{"id":170163,"date":"2026-09-04T07:49:08","date_gmt":"2026-09-04T07:49:08","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/170163\/"},"modified":"2026-09-04T07:49:08","modified_gmt":"2026-09-04T07:49:08","slug":"proti-bolo-iba-slovensko-bratislava-zablokovala-plan-ktory-mal-zmenit-sankcie-voci-rusku-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/170163\/","title":{"rendered":"Proti bolo iba Slovensko. Bratislava zablokovala pl\u00e1n, ktor\u00fd mal zmeni\u0165 sankcie vo\u010di Rusku"},"content":{"rendered":"

4.9.2026 (SITA.sk) – Slovensko zostalo jedinou krajinou Eur\u00f3pskej \u00fanie, ktor\u00e1 odmietla n\u00e1vrh na pred\u013a\u017eenie platnosti individu\u00e1lnych sankci\u00ed proti Rusku zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u0161iestich na 12 mesiacov. Ve\u013evyslanci \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn sa preto v stredu na zmene nedohodli. Informoval o tom port\u00e1l Politico<\/a> s odvolan\u00edm sa na troch diplomatov. <\/p>\n

\u00dania chcela interval pred\u013a\u017ei\u0165 na jeden rok, aby sa vyhla opakovan\u00fdm rokovaniam. Na zmenu je v\u0161ak potrebn\u00fd jednomyse\u013en\u00fd s\u00fahlas v\u0161etk\u00fdch 27 \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov a Bratislava bola pod\u013ea Politica jedin\u00fdm odporcom n\u00e1vrhu. <\/p>\n

\u201eZjavne maj\u00fa nejak\u00e9 n\u00e1mietky. Mysl\u00edm si, \u017ee sme ich u\u017e po\u010duli,\u201c povedal jeden z diplomatov E\u00da, ktor\u00fd vzh\u013eadom na neverejn\u00fd charakter rokovan\u00ed vyst\u00fapil anonymne. <\/p>\n

Slovensk\u00e1 vl\u00e1da konkr\u00e9tne d\u00f4vody svojho postoja nevysvetlila. Jej hovorca sa odmietol vyjadri\u0165 a poskytol stanovisko ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. \u201eDiskusie o pravidelnom \u0161es\u0165mesa\u010dnom presk\u00faman\u00ed sank\u010dn\u00e9ho re\u017eimu … pokra\u010duj\u00fa a o\u010dak\u00e1va sa, \u017ee bud\u00fa ukon\u010den\u00e9 do 15. septembra 2026,\u201c uviedol rezort diplomacie.<\/p>\n

\u0160es\u0165mesa\u010dn\u00fd cyklus obnovovania sankci\u00ed bol p\u00f4vodne kompromisom, ktor\u00fd mal vyhovie\u0165 b\u00fdval\u00e9mu ma\u010farsk\u00e9mu premi\u00e9rovi Viktorovi Orb\u00e1novi. Budape\u0161\u0165 pravideln\u00e9 term\u00edny vyu\u017e\u00edvala na vyv\u00edjanie tlaku na ostatn\u00e9 vl\u00e1dy E\u00da a z\u00edskavanie \u00fastupkov. <\/p>\n

Rokovania ve\u013evyslancov sa t\u00fdkali aj n\u00e1vrhu zaradi\u0165 na sank\u010dn\u00fd zoznam \u010fal\u0161\u00edch 27 os\u00f4b a spolo\u010dnost\u00ed, \u010do by znamenalo zmrazenie ich majetku v E\u00da. O navrhovan\u00fdch zmen\u00e1ch a pred\u013a\u017een\u00ed sankci\u00ed bud\u00fa \u010falej rokova\u0165 technick\u00ed experti na sank\u010dn\u00fa politiku.<\/p>\n

Individu\u00e1lne sankcie predstavuj\u00fa jeden z dvoch hlavn\u00fdch sank\u010dn\u00fdch r\u00e1mcov E\u00da vo\u010di Rusku, druh\u00fdm s\u00fa ekonomick\u00e9 sankcie. P\u00f4vodne sa oba re\u017eimy museli obnovova\u0165 ka\u017ed\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov. Ekonomick\u00e9 sankcie v\u0161ak \u00dania v j\u00fani pred\u013a\u017eila na 12 mesiacov a v s\u00fa\u010dasnosti platia do j\u00fala 2027. <\/p>\n

Zdroj WebNoviny.sk<\/a> \u00a9 SITA V\u0161etky pr\u00e1va vyhraden\u00e9 <\/p>\n

Za\u010diatok \u0161koly \u00fato\u010d\u00ed na rodinn\u00e9 rozpo\u010dty, no m\u00f4\u017ee da\u0165 de\u0165om in\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa finan\u010dn\u00fa lekciu\"zaciatok<\/p>\n

N\u00e1vrat det\u00ed do \u0161kolsk\u00fdch lav\u00edc neznamen\u00e1 pre rodiny iba koniec pr\u00e1zdnin a n\u00e1vrat k pravideln\u00e9mu re\u017eimu. September prin\u00e1\u0161a aj v\u00fdrazn\u00fd n\u00e1por na rodinn\u00e9 rozpo\u010dty. \u0160kolsk\u00e9 pom\u00f4cky, oble\u010denie, obuv, poplatky \u0161kole \u010di \u0161kolsk\u00e9mu klubu a \u010fal\u0161ie v\u00fddavky sa koncentruj\u00fa do kr\u00e1tkeho obdobia, pri\u010dom pod\u013ea prieskumu 365.bank vn\u00edma za\u010diatok \u0161kolsk\u00e9ho roka ako z\u00e1\u0165a\u017e pre rodinn\u00fd rozpo\u010det 68 % slovensk\u00fdch rodi\u010dov. Viac ako \u0161es\u0165 z desiatich op\u00fdtan\u00fdch z\u00e1rove\u0148 o\u010dak\u00e1va, \u017ee tento rok bude finan\u010dne n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00ed ako vlani. <\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia skupina rodi\u010dov, 35 %, odhaduje v\u00fddavky spojen\u00e9 so za\u010diatkom \u0161kolsk\u00e9ho roka na 101 a\u017e 200 eur. Pribli\u017ene \u0161tvrtina sa pod\u013ea prieskumu zmest\u00ed do 100 eur, no takmer 70 % rodi\u010dov o\u010dak\u00e1va n\u00e1klady od 101 eur vy\u0161\u0161ie. Najviac pe\u0148az\u00ed odch\u00e1dza na \u0161kolsk\u00e9 pom\u00f4cky, p\u00edsacie potreby, u\u010debnice a pracovn\u00e9 zo\u0161ity, ktor\u00e9 uviedlo 55 % rodi\u010dov. Nasleduje oble\u010denie a obuv pre deti s 52 % a poplatky \u0161kole alebo \u0161kolsk\u00e9mu klubu, ktor\u00e9 ozna\u010dilo 46 % op\u00fdtan\u00fdch. <\/p>\n

\u0160kola stoj\u00ed rodi\u010dov st\u00e1le viac<\/p>\n

Rast\u00face ceny pritom rodi\u010dia poci\u0165uj\u00fa aj v samotn\u00fdch n\u00e1kladoch na vzdel\u00e1vanie. Pod\u013ea \u00fadajov \u0160tatistick\u00e9ho \u00faradu SR, ktor\u00e9 uv\u00e1dza V\u00daB banka, v j\u00fali 2026 medziro\u010dne zdra\u017eeli kancel\u00e1rske a kresliace potreby o 2,7 %. N\u00e1klady na prim\u00e1rne vzdel\u00e1vanie vzr\u00e1stli o 5,4 % a na sekund\u00e1rne vzdel\u00e1vanie a\u017e o 12,2 %. <\/p>\n

\u201eSlovensk\u00e9 rodiny ka\u017edoro\u010dne \u010delia rast\u00facim n\u00e1kladom v s\u00favislosti so za\u010diatkom \u0161kolsk\u00e9ho roka a vzdel\u00e1van\u00edm,\u201c hovor\u00ed analytik V\u00daB banky Michal Lehuta. Ako dod\u00e1va, pri priemernej \u010distej mzde na Slovensku vo v\u00fd\u0161ke 1 416 eur za rok 2025 ide najm\u00e4 pre rodiny s dvomi \u010di viacer\u00fdmi \u0161kol\u00e1kmi o z\u00e1sadn\u00fd z\u00e1sah do mesa\u010dn\u00e9ho rozpo\u010dtu. Rodiny preto pod\u013ea odborn\u00edkov nemusia \u010daka\u0165 na september, aby za\u010dali rie\u0161i\u0165 \u0161kolsk\u00e9 v\u00fddavky. <\/p>\n

\u201ePl\u00e1novanie n\u00e1razov\u00fdch v\u00fddavkov je d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou finan\u010dnej stability rodiny. Ak si rodi\u010dia nastavia odkladanie men\u0161ej sumy na tento \u00fa\u010del mesa\u010dne, napr\u00edklad 30 eur na die\u0165a, v septembri ich n\u00e1vrat do \u0161koly neprekvap\u00ed,\u201c vysvet\u013euje \u0160tefan Hronec, expert na finan\u010dn\u00e9 vzdel\u00e1vanie V\u00daB banky. <\/p>\n

Prieskum 365.bank z\u00e1rove\u0148 uk\u00e1zal, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina rodi\u010dov financuje n\u00e1kup \u0161kolsk\u00fdch potrieb z be\u017en\u00e9ho pr\u00edjmu, uviedlo to 67 % respondentov. \u010eal\u0161\u00edch 34 % siaha po \u00faspor\u00e1ch a len necel\u00e1 p\u00e4tina rodi\u010dov si na \u0161kolsk\u00e9 v\u00fddavky vytv\u00e1ra osobitn\u00fa finan\u010dn\u00fa rezervu. Pr\u00e1ve pravideln\u00e9 odkladanie men\u0161\u00edch s\u00fam po\u010das roka tak m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 zmierni\u0165 n\u00e1raz, ktor\u00fd september rodinn\u00e9mu rozpo\u010dtu sp\u00f4sobuje. <\/p>\n

Vreckov\u00e9 m\u00e1 nau\u010di\u0165 deti hospod\u00e1ri\u0165<\/p>\n

Za\u010diatok \u0161kolsk\u00e9ho roka v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 z\u00e1rove\u0148 vhodn\u00fdm momentom na in\u00fa finan\u010dn\u00fa lekciu. Nau\u010di\u0165 deti, ako s peniazmi hospod\u00e1ri\u0165. Jedn\u00fdm z najjednoduch\u0161\u00edch n\u00e1strojov je vreckov\u00e9. Pod\u013ea prieskumu Home Creditu dost\u00e1va vreckov\u00e9 pravidelne 35 % \u0161kol\u00e1kov, \u010fal\u0161\u00edch 38 % ho dost\u00e1va nepravidelne pod\u013ea potreby. Viac ako polovica det\u00ed, konkr\u00e9tne 51 %, dostane prv\u00e9 vreckov\u00e9 a\u017e po dov\u0155\u0161en\u00ed 11 rokov a \u0161tvrtina a\u017e od 14 rokov. <\/p>\n

V\u00fd\u0161ka vreckov\u00e9ho sa pritom medzi rodinami v\u00fdrazne l\u00ed\u0161i. Tri z desiatich det\u00ed dost\u00e1vaj\u00fa najviac 12 eur mesa\u010dne, \u010fal\u0161ia \u0161tvrtina 13 a\u017e 20 eur a pribli\u017ene p\u00e4tina 20 a\u017e 40 eur. Nad 40 eur mesa\u010dne dost\u00e1va pod\u013ea prieskumu 23 % det\u00ed, zatia\u013e \u010do 12 % \u0161kol\u00e1kov m\u00e1 k dispoz\u00edcii najviac \u0161es\u0165 eur. <\/p>\n

\u201eS vreckov\u00fdm je spravidla vhodn\u00e9 za\u010da\u0165 vtedy, ke\u010f die\u0165a pozn\u00e1 hodnotu pe\u0148az\u00ed a dok\u00e1\u017ee pochopi\u0165, \u017ee ak ich minie, \u010fal\u0161ie dostane a\u017e v \u010fal\u0161om dohodnutom term\u00edne,\u201c rad\u00ed ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovsk\u00fd. Pod\u013ea neho by v\u00fd\u0161ka vreckov\u00e9ho nemala by\u0165 v\u00fdsledkom porovn\u00e1vania so spolu\u017eiakmi, ale mala by zoh\u013ead\u0148ova\u0165 vek die\u0165a\u0165a, mo\u017enosti rodiny a predov\u0161etk\u00fdm to, \u010do si m\u00e1 die\u0165a z t\u00fdchto pe\u0148az\u00ed samo hradi\u0165. <\/p>\n

Prieskum z\u00e1rove\u0148 ukazuje, kam vreckov\u00e9 naj\u010dastej\u0161ie smeruje. Jednozna\u010dne vedie be\u017en\u00fd konzum, teda jedlo, n\u00e1poje a sladkosti, ktor\u00e9 uviedlo 62 % det\u00ed. Na bud\u00facnos\u0165 mysl\u00ed a peniaze si spor\u00ed 27 % \u0161kol\u00e1kov. \u010eal\u0161ie peniaze smeruj\u00fa na vo\u013eno\u010dasov\u00e9 aktivity, kozmetiku \u010di starostlivos\u0165 o vzh\u013ead a oble\u010denie. <\/p>\n

Minut\u00e9 peniaze netreba hne\u010f doplni\u0165 <\/p>\n

Podobn\u00fd obraz prin\u00e1\u0161a aj prieskum medzi \u017eiakmi druh\u00e9ho stup\u0148a z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l, ktor\u00fd realizoval in\u0161tit\u00fat INESS spolu s investi\u010dnou platformou Finax v r\u00e1mci Ekonomickej olympi\u00e1dy. Vreckov\u00e9 m\u00e1 k dispoz\u00edcii 82 % op\u00fdtan\u00fdch \u017eiakov, no pribli\u017ene polovica ho nedost\u00e1va pravidelne. Pravidelne si pritom odklad\u00e1 peniaze iba 27 % \u017eiakov. \u010eal\u0161\u00edch 63 % spor\u00ed len pr\u00edle\u017eitostne, napr\u00edklad z darov alebo pe\u0148az\u00ed z\u00edskan\u00fdch pri sviatkoch. Pr\u00e1ve pravidelnos\u0165 je pod\u013ea odborn\u00edkov pri vreckovom d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ne\u017e jeho samotn\u00e1 v\u00fd\u0161ka. <\/p>\n

\u201eVreckov\u00e9 je jedn\u00fdm z najjednoduch\u0161\u00edch sp\u00f4sobov, ako rozv\u00edja\u0165 finan\u010dn\u00e9 zru\u010dnosti priamo od detstva. Nejde pritom nevyhnutne o v\u00fd\u0161ku sumy, ale najm\u00e4 o to, aby die\u0165a vedelo, kedy peniaze dostane a na ak\u00e9 obdobie mu maj\u00fa vysta\u010di\u0165,\u201c hovor\u00ed Linda G\u00e1likov\u00e1, Head of PR vo Finaxe. Vreckov\u00e9 pod\u013ea nej pre die\u0165a predstavuje ur\u010dit\u00fa obdobu v\u00fdplaty a pr\u00e1ve pravidelnos\u0165 mu umo\u017e\u0148uje nau\u010di\u0165 sa pl\u00e1nova\u0165. <\/p>\n

Naj\u010dastej\u0161ie mesa\u010dn\u00e9 vreckov\u00e9 \u017eiakov druh\u00e9ho stup\u0148a sa pod\u013ea prieskumu pohybuje medzi 11 a 50 eurami, pri\u010dom t\u00fato sumu uviedlo 45 % det\u00ed. Najviac 10 eur dost\u00e1va \u010fal\u0161ia v\u00fdznamn\u00e1 skupina \u0161kol\u00e1kov. Sumu od 50 do 100 eur m\u00e1 7 % op\u00fdtan\u00fdch a viac ako 100 eur menej ako 2 %. Takmer ka\u017ed\u00fd piaty \u0161kol\u00e1k vreckov\u00e9 nedost\u00e1va v\u00f4bec. <\/p>\n

Odborn\u00edci sa zhoduj\u00fa aj v tom, \u017ee rodi\u010dia by nemali deti pri ka\u017edom finan\u010dnom rozhodnut\u00ed zachra\u0148ova\u0165. Ak die\u0165a minie cel\u00e9 vreckov\u00e9 pr\u00edli\u0161 skoro, m\u00f4\u017ee by\u0165 u\u017eito\u010dnej\u0161ie necha\u0165 ho po\u010dka\u0165 na \u010fal\u0161iu dohodnut\u00fa platbu, ne\u017e mu peniaze okam\u017eite doplni\u0165. \u201eAk die\u0165a minie vreckov\u00e9 za p\u00e1r dn\u00ed, rodi\u010d nemus\u00ed hne\u010f siaha\u0165 do pe\u0148a\u017eenky a zachra\u0148ova\u0165 situ\u00e1ciu,\u201c vysvet\u013euje odborn\u00edk FinGO.sk Zolt\u00e1n \u010cikes. Pr\u00e1ve sk\u00fasenos\u0165, \u017ee minut\u00e9 peniaze u\u017e nemo\u017eno min\u00fa\u0165 znova, m\u00f4\u017ee by\u0165 pod\u013ea neho cennou lekciou. <\/p>\n

Sporenie s konkr\u00e9tnym cie\u013eom<\/p>\n

Z\u00e1kladom pritom nemus\u00ed by\u0165 komplikovan\u00e9 finan\u010dn\u00e9 vzdel\u00e1vanie. Die\u0165a sa m\u00f4\u017ee u\u010di\u0165 priamo pri be\u017enom n\u00e1kupe \u0161kolsk\u00fdch potrieb. Rodi\u010d mu m\u00f4\u017ee ur\u010di\u0165 rozpo\u010det na pera\u010dn\u00edk \u010di v\u00fdtvarn\u00e9 potreby a necha\u0165 ho rozhodn\u00fa\u0165, \u010di si vyberie lacnej\u0161\u00ed v\u00fdrobok alebo bude musie\u0165 u\u0161etri\u0165 na inej polo\u017eke. Takto sa prirodzene u\u010d\u00ed, \u017ee rozpo\u010det m\u00e1 hranice a ka\u017ed\u00e9 rozhodnutie ovplyv\u0148uje \u010fal\u0161ie mo\u017enosti. <\/p>\n

D\u00f4le\u017eitou lekciou je aj rozli\u0161ovanie medzi t\u00fdm, \u010do die\u0165a potrebuje, a t\u00fdm, \u010do iba chce. \u0160kolsk\u00e9 pom\u00f4cky \u010di jedlo predstavuj\u00fa in\u00fa kateg\u00f3riu ako nov\u00e1 hra\u010dka, \u010fal\u0161ie tenisky alebo najnov\u0161\u00ed telef\u00f3n. Pod\u013ea Zolt\u00e1na \u010cikesa je preto u\u017eito\u010dn\u00e9 vies\u0165 deti k tomu, aby sa pred n\u00e1kupom zastavili a premysleli si, \u010di im konkr\u00e9tna vec stoj\u00ed za peniaze, ktor\u00e9 na \u0148u min\u00fa. <\/p>\n

Sporenie m\u00e1 zase pod\u013ea odborn\u00edkov v\u00e4\u010d\u0161\u00ed zmysel vtedy, ke\u010f m\u00e1 konkr\u00e9tny cie\u013e. Namiesto abstraktn\u00e9ho \u201e\u0161etrenia do bud\u00facnosti\u201c m\u00f4\u017ee die\u0165a odklada\u0165 peniaze napr\u00edklad na bicykel, stavebnicu, \u0161portov\u00e9 vybavenie alebo in\u00fa vec, po ktorej t\u00fa\u017ei. Postupne tak vid\u00ed s\u00favislos\u0165 medzi t\u00fdm, \u010do si dnes nek\u00fapi, a t\u00fdm, \u010do si m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 nesk\u00f4r.<\/p>\n

Men\u00ed sa pritom aj samotn\u00e1 podoba pe\u0148az\u00ed. K\u00fdm hotovos\u0165 die\u0165a\u0165u umo\u017e\u0148uje fyzicky vidie\u0165, ako bankovky a mince prib\u00fadaj\u00fa a mizn\u00fa, pri platbe kartou \u010di mobilom sa tento pocit str\u00e1ca. Pod\u013ea prieskumu Finaxu st\u00e1le takmer polovica \u0161kol\u00e1kov plat\u00ed v\u00fdlu\u010dne hotovos\u0165ou, pribli\u017ene \u0161tvrtina vyu\u017e\u00edva hotovos\u0165 aspo\u0148 \u010diasto\u010dne a iba 5 % plat\u00ed v\u00fdhradne digit\u00e1lne. <\/p>\n

Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm u\u010dite\u013eom je rodi\u010d<\/p>\n

S prib\u00fadaj\u00facim vekom v\u0161ak m\u00f4\u017eu deti postupne prech\u00e1dza\u0165 aj na \u00fa\u010det a platobn\u00fa kartu. Pod\u013ea \u00fadajov V\u00daB banky rodi\u010dia zria\u010fuj\u00fa de\u0165om \u00fa\u010det v priemere vo veku \u00f4smich rokov. Pr\u00e1ve v tomto obdob\u00ed sa pre mnoh\u00e9 deti m\u00f4\u017ee sta\u0165 vlastn\u00fd \u00fa\u010det, vreckov\u00e9, prv\u00e1 platba kartou \u010di sporenie prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. <\/p>\n

\u201eNamiesto hotovosti odpor\u00fa\u010dame rodi\u010dom nastavi\u0165 de\u0165om pravideln\u00e9 vreckov\u00e9 priamo na \u00fa\u010det. Mlad\u0161\u00edm de\u0165om m\u00f4\u017ee prich\u00e1dza\u0165 t\u00fd\u017edenne, star\u0161\u00edm napr\u00edklad raz mesa\u010dne, v\u010faka \u010domu sa prirodzene u\u010dia pl\u00e1nova\u0165 svoje v\u00fddavky,\u201c uv\u00e1dza \u0160tefan Hronec z V\u00daB banky. <\/p>\n

Finan\u010dn\u00e1 v\u00fdchova sa pritom nemus\u00ed skon\u010di\u0165 pri vreckovom a sporen\u00ed. Star\u0161ie deti m\u00f4\u017eu postupne pochopi\u0165 aj z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy \u00faverov, \u00farokov a dlhu. Rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 je hovori\u0165 s nimi o reklame a tlaku okolia. Ak die\u0165a chce ur\u010dit\u00fd v\u00fdrobok preto, \u017ee ho maj\u00fa spolu\u017eiaci alebo ho videlo na soci\u00e1lnych sie\u0165ach, m\u00f4\u017ee by\u0165 vhodnou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou vysvetli\u0165 mu, \u010do sa mu reklama sna\u017e\u00ed preda\u0165 a pre\u010do. <\/p>\n

Pod\u013ea Zolt\u00e1na \u010cikesa je pritom najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm u\u010dite\u013eom samotn\u00fd rodi\u010d. Ak die\u0165a vid\u00ed, \u017ee rodi\u010dia pl\u00e1nuj\u00fa v\u00fddavky, porovn\u00e1vaj\u00fa ceny, odkladaj\u00fa si peniaze na v\u00e4\u010d\u0161ie ciele a pred n\u00e1kupom prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa, postupne si tieto vzorce osvojuje. \u201eNie je umenie da\u0165 star\u0161iemu die\u0165a\u0165u viac pe\u0148az\u00ed. Umenie je nau\u010di\u0165 ho, ako s nimi rozumne hospod\u00e1ri\u0165,\u201c hovor\u00ed odborn\u00edk FinGO.sk. <\/p>\n

Riziko \u00farazov \u010di straty osobn\u00fdch vec\u00ed<\/p>\n

\u0160kolsk\u00fd rok v\u0161ak neprin\u00e1\u0161a iba finan\u010dn\u00e9 v\u00fddavky. S n\u00e1vratom det\u00ed do \u0161k\u00f4l prib\u00fadaj\u00fa aj aktivity, v\u00fdlety, \u0161portov\u00e9 kurzy \u010di exkurzie, pri ktor\u00fdch treba myslie\u0165 na riziko \u00farazov alebo po\u0161kodenia a straty osobn\u00fdch vec\u00ed. Pod\u013ea Uniqa patria \u00farazy dlhodobo k naj\u010dastej\u0161\u00edm \u0161kodov\u00fdm udalostiam evidovan\u00fdm v \u0161kolskom prostred\u00ed a \u0161koly sa stret\u00e1vaj\u00fa aj so stratou \u010di kr\u00e1de\u017eou vec\u00ed \u017eiakov. <\/p>\n

Z\u00e1kon o v\u00fdchove a vzdel\u00e1van\u00ed pritom garantuje \u017eiakom pr\u00e1vo na n\u00e1hradu \u0161kody, ktor\u00e1 vznikne po\u010das vyu\u010dovania alebo v priamej s\u00favislosti s n\u00edm. \u201eAk m\u00e1 \u0161kola dobre nastaven\u00e9 poistenie zodpovednosti z prev\u00e1dzky \u0161koly, rodi\u010dia nemusia svoje deti individu\u00e1lne pois\u0165ova\u0165,\u201c vysvet\u013euje Zden\u011bk Hru\u0161ka, mana\u017e\u00e9r poistenia majetku a zodpovednosti Uniqa. <\/p>\n

Poistenie \u0161koly m\u00f4\u017ee pod\u013ea Uniqa pokr\u00fdva\u0165 napr\u00edklad \u00faraz po\u010das vyu\u010dovania, \u0161kodu sp\u00f4soben\u00fa in\u00fdm osob\u00e1m alebo stratu \u010di kr\u00e1de\u017e niektor\u00fdch osobn\u00fdch vec\u00ed. T\u00fdka\u0165 sa m\u00f4\u017ee o\u0161atenia, obuvi, prez\u00favok, \u0161kolsk\u00fdch ta\u0161iek \u010di vyu\u010dovac\u00edch a zdravotn\u00fdch pom\u00f4cok. Pri elektronike v\u0161ak treba by\u0165 opatrn\u00fd. \u201eMobiln\u00e9 telef\u00f3ny a in\u00e1 elektronika s\u00fa z poistn\u00e9ho plnenia spravidla vyl\u00fa\u010den\u00e9,\u201c upozor\u0148uje Hru\u0161ka. V\u00fdnimkou m\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00edpady, ke\u010f sa elektronika pou\u017e\u00edva v s\u00favislosti s vyu\u010dovac\u00edm procesom. <\/p>\n

Poistenie zodpovednosti \u0161koly sa z\u00e1rove\u0148 nemus\u00ed t\u00fdka\u0165 iba priestorov \u0161koly. Vz\u0165ahova\u0165 sa m\u00f4\u017ee aj na v\u00fdlety, exkurzie, \u0161portov\u00e9 v\u00fdcviky \u010di s\u00fa\u0165a\u017ee. Nejde v\u0161ak o n\u00e1hradu komplexn\u00e9ho \u00farazov\u00e9ho alebo cestovn\u00e9ho poistenia, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee pokr\u00fdva\u0165 \u010fal\u0161ie rizik\u00e1, napr\u00edklad lie\u010debn\u00e9 \u010di z\u00e1chrann\u00e9 n\u00e1klady. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"4.9.2026 (SITA.sk) – Slovensko zostalo jedinou krajinou Eur\u00f3pskej \u00fanie, ktor\u00e1 odmietla n\u00e1vrh na pred\u013a\u017eenie platnosti individu\u00e1lnych sankci\u00ed proti…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":170164,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[21],"tags":[1163,1169,136,66,635,1165,142,48187,43,40,39,42,41,1167,343,36,1164,1166,1168],"class_list":["post-170163","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-bratislava","tag-aktualne-spravy","tag-auto-moto","tag-bratislava","tag-ekonomika","tag-financie","tag-najnovsie-spravy","tag-politika","tag-proti-bolo-iba","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovensko","tag-soubiznis","tag-spravodajstvo","tag-spravy","tag-spravy-dnes","tag-spravy-zo-sveta","tag-technika"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117211678007243095","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/170163","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=170163"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/170163\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/170164"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=170163"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=170163"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=170163"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}