\n\t\t
![\"Foto:](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Francuzsko-Toulouse.jpg\" "\\"Toulouse,")
\t\t\t<\/p>\n\n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n
\t<\/a><\/p>\n
Foto: Patrice Hebault\t\u00a0(Zdroj: Office de Tourism Toulouse)<\/p>\n
\u201eKr\u00e1\u013eovsk\u00e9 lode sa vyhn\u00fa nebezpe\u010dnej ceste okolo \u0160panielska a rozvoj obchodu urob\u00ed z Franc\u00fazska ve\u013emoc,\u201c s\u013eubuje Riquet a na to panovn\u00edk po\u010d\u00fava. Na svojom s\u00eddle Seigneurie de Bonrepos ne\u010faleko Toulouse nech\u00e1 projektant vybudova\u0165 detailn\u00fd model krajiny, na ktorom si overuje vhodnos\u0165 technick\u00fdch rie\u0161en\u00ed na prekonanie rozdielu v\u00fd\u0161ky hlad\u00edn. Na stavbe pracuje vy\u0161e 12 000 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed okrem kopania kan\u00e1lov a plavebn\u00fdch kom\u00f4r musia stava\u0165 mosty \u010di tunely. Prv\u00fd \u00fasek je dokon\u010den\u00fd v roku 1671, druh\u00e1 vetva o desa\u0165 rokov nesk\u00f4r. Pri tom u\u017e ale Pierre-Paul Riquet ch\u00fdba. Zomiera osem mesiacov predt\u00fdm, ne\u017e je kompletn\u00fd Canal du Midi sprev\u00e1dzkovan\u00fd.<\/p>\n
\u00a0<\/p>\n
2. Nikto sa\u00a0nes\u0165a\u017euje<\/p>\n
Skratka: Sankey<\/p>\n
Krajina: Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia<\/p>\n
D\u013a\u017eka: 25,2 km<\/p>\n
Autor: Henry Berry<\/p>\n
Rok sprev\u00e1dzkovania: 1757<\/p>\n
V ploovici 18. storo\u010dia je Liverpool na vzostupe. Tunaj\u0161ie chemi\u010dky prosperuj\u00fa, ale nutne potrebuj\u00fa st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161\u00ed pr\u00edsun uhlia. V\u00fdborn\u00fdm zdrojom s\u00fa bane Haydock v gr\u00f3fstve Lancashire, a pr\u00e1ve preto vznik\u00e1 n\u00e1pad prepoji\u0165 ich s mestom vodn\u00fdm kan\u00e1lom, ktor\u00fd by surovinu dopravil r\u00fdchlo a lacno. Z\u00e1kladom pre bud\u00facu stavbu sa st\u00e1va nen\u00e1padn\u00e9 rozhodnutie, ktor\u00e9 parlament pod n\u00e1zvom Z\u00e1kon o plavbe po potoku Sankey vyd\u00e1va v roku 1755. Pr\u00e1ve potok Sankey Brook sa m\u00e1 sta\u0165 z\u00e1kladom bud\u00facej splavnej cesty. Trasu vymeriava in\u017einier Henry Berry (1719\u20131812) a nestret\u00e1va sa s ve\u013ek\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami.\u00a0\u201eJe to jedin\u00fd pr\u00edpad, kedy parlament schv\u00e1lil trasu nejak\u00e9ho kan\u00e1la a nebola proti tomu podan\u00e1 \u017eiadna pet\u00edcia,\u201c uv\u00e1dzaj\u00fa historick\u00e9 pramene.<\/p>\n
\t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Getty Images)<\/p>\n V roku 1757 je kan\u00e1l dokon\u010den\u00fd a hne\u010f za\u010d\u00edna zar\u00e1ba\u0165. Preprava tovaru je toti\u017e spoplatnen\u00e1 \u010diastkou 10 penc\u00ed za tonu. \u201ePlavba plachetn\u00edc s vysok\u00fdmi s\u0165a\u017e\u0148ami si vy\u017eaduje postavenie oto\u010dn\u00fdch mostov tak pre cesty, ako pre \u017eelezni\u010dn\u00e9 trate,\u201c vysvet\u013euj\u00fa prev\u00e1dzkovatelia. \u00daspech kan\u00e1la Sankey sa prejavuje v obrovskom rozmachu v\u00fdstavby anglick\u00fdch kan\u00e1lov, ich vzor je v\u0161ak nakoniec v roku 1963 uzavret\u00fd. Aj ke\u010f od roku 1980 prebiehaj\u00fa pokusy o jeho obnovenie, sl\u00e1vne \u010dasy kan\u00e1la Sankey sa u\u017e asi nikdy nevr\u00e1tia\u2026<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 3. N\u00e1hrada za mulice<\/p>\n Skratka: Bridgewater<\/p>\n Krajina: Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia<\/p>\n D\u013a\u017eka: 66 km<\/p>\n Autor: Francis Egerton<\/p>\n Rok sprev\u00e1dzkovania: 1761<\/p>\n Vojvoda z Bridgewateru Francis Egerton (1736\u20131803) zar\u00e1ba na svojich uho\u013en\u00fdch baniach dos\u0165, ale chcel by viac. Obmedzuje ho doprava. T\u00e1 rie\u010dna m\u00f4\u017ee vyu\u017e\u00edva\u0165 iba mal\u00e9 plavidl\u00e1 a karav\u00e1ny mul\u00edc, smeruj\u00face k parn\u00fdm strojom priemyseln\u00fdch centier v Manchestri alebo Leighu, proste neunes\u00fa dos\u0165. Vojvoda ve\u013ea cestuje, a tak dobre vie o tom, ak\u00e9 v\u00fdhodn\u00e9 bolo vybudova\u0165 Canal du Midi alebo Sankey. Zost\u00e1va s\u00edce hlavnou osobnos\u0165ou chystan\u00e9ho projektu, ale nezaobi\u0161iel by sa bez in\u017einiera Jamesa Brindleyho (1716\u20131772), pova\u017eovan\u00e9ho za jednotku v stavite\u013estve anglick\u00fdch kan\u00e1lov.<\/p>\n \t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Getty Images)<\/p>\n Ten po d\u00f4kladnej expert\u00edze navrhne zmenu p\u00f4vodne pl\u00e1novanej trasy od ban\u00ed vo Worsley a dok\u00e1\u017ee sa zaob\u00eds\u0165 bez plavebn\u00fdch kom\u00f4r, \u010do len dokazuje jeho profesion\u00e1lne schopnosti. Pozoruhodnos\u0165ou kan\u00e1la je 180 metrov dlh\u00fd a 11 metrov \u0161irok\u00fd Bartonsk\u00fd akvadukt, sprev\u00e1dzkovan\u00fd v j\u00fali 1761, v\u010faka ktor\u00e9mu lode po kan\u00e1li prekon\u00e1vaj\u00fa rieku Irwell. \u201eKan\u00e1l je najpozoruhodnej\u0161ou vecou v kr\u00e1\u013eovstve, ak nie v Eur\u00f3pe. Lode po \u0148om m\u00f4\u017eu pl\u00e1va\u0165 aj naprie\u010d cez rieku bez toho, aby sa dotkli jej v\u00f4d,\u201c b\u00e1sni o stavbe dobov\u00e1 tla\u010d. Do roka od otvorenia kan\u00e1la klesn\u00fa ceny uhlia v Manchestri na polovicu a \u00faspechom kan\u00e1la Bridgewater sa za\u010d\u00edna obdobie zvan\u00e9 Canal Mania, kedy sa na \u00fazem\u00ed Anglicka a Walesu rodia splavn\u00e9 cesty ako huby po da\u017edi.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 4. Uskuto\u010dnil nemo\u017en\u00e9<\/p>\n Skratka: Suezsk\u00fd prieplav<\/p>\n Krajina: Egypt<\/p>\n D\u013a\u017eka: 193 km<\/p>\n Autor: Ferdinand de Lesseps<\/p>\n Rok sprev\u00e1dzkovania: 1869<\/p>\n Ak umel\u00e9 splavn\u00e9 kan\u00e1ly predstavuj\u00fa skratky, v pr\u00edpade Suezsk\u00e9ho prieplavu to plat\u00ed dvojn\u00e1sobne. Od staroveku predsa kvitne obchod medzi Eur\u00f3pou a \u010ealek\u00fdm v\u00fdchodom a \u00famorn\u00e1 cesta po s\u00fa\u0161i je rovnako nev\u00fdhodn\u00e1, nebezpe\u010dn\u00e1 a drah\u00e1 ako obopl\u00e1vanie Afriky. Zo Stredozemn\u00e9ho do \u010cerven\u00e9ho mora a potom do Indick\u00e9ho oce\u00e1nu je to pritom len k\u00fasok! O v\u00fdstavbu takejto vodnej cesty sa sna\u017eili u\u017e star\u00ed Egyp\u0165ania prepojen\u00edm \u010cerven\u00e9ho mora s deltou N\u00edlu, novodob\u00e9 pokusy sa datuj\u00fa od 16. storo\u010dia. Ani \u0161t\u00fadia vypracovan\u00e1 pre Napoleona Bonaparta (1769\u20131821) k realiz\u00e1cii ale nevedie.<\/p>\n \t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: SITA\/AP)<\/p>\n A\u017e jeho krajan, in\u017einier a diplomat Ferdinand de Lesseps (1805\u20131894), zast\u00e1vaj\u00faci funkciu konzula v K\u00e1hire, sa to rozhodne vzia\u0165 v\u00e1\u017ene. \u201eViem, \u017ee je to prakticky nemo\u017en\u00e9 uskuto\u010dni\u0165, inak by to predsa u\u017e d\u00e1vno urobil niekto in\u00fd,\u201c prizn\u00e1va. Projekt si nech\u00e1va vypracova\u0165 od rak\u00faskeho projektanta Aloisa Negrelliho (1799\u20131858), okrem in\u00e9ho autora zn\u00e1meho pra\u017esk\u00e9ho viaduktu. Stavba je zah\u00e1jen\u00e1 25. marca 1859 a vzh\u013eadom na rovnak\u00fa \u00farove\u0148 morsk\u00fdch hlad\u00edn oboch vodn\u00fdch pl\u00f4ch sa zaob\u00edde bez plavebn\u00fdch kom\u00f4r. Pracuje na nej s\u00fa\u010dasne 34 000 robotn\u00edkov, celkom sa ich ale vystrieda vy\u0161e pol druh\u00e9ho mili\u00f3na. O ich z\u00e1sobovanie sa star\u00e1 1800 tiav. Stavba jednej z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch vodn\u00fdch ciest sveta trv\u00e1 desa\u0165 rokov a dnes \u0148ou pr\u00fadi takmer desatina svetov\u00e9ho obchodu.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 5. Ve\u0161tba u\u017e neplat\u00ed<\/p>\n Skratka: Korintsk\u00fd prieplav<\/p>\n Krajina: Gr\u00e9cko<\/p>\n D\u013a\u017eka: 6346 metrov<\/p>\n Autor: B\u00e9la Gerster<\/p>\n Rok sprev\u00e1dzkovania: 1893<\/p>\n Pri poh\u013eade na mapu Gr\u00e9cka bolo len ot\u00e1zkou \u010dasu, kedy niekomu napadne, \u017ee polostrov Pelopon\u00e9z odde\u013euje od pevniny tak\u00e1 \u00fazu\u010dk\u00e1 \u0161ija, \u017ee jej prekopan\u00edm by n\u00e1morn\u00edci u\u0161etrili dlh\u00e9 dni na lodi. Prv\u00ed si to uvedomuj\u00fa u\u017e antick\u00ed vl\u00e1dcovia, aj ke\u010f ve\u0161tby im pr\u00edli\u0161 nepraj\u00fa. \u201eSmr\u0165 postihne ka\u017ed\u00e9ho, kto by sa o nie\u010do tak\u00e9 pok\u00fasil,\u201c varuje napr\u00edklad filozof Apoll\u00f3nios z Tyany (asi 4\u201396 n. l.). Ke\u010f s kopan\u00edm na Korintskej \u0161iji za\u010dne v roku 67 n. l. r\u00edmsky cis\u00e1r Nero (37\u201368), umiera do roka od zah\u00e1jenia pr\u00e1c, a jeho n\u00e1stupca Galba (3 pr. n. l.\u201369 n. l.) u\u017e rad\u0161ej \u010falej nepokra\u010duje.<\/p>\n \t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Getty Images)<\/p>\n Na star\u00e9 kliatby Gr\u00e9ci nedbaj\u00fa a\u017e vo chv\u00edli, ke\u010f v roku 1830 z\u00edskaj\u00fa nez\u00e1vislos\u0165 od Osmanskej r\u00ed\u0161e. Len im e\u0161te tri desa\u0165ro\u010dia potrv\u00e1, ne\u017e sa do toho pustia. Projektovanie je zveren\u00e9 uhorsk\u00e9mu in\u017einierovi, rod\u00e1kovi z Ko\u0161\u00edc B\u00e9lovi Gersterovi (1850\u20131923), stava\u0165 sa za\u010d\u00edna 23. apr\u00edla 1882 a za 11 rokov sa moria nad Pelopon\u00e9zom kone\u010dne prepoja. Jedine\u010dn\u00e1 stavba s typicky strm\u00fdmi skaln\u00fdmi stenami, vysok\u00fdmi a\u017e 90 metrov, umo\u017e\u0148uje prejazd iba lodiam, ktor\u00e9 nedosahuj\u00fa ani \u0161\u00edrku 18 metrov.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 6. V z\u00e1ujme arm\u00e1dy<\/p>\n Skratka: Kielsky prieplav<\/p>\n Krajina: Nemecko<\/p>\n D\u013a\u017eka: 98 km<\/p>\n Autor: Heinrich Dahlstr\u00f6m<\/p>\n Rok sprev\u00e1dzkovania: 1895<\/p>\n Dosta\u0165 sa zo Severn\u00e9ho mora do Baltu, to e\u0161te na konci 19. storo\u010dia obn\u00e1\u0161a obch\u00e1dzku 450 kilometrov okolo Jutsk\u00e9ho polostrova, teda okolo cel\u00e9ho D\u00e1nska. Pritom z nemeck\u00e9ho Kielu na pobre\u017e\u00ed Baltu k pr\u00e1ve tak nemeck\u00e9mu \u00fastiu Labe do Severn\u00e9ho mora je to vlastne len k\u00fasok, no po pevnine. U\u017e na sklonku 18. storo\u010dia sa nemeck\u00e9 lode preto sna\u017eia prepl\u00e1va\u0165 riekou Eider. \u201eLen trojmetrov\u00e1 h\u013abka v\u00fdrazne obmedzuje pou\u017eitie v\u00e4\u010d\u0161\u00edch plavidiel,\u201c s\u0165a\u017euj\u00fa sa ov\u0161em majitelia lod\u00ed a obchodn\u00edci. Hlavn\u00fd z\u00e1ujem na skratke medzi morami nemaj\u00fa v\u0161ak ani tak oni, ako cis\u00e1rske vojnov\u00e9 n\u00e1morn\u00edctvo, pre ktor\u00e9 je krat\u0161ie spojenie medzi pobre\u017en\u00fdmi z\u00e1klad\u0148ami \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00e9.<\/p>\n \t \n\t\t\t\tZobrazi\u0165 gal\u00e9riu (9)\t\t\t<\/p>\n \t<\/a><\/p>\n \t\u00a0(Zdroj: Getty Images)<\/p>\n V j\u00fani 1887, na sklonku vl\u00e1dy cis\u00e1ra Viliama I. (1797\u20131888), sa za\u010d\u00edna stava\u0165 nov\u00fd kan\u00e1l pod\u013ea n\u00e1vrhov lodiara\u00a0Heinricha Dahlstr\u00f6ma (1840\u20131922). Osem rokov potrv\u00e1, ne\u017e 9000 robotn\u00edkov pr\u00e1cu dokon\u010d\u00ed, premiestnia pri tom \u00factyhodn\u00fdch 80 mili\u00f3nov kub\u00edkov zeminy. Prv\u00fdm plavidlom, ktor\u00e9 sp\u00f4sobilos\u0165 kan\u00e1la over\u00ed, sa u\u017e v apr\u00edli 1895 st\u00e1va 86 metrov dlh\u00e1 vojnov\u00e1 lo\u010f Jagd. Nov\u00fd cis\u00e1r Viliam II. (1859\u20131941) potom u\u017e m\u00f4\u017ee zl\u00edznu\u0165 smotanu a pr\u00eds\u0165 kan\u00e1l sl\u00e1vnostne otvori\u0165. \u201eUde\u013eujem mu meno Kan\u00e1l cis\u00e1ra Viliama,\u201c vyhlasuje na po\u010des\u0165 svojho dedka. Vodn\u00e1 cesta sa pred vypuknut\u00edm prvej svetovej vojny do\u010dk\u00e1 roz\u0161\u00edrenia aj pre nemeck\u00e9 bojov\u00e9 lode. Dnes je Kielsky prieplav jednou z najvy\u0165a\u017eenej\u0161\u00edch vodn\u00fdch ciest sveta a ka\u017edoro\u010dne ho vyu\u017eije vy\u0161e 50 000 lod\u00ed.<\/p>\n \u00a0<\/p>\n 7. Utopen\u00fd v mo\u010diaroch<\/p>\n Skratka: Panamsk\u00fd prieplav<\/p>\n Krajina: Panama<\/p>\n D\u013a\u017eka: 81 km<\/p>\n Autor: Ferdinand de Lesseps, John Stevens<\/p>\n Rok sprev\u00e1dzkovania: 1914<\/p>\n Prepojenie Atlantiku a Tich\u00e9ho oce\u00e1nu je snom moreplavcov u\u017e od d\u00f4b \u0161panielskych koloniz\u00e1torov. \u00dazka Panamsk\u00e1 \u0161ija sa k tak\u00e9mu z\u00e1meru priamo pon\u00faka. V pl\u00e1novan\u00ed sa anga\u017euj\u00fa Briti aj Ameri\u010dania, ale nakoniec s\u00fa ove\u013ea \u00faspe\u0161nej\u0161\u00ed Franc\u00fazi. \u201eM\u00e1me bohat\u00e9 sk\u00fasenosti zo stavby Suezsk\u00e9ho prieplavu,\u201c m\u00f4\u017eu sa opr\u00e1vnene chv\u00e1li\u0165. A predov\u0161etk\u00fdm maj\u00fa jeho autora, projektanta Ferdinanda de Lessepsa. Ten sa te\u0161\u00ed tak\u00e9mu re\u0161pektu, \u017ee jeho projekt schv\u00e1li aj medzin\u00e1rodn\u00fd kongres, usporiadan\u00fd v m\u00e1ji 1879 v Par\u00ed\u017ei. 1. janu\u00e1ra 1891 sa tak za\u010d\u00edna v Strednej Amerike stava\u0165.<\/p>\n
\n\t\t![\"Tis\u00edce](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Sankey.jpg\" "\\"Tis\u00edce")
\t\t\t<\/p>\n
\n\t\t![\"Tis\u00edce](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Bridgewater.jpg\" "\\"Tis\u00edce")
\t\t\t<\/p>\n
\n\t\t![\"](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Suezsky-prieplav.jpg\" "\\"Suezsk\u00fd")
\t\t\t<\/p>\n
\n\t\t![\"](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/zaujimavosti-den-Grecko-Europa.jpg\" "\\"Korintsk\u00fd")
\t\t\t<\/p>\n
\n\t\t![\"Tis\u00edce](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Kielsky-prieplav.jpg\" "\\"Tis\u00edce")
\t\t\t<\/p>\n
![\"](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Panamsky-prieplav-Panamsky-kanal.jpg\" "\\"Panamsk\u00fd")
\t\t\t<\/p>\n![\"Tis\u00edce](\"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/Tisice-mrtvych--miliony-ton.jpg\" "\\"Tis\u00edce")
\t\t\t<\/p>\n