WASHINGTON \u2013 M\u00e1 pribli\u017ene 340 metrov, kedysi patril medzi najob\u00e1vanej\u0161ie asteroidy a svoje meno dostal po egyptskom bohovi chaosu. Ke\u010f Apophis v roku 2029 doraz\u00ed k Zemi, prelet\u00ed tak bl\u00edzko, \u017ee ho miliardy \u013eud\u00ed bud\u00fa m\u00f4c\u0165 za priazniv\u00fdch podmienok sledova\u0165 vo\u013en\u00fdm okom. D\u00e1tum jeho n\u00e1v\u0161tevy navy\u0161e p\u00f4sob\u00ed ako vystrihnut\u00fd z katastrofick\u00e9ho filmu \u2013 bude piatok trin\u00e1steho. Vedci v\u0161ak tentoraz vedia s mimoriadnou presnos\u0165ou poveda\u0165 aj to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie: Zem nezasiahne.<\/p>\n
\t\t\t\tKedysi vyvolal poriadny poplach<\/p>\n
Asteroid 99942 Apophis objavili astron\u00f3movia Roy Tucker, David Tholen a Fabrizio Bernardi v j\u00fani 2004. Prv\u00e9 v\u00fdpo\u010dty jeho dr\u00e1hy nevyzerali v\u00f4bec pr\u00edjemne.<\/p>\n
Ist\u00fd \u010das existovala re\u00e1lna mo\u017enos\u0165, \u017ee by sa mohol v roku 2029 zrazi\u0165 so Zemou. Pravdepodobnos\u0165 n\u00e1razu sa v decembri 2004 pod\u013ea NASA vy\u0161plhala a\u017e pribli\u017ene na 2,7 percenta, \u010do bolo na asteroid tejto ve\u013ekosti mimoriadne vysok\u00e9 \u010d\u00edslo.<\/p>\n
\u010eal\u0161ie pozorovania v\u0161ak postupne uk\u00e1zali, \u017ee Zem minie. Nesk\u00f4r zost\u00e1vali ot\u00e1zniky nad \u010fal\u0161\u00edmi n\u00e1vratmi v rokoch 2036 a 2068. Aj tie sa astron\u00f3mom napokon podarilo vyl\u00fa\u010di\u0165.<\/p>\n
NASA dnes kon\u0161tatuje, \u017ee pod\u013ea s\u00fa\u010dasn\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov Apophis nepredstavuje riziko n\u00e1razu do Zeme najmenej po\u010das nasleduj\u00facich sto rokov.<\/p>\n
Niekdaj\u0161\u00ed postrach astron\u00f3mov sa tak z potenci\u00e1lnej hrozby zmenil na jednu z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch vedeck\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed najbli\u017e\u0161\u00edch rokov.<\/p>\n
Prilet\u00ed v piatok trin\u00e1steho<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161ie predstavenie pr\u00edde 13. apr\u00edla 2029. A zhodou okolnost\u00ed to bude piatok.<\/p>\n
Apophis prelet\u00ed iba pribli\u017ene 32-tis\u00edc kilometrov nad zemsk\u00fdm povrchom. Pre porovnanie, geostacion\u00e1rne dru\u017eice sa pohybuj\u00fa pribli\u017ene 36-tis\u00edc kilometrov nad Zemou.<\/p>\n
Obrovsk\u00fd asteroid teda prelet\u00ed bli\u017e\u0161ie k povrchu plan\u00e9ty ne\u017e mnoh\u00e9 dru\u017eice.<\/p>\n
Napriek tomu sa netreba ob\u00e1va\u0165 ani ich zr\u00e1\u017eky s Apophisom. NASA vysvet\u013euje, \u017ee dr\u00e1ha asteroidu neprech\u00e1dza najhustej\u0161ie vyu\u017e\u00edvanou oblas\u0165ou geostacion\u00e1rnych satelitov.<\/p>\n
Ide o mimoriadne vz\u00e1cnu udalos\u0165. ESA odhaduje, \u017ee asteroid podobnej ve\u013ekosti sa dostane takto bl\u00edzko k na\u0161ej plan\u00e9te pribli\u017ene raz za 5 000 a\u017e 10 000 rokov.<\/p>\n
Je ve\u013ek\u00fd pribli\u017ene ako Eiffelova ve\u017ea<\/p>\n
NASA odhaduje priemern\u00fd priemer Apophisu pribli\u017ene na 340 metrov, pri\u010dom jeho najdlh\u0161\u00ed rozmer m\u00f4\u017ee dosahova\u0165 najmenej 450 metrov.<\/p>\n
Radarov\u00e9 pozorovania nazna\u010duj\u00fa, \u017ee nejde o pekn\u00fa gu\u013eu. Teleso je pretiahnut\u00e9 a mo\u017eno pozost\u00e1va z dvoch lalokov, tak\u017ee m\u00f4\u017ee pripom\u00edna\u0165 obrovsk\u00fd vesm\u00edrny ara\u0161id.<\/p>\n
Patr\u00ed medzi kamenn\u00e9 asteroidy typu S a tvor\u00ed ho najm\u00e4 kremi\u010ditanov\u00fd materi\u00e1l spolu s kovov\u00fdm niklom a \u017eelezom.<\/p>\n
NASA ho st\u00e1le ozna\u010duje za potenci\u00e1lne nebezpe\u010dn\u00fd asteroid. Tento odborn\u00fd term\u00edn v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee sa chyst\u00e1 narazi\u0165 do Zeme. Ozna\u010duje teles\u00e1 ur\u010ditej ve\u013ekosti, ktor\u00fdch dr\u00e1hy sa m\u00f4\u017eu dosta\u0165 relat\u00edvne bl\u00edzko k na\u0161ej plan\u00e9te. NASA v\u0161ak v\u00fdslovne uv\u00e1dza, \u017ee Apophis bezpe\u010dne prelet\u00ed okolo Zeme.<\/p>\n
Na oblohe ho uvidia miliardy \u013eud\u00ed<\/p>\n
Apophis nebude iba z\u00e1le\u017eitos\u0165ou profesion\u00e1lnych observat\u00f3ri\u00ed. Pri najtesnej\u0161om pribl\u00ed\u017een\u00ed bude asteroid pod\u013ea ESA za dobr\u00fdch podmienok mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 vo\u013en\u00fdm okom. Vidite\u013en\u00fd m\u00e1 by\u0165 pre pribli\u017ene dve miliardy \u013eud\u00ed v \u010dastiach Eur\u00f3py, Afriky a \u00c1zie.<\/p>\n
Na oblohe bude vyzera\u0165 ako sveteln\u00fd bod pohybuj\u00faci sa medzi hviezdami. Astron\u00f3movia pritom dok\u00e1\u017eu jeho bud\u00facu dr\u00e1hu ur\u010di\u0165 s mimoriadnou presnos\u0165ou. JPL uv\u00e1dza, \u017ee pri prelete v roku 2029 sa vypo\u010d\u00edtan\u00e1 poloha asteroidu m\u00f4\u017ee od skuto\u010dnej l\u00ed\u0161i\u0165 iba o nieko\u013eko kilometrov.ov.<\/p>\n
Pre vedcov v\u0161ak nebude najzauj\u00edmavej\u0161ie iba to, ako bl\u00edzko sa dostane k Zemi, ale \u010do s n\u00edm na\u0161a plan\u00e9ta urob\u00ed.<\/p>\n
Zem asteroid poriadne potr\u00e1pi<\/p>\n
Apophis je dostato\u010dne mal\u00fd a prelet\u00ed dostato\u010dne bl\u00edzko na to, aby na\u0148 zemsk\u00e1 gravit\u00e1cia v\u00fdrazne zap\u00f4sobila.<\/p>\n
Jeho dr\u00e1ha okolo Slnka sa po stretnut\u00ed zmen\u00ed. Dnes ho jeden obeh trv\u00e1 menej ne\u017e pozemsk\u00fd rok, po prelete to bude viac ne\u017e rok. Asteroid sa dokonca presunie z jednej skupiny bl\u00edzkozemsk\u00fdch asteroidov do druhej. Zmeni\u0165 sa m\u00f4\u017ee aj jeho rot\u00e1cia.<\/p>\n
E\u0161te zauj\u00edmavej\u0161ie bude dianie na povrchu. Slapov\u00e9 sily Zeme m\u00f4\u017eu Apophis na\u0165ahova\u0165 a stl\u00e1\u010da\u0165, pri\u010dom vedci nevylu\u010duj\u00fa zosuvy materi\u00e1lu \u010di odkrytie vrstiev, ktor\u00e9 boli dovtedy ukryt\u00e9 pod povrchom.<\/p>\n
Pr\u00edroda tak vedcom prakticky zadarmo priprav\u00ed experiment, ktor\u00fd by sami uskuto\u010d\u0148ovali len ve\u013emi \u0165a\u017eko.<\/p>\n
Eur\u00f3pania u\u017e stavaj\u00fa sondu<\/p>\n
A pr\u00e1ve tu m\u00e1me oproti star\u00e9mu pr\u00edbehu podstatn\u00fa novinku. Eur\u00f3pska vesm\u00edrna agent\u00fara pripravuje misiu Ramses \u2013 Rapid Apophis Mission for Space Safety.<\/p>\n
A nejde u\u017e iba o projekt na papieri. ESA v j\u00fani 2026 ozn\u00e1mila, \u017ee stavba sondy sa za\u010dala. V \u010distej miestnosti v Br\u00e9mach u\u017e vznikla jej centr\u00e1lna nosn\u00e1 kon\u0161trukcia z uhl\u00edkov\u00e9ho kompozitu.<\/p>\n
\u010casu nie je nazvy\u0161. Ramses mus\u00ed od\u0161tartova\u0165 na jar 2028, aby sa vo febru\u00e1ri 2029 stretol s Apophisom e\u0161te pred jeho pribl\u00ed\u017een\u00edm k Zemi. Potom ho bude sprev\u00e1dza\u0165 po\u010das preletu a sledova\u0165, ako zemsk\u00e1 gravit\u00e1cia men\u00ed jeho tvar, rot\u00e1ciu a povrch.<\/p>\n
\u201eT\u00e1to misia doslova nem\u00f4\u017ee me\u0161ka\u0165,\u201c upozornil mana\u017e\u00e9r misie Paolo Martino. Apophis toti\u017e na nikoho \u010daka\u0165 nebude.<\/p>\n
K asteroidu mieri aj NASA<\/p>\n
Eur\u00f3pania nebud\u00fa jedin\u00ed. NASA vyu\u017eila sondu OSIRIS-REx, ktor\u00e1 v roku 2023 dopravila na Zem vzorky z asteroidu Bennu. Namiesto ukon\u010denia misie dostala nov\u00fd cie\u013e a nov\u00e9 meno \u2013 OSIRIS-APEX.<\/p>\n
Teraz let\u00ed za Apophisom. Na rozdiel od Ramsesu ho v\u0161ak zastihne a\u017e po jeho najtesnej\u0161om stretnut\u00ed so Zemou. Vedci tak bud\u00fa m\u00f4c\u0165 sk\u00fama\u0165, ako asteroid vyzer\u00e1 po gravita\u010dnom \u201estretnut\u00ed\u201c s na\u0161ou plan\u00e9tou.<\/p>\n
Pozorovania zo sond, radarov a teleskopov m\u00f4\u017eu prinies\u0165 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 raz posl\u00fa\u017eia pri ove\u013ea nepr\u00edjemnej\u0161ej situ\u00e1cii \u2013 ak astron\u00f3movia objavia podobne ve\u013ek\u00e9 teleso, ktor\u00e9 na rozdiel od Apophisu skuto\u010dne zamieri na Zem.<\/p>\n
Apophis sa teda 13. apr\u00edla 2029 pribl\u00ed\u017ei desivo bl\u00edzko a e\u0161te k tomu v piatok trin\u00e1steho. Tentoraz v\u0161ak d\u00e1tum zostane iba peknou zhodou okolnost\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"WASHINGTON \u2013 M\u00e1 pribli\u017ene 340 metrov, kedysi patril medzi najob\u00e1vanej\u0161ie asteroidy a svoje meno dostal po egyptskom bohovi…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":170750,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[32],"tags":[36980,10446,2563,2172,34,37,1352,48270,33,48269,43,40,39,42,41,36,38,35],"class_list":["post-170749","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-spravy","tag-apophis","tag-asteroid","tag-druzice","tag-esa","tag-headlines","tag-hlavne-spravy","tag-nasa","tag-nebezpecne-blizko","tag-news","tag-piatok-trinasteho","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovensko","tag-spravy","tag-titulky","tag-top-stories"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117214485115846305","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/170749","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=170749"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/170749\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/170750"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=170749"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=170749"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=170749"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}