{"id":170363,"date":"2026-09-04T11:57:13","date_gmt":"2026-09-04T11:57:13","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/170363\/"},"modified":"2026-09-04T11:57:13","modified_gmt":"2026-09-04T11:57:13","slug":"pred-65-rokmi-vybudovali-mur-hanby-tisice-rodin-prisli-o-domovy-stovky-ludi-zomreli-pri-pokuse-o-unik","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/170363\/","title":{"rendered":"Pred 65 rokmi vybudovali m\u00far hanby: Tis\u00edce rod\u00edn pri\u0161li o domovy, stovky \u013eud\u00ed zomreli pri pokuse o \u00fanik"},"content":{"rendered":"

Zatia\u013e sa e\u0161te \u013eudia m\u00f4\u017eu vo\u013ene pohybova\u0165.\u00a010 000 obyvate\u013eov z\u00e1padn\u00fdch sektorov pracuje vo v\u00fdchodnej \u010dasti, p\u00e4\u0165kr\u00e1t to\u013eko ich zas z v\u00fdchodu doch\u00e1dza za zamestnan\u00edm na z\u00e1pad. Dost\u00e1vaj\u00fa mzdu v z\u00e1padonemeckej mene, \u010do z nich po n\u00e1vrate domov rob\u00ed boh\u00e1\u010dov a objekt z\u00e1visti spoluob\u010danov i funkcion\u00e1rov komunistickej strany.<\/p>\n

\u201eTo je zjavn\u00e1 nespravodlivos\u0165, po\u017eadujeme n\u00e1pravu!\u201c objavuj\u00fa sa st\u00e1le \u010dastej\u0161ie \u010dl\u00e1nky vo v\u00fdchodonemeckej tla\u010di. Navy\u0161e tak\u00e1to situ\u00e1cia umo\u017e\u0148uje obyvate\u013eom v\u00fdchodn\u00e9ho Berl\u00edna ve\u013emi \u013eahko emigrova\u0165 a inform\u00e1cie o \u017eivote na Z\u00e1pade maj\u00fa otvoren\u00fa cestu. Len za prv\u00fd polrok roku 1961 ujde z NDR do Spolkovej republiky 200 000 \u013eud\u00ed. Schy\u013euje sa k okamihu, ke\u010f bude treba prija\u0165 nejak\u00e9 rie\u0161enie.<\/p>\n


\nNikto ju nechce!<\/p>\n

V Nemeckej demokratickej republike sa re\u017eim utu\u017euje. V roku 1960 zomiera prezident Wilhelm Pieck (*1876), \u010do je pre stran\u00edcke \u0161pi\u010dky pr\u00edle\u017eitos\u0165 zmeni\u0165 pomery. \u00darad prezidenta sa ru\u0161\u00ed a v \u010dele krajiny teraz stoj\u00ed \u0160t\u00e1tna rada. Jej predseda Walter Ulbricht (1893 \u2013 1973) sa tak st\u00e1va vlastne neobmedzen\u00fdm vl\u00e1dcom NDR.<\/p>\n

V najvy\u0161\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tnych org\u00e1noch zost\u00e1vaj\u00fa u\u017e len \u013eudia, ktor\u00ed s\u00fa mu bezhrani\u010dne vern\u00ed. Je len ot\u00e1zkou \u010dasu, ne\u017e sa za\u010dne rie\u0161i\u0165 ot\u00e1zka a\u017e pr\u00edli\u0161 vo\u013en\u00e9ho re\u017eimu na hranici, doteraz vo\u013ene prebiehaj\u00facej stredom Berl\u00edna. NDR posil\u0148uje pohrani\u010dn\u00fa str\u00e1\u017e o 45 000 nov\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

\t\u00a0(Zdroj: TASR\/AP)<\/p>\n

Ulbricht navrhuje obsadenie z\u00e1padn\u00fdch sektorov arm\u00e1dou. \u201eNeprijate\u013en\u00e9 riziko, \u010do ke\u010f zareaguj\u00fa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty?\u201c odmieta to sovietsky vodca Nikita Chru\u0161\u010dov (1894-1971) a jeho n\u00e1zoru si nikto oponova\u0165 netr\u00fafne. Ako teda obe nezmierite\u013ene znepriatelen\u00e9 \u010dasti mesta oddeli\u0165?<\/p>\n

Za\u010d\u00edna sa \u0161u\u0161kat, \u017ee Berl\u00edn rozre\u017ee v polovici bari\u00e9ra. „V Z\u00e1padnom Nemecku s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed by chceli, aby sme zmobilizovali mur\u00e1rov NDR k postaveniu m\u00faru. Ja o \u017eiadnych tak\u00fdch pl\u00e1noch neviem. Na\u0161i stavb\u00e1ri s\u00fa zamestnan\u00ed stavbou nov\u00fdch domov. Nikto nechce m\u00far,“ vyhlasuje 15. j\u00fana 1961 Walter Ulbricht na tla\u010dovej konferencii. Neubehn\u00fa ani dva mesiace a v\u0161etko je inak…<\/p>\n


\nVlak \u010falej nejde<\/p>\n

Rozhodnutie padne \u2013 ako inak \u2013 v Moskve. Pl\u00e1n, schv\u00e1len\u00fd na zasadnut\u00ed Var\u0161avskej zmluvy na za\u010diatku augusta 1961, bleskur\u00fdchlo odk\u00fdva \u0160t\u00e1tna rada NDR. \u0160tvr\u0165hodinu po polnoci 13. augusta 1961, presne pred 65 rokmi, obsadzuj\u00fa hrani\u010dn\u00fa \u010diaru uprostred Berl\u00edna v\u00fdchodonemeckej vojenskej jednotky. „Je n\u00e1m \u013e\u00fato, ale spoj tu kon\u010d\u00ed. Pokra\u010dujte, pros\u00edm, pe\u0161o,“ dozvedaj\u00fa sa pasa\u017eieri vlaku, ktor\u00fd ich ako v\u017edy m\u00e1 previez\u0165 z jedn\u00e9ho sektora do druh\u00e9ho.<\/p>\n

Pasa\u017eieri vydesene vystupuj\u00fa a sleduj\u00fa stovky policajtov, hem\u017eiacich sa v uliciach a in\u0161taluj\u00facich z\u00e1tarasy z ostnat\u00e9ho dr\u00f4tu. Poslu\u0161nej\u0161\u00ed \u013eudia na v\u00fdchodnej strane opatrne ml\u010dia, na t\u00fdch odv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch na z\u00e1pade, ktor\u00ed by sa sn\u00e1\u010f chceli cez hrani\u010dn\u00fa \u010diaru pusti\u0165, u\u017e mieria gu\u013eomety a vodn\u00e9 del\u00e1 spoza n\u00e1hle nepriechodnej hranice.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

\t\u00a0(Zdroj: TASR\/AP)<\/p>\n

Mo\u017enos\u0165 pracova\u0165 na z\u00e1pade pre obyvate\u013eov v\u00fdchodn\u00e9ho sektora sa nen\u00e1vratne kon\u010d\u00ed z hodiny na hodinu. \u201eVl\u00e1dy \u0161t\u00e1tov Var\u0161avskej zmluvy navrhuj\u00fa NDR zavies\u0165 na hranici tak\u00fd poriadok, ktor\u00fd v celom okol\u00ed Z\u00e1padn\u00e9ho Berl\u00edna zaist\u00ed spo\u013eahliv\u00fa ochranu,\u201c zaznieva na rozhlasovej stanici Berliner Rundfunk o 1.11 hodine.<\/p>\n

Ob\u010dania NDR sa tak prv\u00fdkr\u00e1t dozvedaj\u00fa o tom, \u017ee obe \u010dasti Berl\u00edna bud\u00fa od seba odrezan\u00e9. \u201eZasadili sme kapitalizmu drviv\u00fa ranu,\u201c nech\u00e1va sa po\u010du\u0165 Ulbricht v rannom prejave, zatia\u013e \u010do uvedomel\u00ed zv\u00e4z\u00e1ci lez\u00fa po strech\u00e1ch a ni\u010dia ant\u00e9ny, schopn\u00e9 prij\u00edma\u0165 z\u00e1padn\u00fd telev\u00edzny a rozhlasov\u00fd sign\u00e1l.<\/p>\n


\nHanba postaven\u00e1 z bet\u00f3nu<\/p>\n

\u201eJe to protifa\u0161istick\u00fd ochrann\u00fd val,\u201c opisuje m\u00far v\u00fdchodonemeck\u00e1 propaganda. \u201ePostavili ste m\u00far hanby,\u201c oponuje z\u00e1padoberl\u00ednsky starosta Willy Brandt (1913\u20131992). Odde\u013eovanie napriek tomu pokra\u010duje. Najprv sa zat\u013akaj\u00fa okn\u00e1, ved\u00face na z\u00e1pad, potom u\u017e sa vys\u00edd\u013euj\u00fa cel\u00e9 ulice.\u00a0O domov nakoniec pr\u00edde vy\u0161e 2000 rod\u00edn.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

\t\u00a0(Zdroj: TASR\/AP)<\/p>\n

Ostnat\u00fd dr\u00f4t, natiahnut\u00fd na \u017eelezobet\u00f3nov\u00fdch st\u013apikoch, je zatia\u013e len test, kam a\u017e je mo\u017en\u00e9 z\u00e1js\u0165 bez protestov zo Z\u00e1padu. Ke\u010f \u017eiadne z\u00e1sadn\u00e9 neprich\u00e1dzaj\u00fa, po troch d\u0148och vych\u00e1dzaj\u00fa do akcie buldoz\u00e9ry.\u00a0\u201eJe to skuto\u010dn\u00e1 bari\u00e9ra, ktor\u00e1 symbolicky aj skuto\u010dne odde\u013euje V\u00fdchod od Z\u00e1padu,\u201c hodnotia situ\u00e1ciu pozorovatelia z radov politikov i \u017eurnalistov.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

\t\u00a0(Zdroj: TASR\/AP)<\/p>\n

Vznikaj\u00faci bet\u00f3nov\u00fd m\u00far, ktor\u00fd r\u00fdchlo nahr\u00e1dza ostnat\u00fd dr\u00f4t, v\u0161ak nebude st\u00e1\u0165 na samotnej hranici. Je posunut\u00e1 o k\u00fasok na v\u00fdchodonemeck\u00e9 \u00fazemie, aby pohrani\u010dn\u00edci NDR mohli kontrolova\u0165 aj jej vonkaj\u0161iu \u010das\u0165. Na tak\u00fdto \u00fa\u010del bude ma\u0165 budovan\u00fd m\u00far starostlivo str\u00e1\u017een\u00e9\u00a0pancierov\u00e9 dvierka. Z v\u00fdchodonemeckej strany bud\u00fa natret\u00e1 bielou farbou, aby sa proti nim ako ter\u010de lep\u0161ie rysovali siluety pr\u00edpadn\u00fdch ute\u010dencov.<\/p>\n


\nUjma na zdrav\u00ed<\/p>\n

M\u00far je tvoren\u00fd bet\u00f3nov\u00fdmi panelmi a dosahuje v\u00fd\u0161ku a\u017e 3,6 metra. Jeho horn\u00e1 hrana je zaoblen\u00e1, aby s\u0165a\u017eila mo\u017enos\u0165 zachytenia. \u013dud\u00ed, ktor\u00ed by sa o to sn\u00e1\u010f mohli pok\u00fasi\u0165, v\u0161ak nebude ve\u013ea. Na ceste k stene by toti\u017e museli prekona\u0165 p\u00e1sy ostnat\u00fdch dr\u00f4tov, medzi ktor\u00fdmi pobehuj\u00fa psy a prech\u00e1dzaj\u00fa pohrani\u010dn\u00edci a na pokusy o prerazenie autami \u010dakaj\u00fa protitankov\u00e9 z\u00e1tarasy \u010di m\u00ednov\u00e9 polia. V\u0161adepr\u00edtomn\u00e9 str\u00e1\u017ene ve\u017ee, ktor\u00fdch vyrastie nakoniec 193, poskytuj\u00fa dokonal\u00fd preh\u013ead.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

\t\u00a0(Zdroj: TASR\/AP)<\/p>\n

M\u00far vo fin\u00e1le dosiahne d\u013a\u017eku 165 kilometrov. Z toho 45 kilometrov vznikne v samotnom Berl\u00edne, zvy\u0161ok je potrebn\u00fd na oddelenie Z\u00e1padn\u00e9ho Berl\u00edna od Brandenburska, teda od okolia mesta. M\u00far str\u00e1\u017ei 30 000 v\u00fdchodonemeck\u00fdch pohrani\u010dn\u00edkov. Z\u00e1padn\u00fd Berl\u00edn sa st\u00e1va enkl\u00e1vou, odrezanou nielen politicky, ale aj doslovne. „Z\u00e1kaz vstupu. Nebezpe\u010denstvo ujmy na zdrav\u00ed!“ znej\u00fa varovn\u00e9 n\u00e1pisy. Ujma na zdrav\u00ed naj\u010dastej\u0161ie znamen\u00e1 smr\u0165.<\/p>\n


\nN\u00e1dej, alebo smr\u0165<\/p>\n

St\u00e1le sa v\u0161ak nach\u00e1dzaj\u00fa tak\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa ochotn\u00ed riziko podst\u00fapi\u0165. K\u00fdm nie s\u00fa \u013eudia vys\u0165ahovan\u00ed a budovy na hranici zb\u00faran\u00e9, pok\u00fa\u0161aj\u00fa sa sk\u00e1ka\u0165 z okien do plachiet \u010di matracov, pripraven\u00fdch \u013eu\u010fmi zo Z\u00e1padu. Ute\u010denci zh\u00e1\u0148aj\u00fa horolezeck\u00e9 lan\u00e1, mapuj\u00fa siete kanaliza\u010dn\u00fdch stok, pok\u00fa\u0161aj\u00fa sa prepl\u00e1va\u0165 berl\u00ednskymi rie\u010dkami. Nie v\u0161etk\u00fdm sa \u00fatek podar\u00ed a nie v\u0161etci svoje pokusy pre\u017eij\u00fa.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

\t\u00a0(Zdroj: TASR\/AP)<\/p>\n

Ukazuj\u00fa v\u0161ak v\u00fdchodonemeck\u00fdm sil\u00e1m, kde s\u00fa slab\u00e9 miesta, a druh\u00fd pokus v rovnakom \u0161t\u00fdle u\u017e v\u00e4\u010d\u0161inou naraz\u00ed na pripraven\u00e9 opatrenia. Dopadnut\u00fdch potom \u010dak\u00e1 s\u00fad pod\u013ea smutne presl\u00e1ven\u00e9ho paragrafu 213. V priebehu rokov je ods\u00faden\u00fdch zhruba 75 000 ob\u010danov NDR. Po\u010das dvoch rokov v\u00fdstavby m\u00faru je zaznamenan\u00fdch 16 500 pokusov o \u00fatek, mnoho ute\u010dencov je v\u0161ak na hranici zabit\u00fdch.<\/p>\n


\nMur\u00e1r proti m\u00faru<\/p>\n

Prv\u00e1 obe\u0165 na berl\u00ednskej hranici prich\u00e1dza o \u017eivot u\u017e 24. augusta 1961, posledn\u00e1 5. febru\u00e1ra 1989. Mnoho t\u00fdch, ktor\u00ed sa dostan\u00fa na mu\u0161ku pohrani\u010dn\u00edkov, neumiera okam\u017eite. Jednou z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch tak\u00fdchto obet\u00ed sa st\u00e1va 17. augusta 1962 18-ro\u010dn\u00fd mur\u00e1r Peter Fechter (1944\u20131962), zasiahnut\u00fd na \u00fateku 21 strelami zo samopalu. Hodinu potom zomiera v \u201ekrajine nikoho\u201c, preto\u017ee pohrani\u010dn\u00edci ani jednej zo str\u00e1n si pre neho netr\u00fafaj\u00fa d\u00f4js\u0165.<\/p>\n

Jeho smr\u0165 potom vedie k masov\u00fdm demon\u0161tr\u00e1ci\u00e1m v Z\u00e1padnom Berl\u00edne. \u201eVrahovia!\u201c kri\u010dia Z\u00e1padoberl\u00edn\u010dania a v hneve metaj\u00fa cez stenu v\u0161etko, \u010do im pr\u00edde pod ruku. A\u017e 35 rokov po Fechterovej smrti bud\u00fa jeho vrahovia, pohrani\u010dn\u00edci Rolf Friedrich a Erich Schreiter, ods\u00faden\u00ed. Za ne\u00famyseln\u00e9 zabitie vyviaznu s podmienkou!<\/p>\n


\nNikto nevie, \u010do plat\u00ed<\/p>\n

Cel\u00e9 roky je Berl\u00ednsky m\u00far symbolom rozdelenia sveta a studenej vojny. „Bol to historick\u00fd \u010din, ktor\u00fd zachoval slobodu n\u00e1\u0161ho \u013eudu. M\u00far bude st\u00e1\u0165 aj za 100 rokov, pokia\u013e nebud\u00fa odstr\u00e1nen\u00e9 pr\u00ed\u010diny jej vzniku,“ varuje e\u0161te v roku 1986 nov\u00fd vodca NDR Erich Honecker (1912-1994). Jeho predstavy sa v\u0161ak nenaplnia.<\/p>\n

Rok 1989 znamen\u00e1 prelom v dejin\u00e1ch Nemecka, Berl\u00edna aj Berl\u00ednskeho m\u00faru. Uvo\u013e\u0148ovanie komunistick\u00fdch re\u017eimov vedie k neb\u00fdvalej vlne emigr\u00e1cie ob\u010danov NDR, 18. okt\u00f3bra 1989 je predstavite\u013e tvrdej l\u00ednie Honecker z vedenia \u0161t\u00e1tu zosaden\u00fd a 4. novembra sa na berl\u00ednskom n\u00e1mest\u00ed Alexanderplatz kon\u00e1 mili\u00f3nov\u00e1 demon\u0161tr\u00e1cia.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Berl\u00ednsky\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

Berl\u00ednsky m\u00far\t\u00a0(Zdroj: SITA\/AP)<\/p>\n

Situ\u00e1cia je pre v\u00fdchodonemeck\u00e9 politiky u\u017e neudr\u017eate\u013en\u00e1, ved\u00faci predstavitelia sami nemaj\u00fa jasno, ak\u00e9 pravidl\u00e1 vlastne teraz platia, a pod\u00e1vaj\u00fa rozporupln\u00e9 inform\u00e1cie. „9. november je historick\u00fdm d\u0148om. NDR ozn\u00e1mila, \u017ee s okam\u017eitou platnos\u0165ou s\u00fa jej hranice otvoren\u00e9 v\u0161etk\u00fdm. Br\u00e1ny v M\u00fare s\u00fa otvoren\u00e9 dokor\u00e1n,“ oznamuje report\u00e9r stanice ARD Hanns Joachim Friedrichs (1927-1995), \u010d\u00edm nejasn\u00fa situ\u00e1ciu posunie spr\u00e1vnym smerom.<\/p>\n


\nMozog proti bet\u00f3nu<\/p>\n

Na oboch stran\u00e1ch m\u00faru sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed hromadia \u010fal\u0161\u00ed demon\u0161tranti. Pohrani\u010dn\u00e1 str\u00e1\u017e si nevie rady, a tak velite\u013e prechodu Bornholmer Strassa Harald J\u00e4ger (*1943) naria\u010fuje otvori\u0165 br\u00e1nu. M\u00far, pri ktorom umierali \u013eudia v snahe ho prekona\u0165, n\u00e1hle nikto nestr\u00e1\u017ei, z oboch str\u00e1n ho nad\u0161en\u00ed \u013eudia preliezaj\u00fa a odsek\u00e1vaj\u00fa si z neho suven\u00edry.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Berl\u00ednsky\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n

Berl\u00ednsky m\u00far\t\u00a0(Zdroj: SITA\/AP)<\/p>\n

U\u017e 22. decembra 1989 je ofici\u00e1lne otvoren\u00fd \u00fasek pri Brandenburskej br\u00e1ne a 13. j\u00fana nasleduj\u00faceho roku prich\u00e1dza okamih, na ktor\u00fd oba \u0161t\u00e1ty \u010dakali cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia. Berl\u00ednsky m\u00far, symbol rozdelenia n\u00e1roda i sveta, sa za\u010d\u00edna b\u00fara\u0165. Potrv\u00e1 \u0161tyri roky, k\u00fdm bud\u00fa odstr\u00e1nen\u00e9 aj jeho posledn\u00e9 zvy\u0161ky.<\/p>\n

Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 demol\u00e1cie u\u017e v\u0161ak prebieha v zjednotenom Nemecku, v ktorej sa doteraz znepriatelen\u00e9 NDR a SRN znovu spojili od 3. okt\u00f3bra 1990. \u201eM\u00fary v mysli \u010dasto stoja dlh\u0161ie ako tie z bet\u00f3nu,\u201c nech\u00e1va sa po\u010du\u0165 Willy Brandt.<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Tento a\u00a0\u010fal\u0161ie zauj\u00edmav\u00e9 \u010dl\u00e1nky n\u00e1jdete v\u00a0\u010dasopise\u00a0 HISTORY Revue.<\/p>\n

\t
\n\t\t\"Pred\t\t\t<\/p>\n

\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (11)\t\t\t<\/p>\n

\t<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Zatia\u013e sa e\u0161te \u013eudia m\u00f4\u017eu vo\u013ene pohybova\u0165.\u00a010 000 obyvate\u013eov z\u00e1padn\u00fdch sektorov pracuje vo v\u00fdchodnej \u010dasti, p\u00e4\u0165kr\u00e1t to\u013eko ich…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":170364,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[8],"tags":[48210,48218,6825,48213,16484,48216,4926,14623,48212,48220,236,33,48214,43,40,42,36,3593,50,48211,48215,48217,49,48,48219],"class_list":["post-170363","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-svet","tag-48210","tag-48218","tag-berlin","tag-berlinsky-mur","tag-dejiny","tag-erich-honecker","tag-historia","tag-history-revue","tag-ndr","tag-nemecka-demokraticka-republika","tag-nemecko","tag-news","tag-nikita-chruscov","tag-sk","tag-slovak","tag-slovencina","tag-spravy","tag-studena-vojna","tag-svet","tag-varsavska-zmluva","tag-vychodne-nemecko","tag-willy-brandt","tag-world","tag-world-news","tag-zapadny-berlin"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117212653191939223","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/170363","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=170363"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/170363\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/170364"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=170363"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=170363"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=170363"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}