debata<\/p>\n
<\/a><\/p>\n
Republik\u00e1n Bernie Moreno z Ohia, ktor\u00fd pred vstupom do Sen\u00e1tu zbohatol ako majite\u013e siete automobilov\u00fdch predajcov, a demokratka Elissa Slotkinov\u00e1 z Michiganu, b\u00fdval\u00e1 agentka CIA a predstavite\u013eka Pentag\u00f3nu, predlo\u017eili n\u00e1vrh z\u00e1kona o bezpe\u010dnosti prepojen\u00fdch vozidiel z roku 2026. Ten m\u00e1 zabr\u00e1ni\u0165 predaju vozidiel pripojen\u00fdch na internet z \u010c\u00edny, ale aj z Ir\u00e1nu, Severnej K\u00f3rey a Ruska. N\u00e1vrh u\u017e m\u00e1 podporu oboch politick\u00fdch str\u00e1n a v\u00fdbor Sen\u00e1tu ho u\u017e jednomyse\u013ene schv\u00e1lil. Jeho cie\u013eom je nielen chr\u00e1ni\u0165 americk\u00fd automobilov\u00fd priemysel pred lacnou \u010d\u00ednskou konkurenciou, ale predov\u0161etk\u00fdm obmedzi\u0165 bezpe\u010dnostn\u00e9 rizik\u00e1 spojen\u00e9 s modern\u00fdmi \u201eprepojen\u00fdmi\u201c vozidlami.<\/p>\n
Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty pritom u\u017e prijali opatrenia, ktor\u00e9 dovoz \u010d\u00ednskych \u00e1ut v\u00fdrazne komplikuj\u00fa. Na \u010d\u00ednske elektromobily sa vz\u0165ahuje 100-percentn\u00e9 clo a ministerstvo obchodu pripravilo \u010fal\u0161ie obmedzenia pre technol\u00f3gie pou\u017e\u00edvan\u00e9 v prepojen\u00fdch vozidl\u00e1ch, ktor\u00e9 maj\u00fa naplno vst\u00fapi\u0165 do platnosti od roku 2027. D\u00f4sledky sa dot\u00fdkaj\u00fa aj zna\u010diek, ktor\u00e9 maj\u00fa \u010d\u00ednske vlastn\u00edcke pozadie. Napr\u00edklad automobilka Polestar, ktor\u00fa vlastn\u00ed \u010d\u00ednsky Geely, m\u00e1 pod\u013ea denn\u00edka The New York Times v roku 2027 presta\u0165 pred\u00e1va\u0165 svoje vozidl\u00e1 v USA. Ako sa v\u0161ak zd\u00e1, je to len za\u010diatok.<\/p>\n
Nov\u00fd n\u00e1vrh z\u00e1kona by s\u00fa\u010dasn\u00fd stav e\u0161te v\u00fdrazne spr\u00edsnil. Pod\u013ea jeho podmienok by toti\u017e v USA nemohol pred\u00e1va\u0165 vozidl\u00e1 \u017eiadny v\u00fdrobca, ktor\u00e9ho viac ako 15 percent vlastn\u00ed \u010d\u00ednska spolo\u010dnos\u0165. \u010c\u00ednsky softv\u00e9r v automobiloch by bol zak\u00e1zan\u00fd u\u017e od bud\u00faceho roka a \u010d\u00ednsky hardv\u00e9r od roku 2030. Z\u00e1kon by pritom mohol zasiahnu\u0165 aj glob\u00e1lne automobilky s v\u00fdznamn\u00fdm \u010d\u00ednskym vlastn\u00edckym podielom. Napr\u00edklad Mercedes-Benz m\u00e1 pod\u013ea \u010dl\u00e1nku takmer 20-percentn\u00fd \u010d\u00ednsky vlastn\u00edcky podiel. Ak by n\u00e1vrh pre\u0161iel v s\u00fa\u010dasnej podobe, musel by svoj podiel zn\u00ed\u017ei\u0165, pr\u00edpadne by potreboval v\u00fdnimku od ministerstva obchodu.<\/p>\n
Strach z konkurenie \u010di bezpe\u010dnosti?<\/p>\n
A nejde len o predaj. Ani Kana\u010fan alebo Mexi\u010dan, ktor\u00fd si vo svojej krajine leg\u00e1lne k\u00fapi \u010d\u00ednske auto, by s n\u00edm pod\u013ea n\u00e1vrhu nemohol vst\u00fapi\u0165 na \u00fazemie USA. A to ani v pr\u00edpade, \u017ee by chcel nav\u0161t\u00edvi\u0165 susedn\u00fa krajinu iba na jednod\u0148ov\u00fd v\u00fdlet. Pre\u010do tak\u00e9 drakonick\u00e9 pravidl\u00e1? Sen\u00e1tori uv\u00e1dzaj\u00fa dva hlavn\u00e9 d\u00f4vody. Prv\u00fdm je ekonomick\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 a druh\u00fdm n\u00e1rodn\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165. \u010c\u00ednske automobilky dok\u00e1\u017eu toti\u017e vyr\u00e1ba\u0165 aut\u00e1 podstatne lacnej\u0161ie ako ich americk\u00ed konkurenti. Moreno a Slotkinov\u00e1 tvrdia, \u017ee za t\u00fdm stoja mas\u00edvne \u0161t\u00e1tne dot\u00e1cie, lacn\u00e1 p\u00f4da, elektrina a pracovn\u00e1 sila.<\/p>\n
\u201eTieto vozidl\u00e1 s\u00fa mas\u00edvne dotovan\u00e9,\u201c povedal Moreno. \u201eNa\u0161e pracovn\u00e9 miesta v automobilovom priemysle s\u00fa dobr\u00e9 pracovn\u00e9 miesta, k\u00fdm v \u010c\u00edne s\u00fa to zl\u00e9 pracovn\u00e9 miesta.\u201c Slotkinov\u00e1 upozor\u0148uje, \u017ee automobilov\u00fd priemysel je pre americk\u00fa ekonomiku mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fd. \u201eLen v mojom \u0161t\u00e1te pracuje 450 000 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa prepojen\u00ed s automobilov\u00fdm priemyslom. Je to teda obrovsk\u00fd probl\u00e9m ekonomickej bezpe\u010dnosti,\u201c povedala. Podobn\u00fd n\u00e1zor m\u00e1 aj RJ Scaringe, \u0161\u00e9f americk\u00e9ho v\u00fdrobcu elektromobilov Rivian.<\/p>\n
\u201eV \u010c\u00edne je ve\u013ek\u00fd rozdiel vo vstupn\u00fdch n\u00e1kladoch potrebn\u00fdch na v\u00fdrobu vozidiel. Neexistuje pritom sp\u00f4sob, ako by sme mohli tak\u00fato \u0161trukt\u00faru n\u00e1kladov dosiahnu\u0165 v USA,\u201c povedal Scaringe. Anal\u00fdza spolo\u010dnosti Rhodium Group v\u0161ak ukazuje, \u017ee pr\u00edbeh je zlo\u017eitej\u0161\u00ed. Priame \u0161t\u00e1tne dot\u00e1cie na elektromobily pod\u013ea nej nie s\u00fa a\u017e tak\u00e9 vysok\u00e9. V pr\u00edpade Geely m\u00e1 \u00eds\u0165 pribli\u017ene o 64 dol\u00e1rov na vozidlo a pri BYD pribli\u017ene 292 dol\u00e1rov. \u010c\u00ednske automobilky z\u00edskavaj\u00fa pod\u013ea \u0161t\u00fadie cenov\u00fa v\u00fdhodu sk\u00f4r kombin\u00e1ciou viacer\u00fdch faktorov.<\/p>\n
M\u00e1 \u00eds\u0165 o ve\u013ek\u00fa mieru vertik\u00e1lnej integr\u00e1cie, obrovsk\u00fd v\u00fdrobn\u00fd rozsah, n\u00edzke re\u017eijn\u00e9 n\u00e1klady a lacnej\u0161\u00ed v\u00fdskumoa v\u00fdvoj. Pod\u013ea Rhodium Group predstavuje v\u00fdsledn\u00e1 n\u00e1kladov\u00e1 v\u00fdhoda pribli\u017ene 4 700 dol\u00e1rov pri BYD v porovnan\u00ed s Teslou vyr\u00e1banou v \u010c\u00edne a 2 700 dol\u00e1rov pri Geely. \u010c\u00ednske automobilky navy\u0161e \u010dasto vlastnia svojich dod\u00e1vate\u013eov, tak\u017ee nemusia plati\u0165 mar\u017eu \u010fal\u0161ej spolo\u010dnosti. V\u00fdrazne dlh\u0161ie maj\u00fa aj splatnosti fakt\u00far. BYD plat\u00ed dod\u00e1vate\u013eom v priemere po 155 d\u0148och a Geely po 149 d\u0148och. Volkswagen m\u00e1 \u0161tandardn\u00fa splatnos\u0165 30 dn\u00ed a priemern\u00fa naprie\u010d div\u00edziami 53 dn\u00ed. Rivian plat\u00ed dod\u00e1vate\u013eom pribli\u017ene za 30 a\u017e 60 dn\u00ed.<\/p>\n
\u0160pi\u00f3ni na kloles\u00e1ch?<\/p>\n
Ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m je v\u0161ak internet. To je hlavn\u00fd d\u00f4vod pre\u010do nechc\u00fa americk\u00ed sen\u00e1tori \u010d\u00ednske aut\u00e1 vo svojej krajine. Ich vozidl\u00e1 s\u00fa vybaven\u00e9 desiatkami kamier, radarov, \u010fal\u0161\u00edch senzorov a neust\u00e1lym internetov\u00fdm pripojen\u00edm. M\u00f4\u017eu tak vedie\u0165, kde sa vodi\u010d nach\u00e1dza, kam pravidelne jazd\u00ed, kto s n\u00edm cestuje, \u010do sa deje v jeho okol\u00ed a v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch m\u00f4\u017ee z\u00edskava\u0165 aj \u00fadaje z telef\u00f3nu \u010di zaznamen\u00e1va\u0165 zvuk v kab\u00edne. \u201eToto s\u00fa \u0161pion\u00e1\u017ene zariadenia na koles\u00e1ch,\u201c povedal John Bozzella, \u0161\u00e9f Aliancie pre automobilov\u00e9 inov\u00e1cie, ktor\u00e1 zastupuje v\u00e4\u010d\u0161inu v\u00fdrobcov a predajcov automobilov v USA. \u201eVedia, kam idete, kde ste boli a kto je v aute.\u201c<\/p>\n
Slotkinov\u00e1 tvrd\u00ed, \u017ee riziko je e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie v pr\u00edpade vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed a kritickej infra\u0161trukt\u00fary. \u201eV\u0161etky \u00fadaje, ktor\u00e9 tieto aut\u00e1 zhroma\u017e\u010fuj\u00fa z na\u0161ich vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed, z na\u0161ich infra\u0161trukt\u00farnych lokal\u00edt, individu\u00e1lne inform\u00e1cie o vysokopostaven\u00fdch predstavite\u013eoch a o tom, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa, to v\u0161etko sa posiela sp\u00e4\u0165 do Pekingu,\u201c povedala. \u010c\u00ednsky automobilov\u00fd priemysel v\u0161ak tak\u00e9to obvinenia odmieta. Vysokopostaven\u00fd mana\u017e\u00e9r Geely, ktor\u00fd vzh\u013eadom na politick\u00fa citlivos\u0165 hovoril anonymne, ubezpe\u010dil, \u017ee automobilka by re\u0161pektovala americk\u00e9 z\u00e1kony. \u201eBudeme pr\u00edsne dodr\u017eiava\u0165 z\u00e1kony a predpisy na ka\u017edom trhu. Nielen bezpe\u010dnos\u0165 a kvalitu, ale aj ochranu osobn\u00fdch \u00fadajov. V\u0161etko,\u201c povedal.<\/p>\n
Pre americk\u00fdch z\u00e1kazn\u00edkov bude v\u0161ak nov\u00fd z\u00e1kon znamena\u0165 men\u0161\u00ed v\u00fdber. \u010c\u00ednske aut\u00e1 by pre nich mohli by\u0165 toti\u017e mimoriadne atrakt\u00edvne. Presved\u010den\u00fd je o tom aj samotn\u00fd The New York Times, ktor\u00fd po\u010das desiatich dn\u00ed testoval v \u010c\u00edne SUV Geely Galaxy M9, ktor\u00e9 pon\u00faka tri rady sedadiel, luxusn\u00fa v\u00fdbavu a plug-in hybridn\u00fd pohon. Na elektrinu dok\u00e1\u017ee prejs\u0165 pribli\u017ene 177 kilometrov a celkov\u00fd dojazd dosahuje pribli\u017ene 1 067 kilometrov. Jeho cena v \u010c\u00edne pritom za\u010d\u00edna len na pribli\u017ene 35 000 dol\u00e1roch. Za t\u00fato sumu pon\u00faka M9 mas\u00e1\u017ene ko\u017een\u00e9 sedadl\u00e1, 30-palcov\u00fd displej, 27-reproduktorov\u00e9 audio, dev\u00e4\u0165 airbagov, adapt\u00edvne svetl\u00e1 Matrix \u010di automatick\u00e9 parkovanie.<\/p>\n
Sedadl\u00e1 sa po zaparkovan\u00ed m\u00f4\u017eu premeni\u0165 na le\u017eadl\u00e1 alebo dokonca poste\u013e. A ani jazdn\u00e9 vlastnosti nie s\u00fa pod\u013ea testu slabou str\u00e1nkou. M9 jazd\u00ed plynulo, zr\u00fdch\u013euje podobne ako elektromobil a jeho senzory dok\u00e1\u017eu pod\u013ea podmienok na ceste automaticky upravova\u0165 odpru\u017eenie. Pr\u00e1ve preto m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010d\u00ednsky automobilov\u00fd priemysel pre USA tak\u00fdm probl\u00e9mom. Nejde toti\u017e o lacn\u00e9 aut\u00e1, ktor\u00e9 by boli lacn\u00e9 iba preto, \u017ee pon\u00fakaj\u00fa menej. \u010c\u00ednski v\u00fdrobcovia dok\u00e1\u017eu za v\u00fdrazne ni\u017e\u0161iu cenu pon\u00faknu\u0165 technol\u00f3gie a v\u00fdbavu, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee konkurova\u0165 pr\u00e9miov\u00fdm zna\u010dk\u00e1m. \u201eNem\u00f4\u017eeme o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee ich dok\u00e1\u017eeme dr\u017ea\u0165 za hranicami ve\u010dne, mus\u00edme by\u0165 schopn\u00ed porazi\u0165 ich v ich vlastnej hre,\u201c povedal v j\u00fali Bill Ford, v\u00fdkonn\u00fd predseda predstavenstva Fordu.<\/p>\n
Mohlo by to \u00eds\u0165 aj inak<\/p>\n
Nie v\u0161etky krajiny v\u0161ak volia americk\u00fd pr\u00edstup. Izrael, Po\u013esko a Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo umo\u017e\u0148uj\u00fa predaj \u010d\u00ednskych \u00e1ut, no z\u00e1rove\u0148 zaviedli obmedzenia ich pou\u017e\u00edvania v citliv\u00fdch oblastiach. \u010c\u00ednske vozidl\u00e1 napr\u00edklad nesm\u00fa na vojensk\u00e9 z\u00e1kladne. Izraelsk\u00ed vojensk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci, ktor\u00ed si prenaj\u00edmali \u010d\u00ednske aut\u00e1 zas dostali v roku 2025 pr\u00edkaz ich odovzda\u0165. Pod\u013ea Davida Barzilaia, \u0161\u00e9fa spolo\u010dnosti Karamba Security \u0161pecializuj\u00facej sa na kybernetick\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 automobilov, by preto \u00fapln\u00fd z\u00e1kaz nemusel by\u0165 nevyhnutn\u00fd. \u201eSo spr\u00e1vnymi clami by som sa tak neob\u00e1val predaja \u010d\u00ednskych \u00e1ut be\u017en\u00fdm spotrebite\u013eom,\u201c povedal. \u201eProbl\u00e9m nie je be\u017en\u00fd ob\u010dan.\u201c<\/p>\n
Z\u00e1kladn\u00e1 ot\u00e1zka v\u0161ak zost\u00e1va nezodpovedan\u00e1: \u010co v\u0161etko by mohla \u010d\u00ednska vl\u00e1da s technol\u00f3giami v tak\u00fdchto aut\u00e1ch urobi\u0165? A pr\u00e1ve t\u00fato neistotu chc\u00fa americk\u00ed sen\u00e1tori odstr\u00e1ni\u0165 t\u00fdm najjednoduch\u0161\u00edm sp\u00f4sobom \u2013 z\u00e1kazom. John Helveston v\u0161ak upozor\u0148uje, \u017ee ak Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty nastavia pravidl\u00e1 dostato\u010dne tvrdo, \u010d\u00ednske automobilky sa im pravdepodobne prisp\u00f4sobia. \u201eJe v na\u0161ich ruk\u00e1ch prin\u00fati\u0165 \u010d\u00ednskych v\u00fdrobcov, aby splnili na\u0161e po\u017eiadavky. A oni to aj urobia. Presko\u010dia v\u0161etky prek\u00e1\u017eky, aby sa sem dostali.\u201c Z\u00e1rove\u0148 dod\u00e1va, \u017ee ani Ameri\u010dania nie s\u00fa zvyknut\u00ed na to, \u017ee nemaj\u00fa pr\u00edstup k najlep\u0161\u00edm technol\u00f3gi\u00e1m na svete. „Ma\u010dka je z vreca von,\u201c uzatv\u00e1ra Helveston.<\/p>\n
![\"\u013dutujeme\"](\"https:\/\/ipravda.sk\/res\/www\/sorry.svg\")
<\/p>\n