{"id":24252,"date":"2026-03-21T08:43:06","date_gmt":"2026-03-21T08:43:06","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/24252\/"},"modified":"2026-03-21T08:43:06","modified_gmt":"2026-03-21T08:43:06","slug":"ako-ovplyvnili-mestianske-rodiny-bratislavu-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/24252\/","title":{"rendered":"Ako ovplyvnili me\u0161tianske rodiny Bratislavu?"},"content":{"rendered":"<p>\nBratislava 21. marca (Teraz.sk) &#8211; Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay a \u010fal\u0161\u00ed. Tieto men\u00e1 rezonuj\u00fa medzi Bratislav\u010danmi. Pozn\u00e1me kaviare\u0148 Scherz, \u0161umiv\u00e9 v\u00edno Hubert alebo Palugyayov pal\u00e1c. Ide v\u0161ak o me\u0161tianske rodiny, ktor\u00e9 formovali podobu Pre\u0161porku na prelome 19. a 20. storo\u010dia. <br \/>\nS\u00fakromn\u00e9mu i profesijn\u00e9mu \u017eivotu rod\u00edn sa venuje v\u00fdstava v M\u00fazeu mesta Bratislavy. Nav\u0161t\u00edvili sme ju a spolu s kur\u00e1torom \u0160tefanom Hriv\u0148\u00e1kom sme sa rozpr\u00e1vali aj o osude t\u00fdchto rod\u00edn. Do \u00faspe\u0161n\u00fdch pr\u00edbehov rod\u00edn zasiahol rozpad monarchie, hospod\u00e1rska kr\u00edza aj ariz\u00e1cia \u010di n\u00faten\u00e9 vys\u0165ahovanie. Tieto rodiny pod\u013ea Hriv\u0148\u00e1ka charakterizuje anga\u017eovanos\u0165. \u201ePr\u00e1ve 19. storo\u010die je tak\u00e1 cesta k ob\u010dianskosti a v 40. rokoch 19. storo\u010dia vznikaj\u00fa prv\u00e9 spolky, kde sa t\u00edto me\u0161\u0165ania anga\u017euj\u00fa a rozm\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa, \u010do robi\u0165 preto, aby sa Bratislava pos\u00favala vpred,\u201c povedal v podcaste Ulicami Bratislavy.<\/p>\n<p>\u201eV\u00e4\u010d\u0161ina rod\u00edn \u017eila v centre mesta, v dne\u0161nom Starom Meste, ale tov\u00e1rne alebo vin\u00e1rstva boli trochu \u010falej, u\u017e vtedy na perif\u00e9rii, \u010di u\u017e na dne\u0161nej Pra\u017eskej ulici alebo na Radlinsk\u00e9ho, tam sa situovala v\u00fdroba,\u201c pribl\u00ed\u017eil Hriv\u0148\u00e1k \u017eivoty me\u0161tianskych rod\u00edn. Ve\u013emi zn\u00e1ma rodina boli Palugyayovci.  Najm\u00e4 v druhej polovici 19. storo\u010dia bola Palugyay zna\u010dka hotelov, re\u0161taur\u00e1ci\u00ed a v\u00edn, ktor\u00e9 rodina skupovala z cel\u00e9ho Uhorska. \u201eT\u00e1to rodina v\u00fdznamne pozna\u010dila Bratislavu aj t\u00fdm, \u017ee budovala imid\u017e cez gastron\u00f3miu,\u201c povedal  Hriv\u0148\u00e1k. Palugyayovci mali re\u0161taur\u00e1ciu U Zelen\u00e9ho stromu, ktor\u00e1 bola v priestore dne\u0161n\u00e9ho hotela Carlton a takisto aj kaviare\u0148 Au Cafe v Petr\u017ealke. \u201eNa Pra\u017eskej ulici, kde je dnes ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed, postavili koncom 19. storo\u010dia svoje vin\u00e1rstvo,  ktor\u00e9 bolo nesk\u00f4r aj s\u00eddlom vin\u00e1rskych z\u00e1vodov,\u201c op\u00edsal kur\u00e1tor.  <\/p>\n<p>V\u00fdstava hovor\u00ed o desiatich me\u0161tianskych rodin\u00e1ch<\/p>\n<p>Rodina Scherzovcov zase vlastnila obchod s tzv. koloni\u00e1lnym tovarom na dne\u0161nom Suchom m\u00fdte. \u201eK\u00fapili ste tam predmety a r\u00f4zne obe\u017eivo z kraj\u00edn b\u00fdval\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed, napr\u00edklad jamajsk\u00fd rum, trstinov\u00fd cukor alebo r\u00f4zne \u010daje,\u201c pribl\u00ed\u017eil Hriv\u0148\u00e1k. Predstavite\u013e rodiny Filip Scherz bol pod\u013ea neho ve\u013emi \u0161ikovn\u00fd obchodn\u00edk, ktor\u00fd sa podie\u013eal aj na zve\u013ea\u010fovan\u00ed mesta.<\/p>\n<p>V\u00fdstava hovor\u00ed o desiatich rodin\u00e1ch. Na Panskej ulici b\u00fdvali Wittmanovci, obchod a dom na Panskej mali aj Fischerovci. Dom rodiny Albrechtovcov je dodnes na Kapitulskej ulici. \u201eJe tu e\u0161te rodina Munkerovcov, rodina Juren\u00e1kova, rodina Hubertovcov, rodina Mader Weisz a rodina Sonnenfeld a Such\u00fd,\u201c op\u00edsal Hriv\u0148\u00e1k. <\/p>\n<p>Rodina Hubertovcov bola zn\u00e1ma zna\u010dkou \u0161umiv\u00e9ho v\u00edna, ktor\u00e9 pretrvalo a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti. V \u010dele rodinn\u00fdch podnikov boli pod\u013ea Hriv\u0148\u00e1ka \u017eeny. Najprv Hubertovci podnikali predajom stavebn\u00e9ho materi\u00e1lu. \u201ePosledn\u00e1 z \u010dleniek, Pavl\u00edna Hubertov\u00e1, u\u017e bola na \u010dele vin\u00e1rstva. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee ho doviedla k \u00faspe\u0161nej bud\u00facnosti,\u201c skon\u0161tatoval kur\u00e1tor.  Zna\u010dka Hubert osl\u00e1vila ned\u00e1vno 200 rokov existencie.<\/p>\n<p>Koniec v\u00fdstavy je r\u00e1mcovan\u00fd obdob\u00edm rokov 1948 a\u017e 1952, ke\u010f sa mnoh\u00ed me\u0161\u0165ania z t\u00fdchto rod\u00edn st\u00e1vaj\u00fa n\u00fatene radov\u00fdmi ob\u010danmi. \u201eMnoh\u00ed dopadn\u00fa aj nie ve\u013emi dobre a musia od\u00eds\u0165 z Bratislavy alebo z \u00fazemia \u010ceskoslovenska. Mnoh\u00ed sa st\u00e1vaj\u00fa be\u017en\u00fdmi ob\u010danmi a maj\u00fa rozli\u010dn\u00e9 poz\u00edcie, ale u\u017e to nie je to me\u0161tianstvo ako predt\u00fdm,\u201c pribl\u00ed\u017eil Hriv\u0148\u00e1k. V\u00fdstava Rodinn\u00e9 skuto\u010dnosti potrv\u00e1 v M\u00fazeu mesta Bratislavy do 31. augusta 2026.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Bratislava 21. marca (Teraz.sk) &#8211; Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay a \u010fal\u0161\u00ed. Tieto men\u00e1 rezonuj\u00fa medzi Bratislav\u010danmi. Pozn\u00e1me&hellip;\n","protected":false},"author":2,"featured_media":24245,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_share_on_mastodon":"0"},"categories":[21],"tags":[136,3964,11558,6577,43,40,39,42,41,3965],"class_list":["post-24252","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-bratislava","tag-bratislava","tag-podcastteraz","tag-presporok","tag-rodiny","tag-sk","tag-slovak","tag-slovakia","tag-slovencina","tag-slovensko","tag-ulicamibratislavy"],"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/116266284003461429","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/24252","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=24252"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/24252\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/24245"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=24252"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=24252"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=24252"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}