed pokles re\u00e1lnej mzdy evidovali zamestnanci v umen\u00ed, z\u00e1bave a rekre\u00e1cii (0,1 %).&#13;<\/p>\n<p>V priemysle a obchode si mzdy udr\u017eali nomin\u00e1lny aj re\u00e1lny rast. V priemysle dosiahla priemern\u00e1 hrub\u00e1 mesa\u010dn\u00e1 mzda 1 878 eur. Medziro\u010dne sa zv\u00fd\u0161ila o 4,9 % a jej re\u00e1lna hodnota o 1,2 %. V obchode vzr\u00e1stla priemern\u00e1 nomin\u00e1lna mzda o 4 % na 1 596 eur, po zoh\u013eadnen\u00ed infl\u00e1cie bola vy\u0161\u0161ia o 0,3 %.&#13;<\/p>\n<p>Najvy\u0161\u0161iu priemern\u00fa mesa\u010dn\u00fa mzdu nad 2 900 eur mali po\u010das druh\u00e9ho \u0161tvr\u0165roka 2026 zamestnanci vo finan\u010dn\u00fdch a pois\u0165ovac\u00edch slu\u017eb\u00e1ch, ale aj v dod\u00e1vke elektriny a plynu. Najni\u017e\u0161ie z\u00e1robky si na\u010falej zachovali zamestnanci v ubytovac\u00edch a stravovac\u00edch slu\u017eb\u00e1ch, kde priemern\u00e1 mzda dosiahla 974 eur, ako jedin\u00e9 odvetvie ostalo pod hranicou tis\u00edc eur.&#13;<\/p>\n<p>Priemern\u00e9 mzdy v krajoch<\/p>\n<p>Nadpriemern\u00fa mzdu si na\u010falej udr\u017eal len Bratislavsk\u00fd kraj, kde platy presiahli 2 000 eur. V ostatn\u00fdch krajoch sa priemern\u00e9 mzdy pohybovali od 1 359 eur v Pre\u0161ovskom kraji po 1 643 eur v Ko\u0161ickom kraji. Nomin\u00e1lna mzda medziro\u010dne vzr\u00e1stla vo v\u0161etk\u00fdch \u00f4smich regi\u00f3noch, jej re\u00e1lna hodnota v\u0161ak iba v troch. Najvy\u0161\u0161\u00ed nomin\u00e1lny aj re\u00e1lny rast zaznamenal Pre\u0161ovsk\u00fd kraj, v ktorom je v\u0161ak dlhodobo najni\u017e\u0161ia priemern\u00e1 mzda spomedzi v\u0161etk\u00fdch regi\u00f3nov. Hrub\u00e9 mzdy sa zv\u00fd\u0161ili o 4,6 %, re\u00e1lne st\u00fapli o 0,9 %. Po zoh\u013eadnen\u00ed infl\u00e1cie vzr\u00e1stla priemern\u00e1 mzda aj v \u017dilinskom kraji o 0,8 % a Nitrianskom kraji o 0,3 %. V Tren\u010dianskom kraji zostala re\u00e1lna mzda medziro\u010dne bez zmeny. V ostatn\u00fdch \u0161tyroch regi\u00f3noch klesla, najv\u00fdraznej\u0161ie v Ko\u0161ickom kraji o 2,7 %.&#13;<\/p>\n<p>Za prv\u00fd polrok 2026 dosiahla priemern\u00e1 nomin\u00e1lna mesa\u010dn\u00e1 mzda v hospod\u00e1rstve SR 1 659 eur a medziro\u010dne vzr\u00e1stla o 4,6 %. Napriek poklesu v samotnom druhom \u0161tvr\u0165roku si za prv\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov roka re\u00e1lna mzda e\u0161te udr\u017eala medziro\u010dn\u00fd rast o 0,9 %.&#13;<\/p>\n<p>Tlak na ceny slu\u017eieb<\/p>\n<p>Spomalenie rastu priemernej mzdy prekvapil aj analytikov. Jej medziro\u010dn\u00fd rast v druhom \u0161tvr\u0165roku o 3,2 % bol pod\u013ea analytika Slovenskej sporite\u013ene Mari\u00e1na Ko\u010di\u0161a pod \u00farov\u0148ou ich odhadov.&#13;<\/p>\n<p>\u201eDynamiku rastu nomin\u00e1lnych miezd v druhom kvart\u00e1li tlmil aj vysok\u00fd porovn\u00e1vac\u00ed z\u00e1klad. V rovnakom obdob\u00ed minul\u00e9ho roka vzr\u00e1stli mzdy a\u017e o 8,8 %, pri\u010dom k tomuto v\u00fdsledku v\u00fdrazne prispeli jednorazov\u00e9 odmeny vo verejnom sektore. S t\u00fdmto b\u00e1zick\u00fdm efektom je konzistentn\u00fd aj v\u00fdvoj v jednotliv\u00fdch odvetviach, ke\u010f mzdy vo verejnej spr\u00e1ve medziro\u010dne klesli o 4,8 % a vo vzdel\u00e1van\u00ed o 0,2 %, zatia\u013e \u010do napr\u00edklad v priemysle st\u00e1le r\u00e1stli o 4,9 %. Z poh\u013eadu poklesu re\u00e1lnych miezd je z\u00e1rove\u0148 d\u00f4le\u017eit\u00e9 doda\u0165, \u017ee k infl\u00e1cii v tomto roku v\u00fdrazne prispieva rast cien energi\u00ed, najm\u00e4 tepla. Jeho dosah na rozpo\u010dty podstatnej \u010dasti dom\u00e1cnost\u00ed v\u0161ak zmier\u0148uj\u00fa energo\u0161eky. Tie nemenia samotn\u00fd \u0161tatistick\u00fd \u00fadaj o re\u00e1lnej mzde, ale zlep\u0161uj\u00fa disponibiln\u00fd pr\u00edjem a k\u00fapnu silu dom\u00e1cnost\u00ed. Pod\u013ea na\u0161ich odhadov by po zoh\u013eadnen\u00ed tejto pomoci bol v\u00fdvoj k\u00fapnej sily v druhom kvart\u00e1li pribli\u017ene stagnuj\u00faci,\u201c zhodnotil analytik.&#13;<\/p>\n<p>Dodal, \u017ee rast miezd ost\u00e1va jedn\u00fdm z faktorov, ktor\u00e9 udr\u017eiavaj\u00fa tlak najm\u00e4 na ceny slu\u017eieb, hoci aj ten sa s postupn\u00fdm spoma\u013eovan\u00edm mzdovej dynamiky zmier\u0148uje. \u201eO\u010dak\u00e1vame, \u017ee v nasleduj\u00facich \u0161tvr\u0165rokoch bude dynamika rastu miezd v porovnan\u00ed s druh\u00fdm kvart\u00e1lom mierne vy\u0161\u0161ia a za cel\u00fd rok dosiahne rast nomin\u00e1lnych miezd v priemere \u00farove\u0148 bl\u00edzko 5 %. Rast re\u00e1lnych miezd by sa mal v tomto roku pohybova\u0165 okolo 1,3 %. Ak zoh\u013eadn\u00edme aj energopomoc v podobe energo\u0161ekov, ktor\u00e9 zmier\u0148uj\u00fa n\u00e1rast n\u00e1kladov na teplo, rast k\u00fapnej sily dom\u00e1cnost\u00ed by mohol by\u0165 pod\u013ea na\u0161ich odhadov pribli\u017ene o pol percentu\u00e1lneho bodu vy\u0161\u0161\u00ed. Kone\u010dn\u00fd v\u00fdvoj bude, samozrejme, z\u00e1visie\u0165 najm\u00e4 od infl\u00e1cie, ktor\u00fa aktu\u00e1lne o\u010dak\u00e1vame v priemere na \u00farovni okolo 3,7 %,\u201c dodal Ko\u010di\u0161.&#13;<\/p>\n<p>Nap\u00e4t\u00fd trh pr\u00e1ce<\/p>\n<p>Podobn\u00fd v\u00fdh\u013ead m\u00e1 aj analytik UniCredit Bank \u013dubom\u00edr Kor\u0161\u0148\u00e1k, ktor\u00fd rovnako odhaduje spomalenie rastu nomin\u00e1lnych miezd smerom k 5 %. Na dynamike rastu miezd sa pod\u013ea analytika bude odr\u00e1\u017ea\u0165 pokra\u010duj\u00faca fi\u0161k\u00e1lna konsolid\u00e1cia a zmrazenie miezd vo verejnej spr\u00e1ve.&#13;<\/p>\n<p>\u201eRast miezd v komer\u010dnej \u010dasti ekonomiky bude i na\u010falej podporovan\u00fd relat\u00edvne nap\u00e4t\u00fdm trhom pr\u00e1ce, a to i napriek jeho aktu\u00e1lnemu i o\u010dak\u00e1van\u00e9mu \u010diasto\u010dn\u00e9mu ochladeniu (n\u00e1rast nezamestnanosti, resp. predpokladan\u00fd \u00fabytok vo\u013en\u00fdch pracovn\u00fdch miezd). K rastu miezd prispeje i minuloro\u010dn\u00e9 zr\u00fdchlenie infl\u00e1cie (sp\u00e4tn\u00e1 index\u00e1cia miezd), \u010di prudk\u00fd rast minim\u00e1lnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre \u010fal\u0161ie zr\u00fdch\u013eovanie miezd v s\u00fakromnom sektore m\u00f4\u017ee by\u0165 postupne uzatv\u00e1ran\u00fd spoma\u013euj\u00facim sa rastom ziskovosti podnikov, i v d\u00f4sledku negat\u00edvnych dopadov fi\u0161k\u00e1lnej konsolid\u00e1cie (a vy\u0161\u0161ieho da\u0148ov\u00e9ho za\u0165a\u017eenia s\u00fakromn\u00e9ho sektora). To m\u00f4\u017ee spomali\u0165 aj prenos vy\u0161\u0161ej infl\u00e1cie do miezd,\u201c zhodnotil Kor\u0161\u0148\u00e1k.   &#13;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Eur\u00f3pska \u00fania sa dok\u00e1\u017ee \u00faplne zaob\u00eds\u0165 bez dod\u00e1vok rusk\u00e9ho plynu, odstrihnutie sa v\u0161ak pod\u013ea ekonomick\u00e9ho analytika Stanislava P\u00e1nisa&hellip;\n","protected":false},"author":2,"featured_media":169165,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[3],"tags":[1163,1169,66,57,56,48059,55,635,1165,142,43,40,42,1167,343,36,1164,1166,1168],"class_list":["post-169164","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-europa","tag-aktualne-spravy","tag-auto-moto","tag-ekonomika","tag-eu","tag-europa","tag-europa-sa-bez","tag-europe","tag-financie","tag-najnovsie-spravy","tag-politika","tag-sk","tag-slovak","tag-slovencina","tag-soubiznis","tag-spravodajstvo","tag-spravy","tag-spravy-dnes","tag-spravy-zo-sveta","tag-technika"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117206039225267967","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/169164","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=169164"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/169164\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/169165"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=169164"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=169164"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=169164"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}