Kamenn\u00e9 opevnenie <\/p>\n
Dodnes ju podp\u00edsalo vy\u0161e 250 organiz\u00e1ci\u00ed zo 121 miest a 38 kraj\u00edn. Z okolit\u00fdch metropol Praha a Viede\u0148. Bratislava medzi signat\u00e1rmi zatia\u013e ch\u00fdbala. \u201eI ke\u010f dobr\u00e1 kvalita vody v Dunaji k\u00fapanie umo\u017e\u0148uje, brehy po celej d\u013a\u017eke mesta spev\u0148uje kamenn\u00e9 opevnenie, ktor\u00e9 br\u00e1ni bezpe\u010dn\u00e9mu pr\u00edstupu do rieky,“ pribl\u00ed\u017eil hovorca magistr\u00e1tu Peter Bubla<\/a>.<\/p>\n V pr\u00edpade, ak sa v\u00e1m nezobrazil zdie\u013ean\u00fd obsah nad t\u00fdmto textom kliknite sem<\/a><\/p>\n Verejnos\u0165 sa tak masovo do Dunaja dost\u00e1va len raz do roka, v r\u00e1mci podujatia Trans Danube Swim<\/a>. V prv\u00fa septembrov\u00fa nede\u013eu sa konal u\u017e jeho trin\u00e1sty ro\u010dn\u00edk a symbolicky pr\u00e1ve po\u010das neho bola podp\u00edsan\u00e1 aj spom\u00ednan\u00e1 charta o prist\u00fapen\u00ed Bratislavy k medzin\u00e1rodnej aliancii Swimmable Cities. \u201eRieka v meste a jej brehy s\u00fa rekrea\u010dnou z\u00f3nou, ktor\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ina miest nedostato\u010dne vyu\u017e\u00edva. \u010casto v tom br\u00e1ni kvalita vody, \u010di pr\u00edstup k rieke,“ poznamenal hovorca mesta.
<\/p>\n Projekt Bratislavsk\u00fd dunajsk\u00fd park<\/p>\n V \u010dase otep\u013eovania je to v\u0161ak pr\u00e1ve rieka, ktor\u00e1 pon\u00faka dostupn\u00fa mo\u017enos\u0165 osvie\u017eenia v centre mesta. \u201eSusedn\u00e1 Viede\u0148 m\u00e1 pl\u00e1\u017ee na Alte Donau, na Neue Donau aj na ostrove Donauinsel, v\u0161etky v dosahu MHD. Podobne aj Bratislava m\u00e1 na to, aby mala pl\u00e1\u017ee priamo v centre a zaradila sa tak do exkluz\u00edvnej skupiny eur\u00f3pskych metropol, ktor\u00e9 svojim obyvate\u013eom pon\u00fakaj\u00fa tak\u00fato mo\u017enos\u0165,“ dodal Bubla.<\/p>\n Napokon, historicky tak tomu v Bratislave aj bolo. Hlavn\u00e9 mesto, \u0161t\u00e1tne in\u0161tit\u00facie a ob\u010dianske zdru\u017eenie BDP dlhodobo pripravuj\u00fa projekt Bratislavsk\u00fd dunajsk\u00fd park. V r\u00e1mci neho sa na \u00faseku 22 km maj\u00fa odstr\u00e1ni\u0165 tri kilometre brehov\u00e9ho opevnenia a sprieto\u010dni\u0165 tri ramen\u00e1, \u010d\u00edm vznikne viacero pr\u00edrodn\u00fdch pl\u00e1\u017e\u00ed vhodn\u00fdch na k\u00fapanie a oddych pri rieke a v Bratislave tak bude mo\u017en\u00e9 obnovi\u0165 trad\u00edciu k\u00fapania v Dunaji.
<\/p>\n N\u00e1bre\u017en\u00fd park Star\u00e9 Lido<\/p>\n Projektov\u00e1 dokument\u00e1cia navrhnut\u00fdch \u00faprav brehov bola na z\u00e1klade \u0161t\u00fadie Metropolitn\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu Bratislavy (MIB)<\/a> vypracovan\u00e1 z prostriedkov Pl\u00e1nu obnovy a odolnosti<\/a> a aktu\u00e1lne sa finalizuje. Inici\u00e1torom konceptu je ob\u010dianske zdru\u017eenie BDP.<\/p>\n V pr\u00edpade, ak sa v\u00e1m nezobrazil zdie\u013ean\u00fd obsah nad t\u00fdmto textom kliknite sem<\/a><\/p>\n Memorandum o spolupr\u00e1ci podp\u00edsali hlavn\u00e9 mesto, MIB, mestsk\u00e1 \u010das\u0165 Petr\u017ealka, Ministerstvo \u017eivotn\u00e9ho prostredia SR<\/a>, Slovensk\u00fd vodohospod\u00e1rsky podnik<\/a>, \u0160t\u00e1tna ochrana pr\u00edrody<\/a>, ako aj viacer\u00e9 ob\u010dianske zdru\u017eenia. K projektu BDP v nede\u013eu z\u00e1rove\u0148 prist\u00fapil aj prv\u00fd partner z neverejn\u00e9ho sektora – cestovn\u00e1 kancel\u00e1ria Bubo<\/a>, ktor\u00e1 od roku 2014 organizuje Trans Danube Swim.<\/p>\n Prv\u00e1 \u010das\u0165 BDP \u2013 N\u00e1bre\u017en\u00fd park Star\u00e9 Lido \u2013 bola odovzdan\u00e1 v j\u00fani tohto roka. \u201eKoncom j\u00fala boli odovzdan\u00e9 \u010fal\u0161ie dva \u00faseky BDP v Starom h\u00e1ji, kde bolo zrevitalizovan\u00fdch pribli\u017ene 400 metrov brehov odstr\u00e1nen\u00edm brehov\u00e9ho opevnenia \u2013 tieto \u010dasti s\u00fa u\u017e pr\u00edstupn\u00e9 verejnosti,“ dodal hovorca mesta. Realiz\u00e1cia \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00ed je pl\u00e1novan\u00e1 po etap\u00e1ch, pri\u010dom prioritnou lokalitou je obnovenie Lido pl\u00e1\u017ee a sprieto\u010dnenie Ovsi\u0161tsk\u00e9ho ramena. Realiz\u00e1cia t\u00fdchto opatren\u00ed by okrem rekrea\u010dn\u00e9ho vyu\u017eitia mala v\u00fdrazn\u00fd \u00fa\u010dinok aj na ochranu mesta pred povod\u0148ami. <\/p>\n Viac k t\u00e9me: bratislavsk\u00fd \u017eupan<\/a>, Cestovn\u00e1 kancel\u00e1ria Bubo<\/a>, hovorca magistr\u00e1tu<\/a>, Pl\u00e1n obnovy a odolnosti SR<\/a>, Prim\u00e1tor Bratislavy<\/a>, Trans Danube Swim<\/a> Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk<\/a> \u00a9 SITA V\u0161etky pr\u00e1va vyhraden\u00e9 <\/p>\n Slovensk\u00e1 Potopa zaujala \u010desk\u00fd web. Oscarov\u00e9ho kandid\u00e1ta chv\u00e1li za autenticitu, vyzdvihol aj Vladim\u00edra \u010cemu 7.9.2026 (SITA.sk) – <\/p>\n Slovensk\u00fd film Potopa re\u017eis\u00e9ra Martina Gondu, ktor\u00fd je slovensk\u00fdm kandid\u00e1tom na Oscara 2027, zaujal anglickojazy\u010dn\u00fd \u010desk\u00fd port\u00e1l The Prague Reporter<\/a>. Recenzia ho ozna\u010duje za sugest\u00edvny a pokojne vyrozpr\u00e1van\u00fd portr\u00e9t rus\u00ednskej dediny v 80. rokoch, ktorej obyvatelia musia opusti\u0165 svoje domovy pre v\u00fdstavbu vod\u00e1renskej n\u00e1dr\u017ee Starina. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 venuje aj hereck\u00fdm v\u00fdkonom vr\u00e1tane Vladim\u00edra \u010cemu<\/a>.<\/p>\n P\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Mara, ktor\u00fa stv\u00e1r\u0148uje S\u00e1ra Chrip\u00e1kov\u00e1, sn\u00edva o \u0161t\u00fadiu na vojenskej leteckej \u0161kole a kari\u00e9re pilotky. Jej ovdoven\u00fd otec Alexander v podan\u00ed Jozefa Pantlik\u00e1\u0161a v\u0161ak chce, aby zostala doma, pom\u00e1hala na rodinnej p\u00f4de a nesk\u00f4r pracovala v miestnej obuvn\u00edckej tov\u00e1rni.<\/p>\n Pod\u013ea recenzie pr\u00e1ve bl\u00ed\u017eiace sa vys\u00eddlenie men\u00ed zn\u00e1my konflikt medzi rodi\u010dom a die\u0165a\u0165om na silnej\u0161\u00ed pr\u00edbeh. Mara t\u00fa\u017ei z dediny od\u00eds\u0165, zatia\u013e \u010do komunistick\u00fd \u0161t\u00e1t sa pripravuje vzia\u0165 mo\u017enos\u0165 zosta\u0165 v\u0161etk\u00fdm jej obyvate\u013eom. Rusk\u00e9 patrilo medzi sedem preva\u017ene rus\u00ednskych ded\u00edn, ktor\u00e9 v rokoch 1981 a\u017e 1988 vys\u00eddlili a zb\u00farali po\u010das v\u00fdstavby n\u00e1dr\u017ee Starina.<\/p>\n Za jeden z najsilnej\u0161\u00edch momentov filmu ozna\u010duje recenzent zhroma\u017edenie, na ktorom \u00farady obyvate\u013eom ozn\u00e1mia vys\u00eddlenie. Alexander vyhl\u00e1si, \u017ee nikam nep\u00f4jde, a Mara pred susedmi povie, \u017ee je rada, \u017ee dedinu zaplavia. Dokonca si \u017eel\u00e1, aby sa to stalo u\u017e na druh\u00fd de\u0148. Pr\u00e1ve n\u00e1sledn\u00e9 uvedomenie si rozdielu medzi dobrovo\u013en\u00fdm odchodom a n\u00e1siln\u00fdm vymazan\u00edm vlastn\u00e9ho domova d\u00e1va pod\u013ea recenzie pr\u00edbehu emocion\u00e1lnu silu.<\/p>\n The Prague Reporter vyzdvihuje aj autentickos\u0165 dedinsk\u00e9ho prostredia, ktor\u00fa Gonda vytvoril kombin\u00e1ciou profesion\u00e1lnych hercov z pre\u0161ovsk\u00e9ho Divadla Alexandra Duchnovi\u010da a neprofesion\u00e1lnych \u00fa\u010dinkuj\u00facich z miestnej rus\u00ednskej komunity. Film je preva\u017ene v rus\u00ednskom jazyku a jeho amb\u00edciou je zachova\u0165 kolekt\u00edvnu pam\u00e4\u0165 komun\u00edt, ktor\u00e9 fyzicky zanikli pod hladinou Stariny.<\/p>\n Medzi najv\u00fdraznej\u0161ie ved\u013eaj\u0161ie postavy recenzia zara\u010fuje dedinsk\u00e9ho k\u0148aza v podan\u00ed Vladim\u00edra \u010cemu. Ten pokra\u010duje v oprav\u00e1ch sch\u00e1tran\u00e9ho kostola, hoci vie, \u017ee budovu \u010doskoro zni\u010dia. V jednej zo sc\u00e9n \u00farady odn\u00e1\u0161aj\u00fa zariadenie kostola, zatia\u013e \u010do k\u0148az vyst\u00fapi na le\u0161enie a \u010falej opravuje strechu. Pod\u013ea recenzenta tento obraz vystihuje podstatu filmu v\u00fdsti\u017enej\u0161ie ne\u017e ak\u00fdko\u013evek dial\u00f3g.<\/p>\n Pozit\u00edvne hodnotenie z\u00edskala aj \u0161irokouhl\u00e1 kamera Olivera Z\u00e1hlavu a zdr\u017eanliv\u00e1 hudba Th\u00e9ophila Moussouniho. Recenzia upozor\u0148uje tie\u017e na z\u00e1vere\u010dn\u00e9 titulky, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa dokument\u00e1rne z\u00e1bery skuto\u010dn\u00e9ho vys\u00edd\u013eovania a ni\u010denia ded\u00edn spolu s p\u00f4vodnou pies\u0148ou so spevom S\u00e1ry Chrip\u00e1kovej.<\/p>\n Port\u00e1l z\u00e1rove\u0148 prip\u00fa\u0161\u0165a, \u017ee pomal\u00e9 tempo nemus\u00ed vyhovova\u0165 ka\u017ed\u00e9mu div\u00e1kovi a Marinu cestu dospievania sprev\u00e1dza len m\u00e1lo prekvapen\u00ed. Historick\u00e9 okolnosti v\u0161ak pod\u013ea recenzie d\u00e1vaj\u00fa zn\u00e1memu pr\u00edbehu osobitn\u00fa emocion\u00e1lnu h\u013abku. Potopa tak nie je iba filmom o diev\u010dati, ktor\u00e9 chce od\u00eds\u0165 z domova, ale aj o tom, \u010do znamen\u00e1 zisti\u0165, \u017ee sa \u010doskoro nebude ma\u0165 kam vr\u00e1ti\u0165.<\/p>\n Film mal premi\u00e9ru v dom\u00e1cich kin\u00e1ch za\u010diatkom roka a pod\u013ea The Prague Reporter je dostupn\u00fd aj na Netflixe s anglick\u00fdmi titulkami. Na jeho vzniku sa podie\u013eala pra\u017esk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Cineart TV a \u010das\u0165 financovania poskytol \u010cesk\u00fd audiovizu\u00e1lny fond. <\/p>\n Viac k t\u00e9me: Film<\/a>, Nomin\u00e1cie na Oscary<\/a>, potopa<\/a>
Zdroj: SITA.sk – Dunaj ako mestsk\u00e1 pl\u00e1\u017e? Bratislava chce obnovi\u0165 trad\u00edciu k\u00fapania v Dunaji \u2013 VIDEO, FOTO<\/a> <\/p>\n![\"slovenska](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/09\/2489952.jpg\")
<\/p>\n
Zdroj: SITA.sk – Slovensk\u00e1 Potopa zaujala \u010desk\u00fd web. Oscarov\u00e9ho kandid\u00e1ta chv\u00e1li za autenticitu, vyzdvihol aj Vladim\u00edra \u010cemu<\/a> <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"7.9.2026 (SITA.sk) – Bratislava v nede\u013eu prist\u00fapila k medzin\u00e1rodnej aliancii Swimmable Cities. Hlavn\u00e9 mesto sa tak pridalo k…\n","protected":false},"author":2,"featured_media":172937,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[21],"tags":[1163,1169,136,48641,66,635,1165,142,43,40,39,42,41,1167,343,36,1164,1166,1168],"class_list":["post-172936","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-bratislava","tag-aktualne-spravy","tag-auto-moto","tag-bratislava","tag-dunaj-ako-mestska","tag-ekonomika","tag-financie","tag-najnovsie-spravy","tag-politika","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovensko","tag-soubiznis","tag-spravodajstvo","tag-spravy","tag-spravy-dnes","tag-spravy-zo-sveta","tag-technika"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/117229875956846293","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/172936","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=172936"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/172936\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/172937"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=172936"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=172936"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=172936"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}