{"id":58572,"date":"2026-05-01T13:47:08","date_gmt":"2026-05-01T13:47:08","guid":{"rendered":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/58572\/"},"modified":"2026-05-01T13:47:08","modified_gmt":"2026-05-01T13:47:08","slug":"oteplovanie-europy-asteorid-a-ubytok-lesov-5","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/58572\/","title":{"rendered":"Otep\u013eovanie Eur\u00f3py, asteorid a \u00fabytok lesov"},"content":{"rendered":"<p>Bratislava 1. m\u00e1ja (TASR) &#8211; Vo svete vedy sa po\u010das uplynul\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a objavilo viacero zauj\u00edmav\u00fdch spr\u00e1v. Eur\u00f3pa je najr\u00fdchlej\u0161ie sa otep\u013euj\u00facim kontinentom, po b\u00fdvalom talianskom p\u00e1pe\u017eovi Levovi XIII. pomenovali asteroid a zistenie, \u017ee \u00fabytok tropick\u00fdch lesov sa po rekordnom predch\u00e1dzaj\u00facom roku spomalil. TASR prin\u00e1\u0161a t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fd s\u00fahrn zauj\u00edmav\u00fdch udalost\u00ed a poznatkov z oblasti vedy, techniky a v\u00fdskumu.<\/p>\n<p>Eur\u00f3pa v roku 2025 za\u017eila historick\u00fa vlnu hor\u00fa\u010dav, najm\u00e4 v seversk\u00fdch krajin\u00e1ch, tie\u017e r\u00fdchle \u00fabytky \u013eadovcov a rekordne vysok\u00e9 teploty mor\u00ed, ke\u010f\u017ee r\u00fdchlo otep\u013euj\u00faci sa kontinent odol\u00e1va \u010doraz \u010dastej\u0161\u00edm klimatick\u00fdm extr\u00e9mom. Uk\u00e1zala to nov\u00e1 spr\u00e1va, ktor\u00fa v stredu zverejnili eur\u00f3pska slu\u017eba Copernicus a Svetov\u00e1 meteorologick\u00e1 organiz\u00e1cia (WMO).<\/p>\n<p>Spr\u00e1va s n\u00e1zvom Stav kl\u00edmy v Eur\u00f3pe prin\u00e1\u0161a viacer\u00e9 k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 zistenia. Najmenej 95 percent \u00fazemia star\u00e9ho kontinentu malo vlani nadpriemern\u00e9 teploty, pri\u010dom Brit\u00e1nia, N\u00f3rsko a Island zaznamenali najteplej\u0161\u00ed rok v hist\u00f3rii. \u201eOd roku 1980 sa Eur\u00f3pa otep\u013euje dvakr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ie ako je glob\u00e1lny priemer, \u010do z nej rob\u00ed najr\u00fdchlej\u0161ie sa otep\u013euj\u00faci kontinent na Zemi,\u201c uviedla gener\u00e1lna tajomn\u00ed\u010dka WMO Andrea Celeste Saulov\u00e1.<\/p>\n<p>Dodala, \u017ee vlny hor\u00fa\u010dav s\u00fa \u010dastej\u0161ie a intenz\u00edvnej\u0161ie a v roku 2025 zasiahli oblasti od Stredomoria a\u017e po Arkt\u00eddu. Subarktick\u00e1 \u0160kandin\u00e1via (F\u00ednsko, N\u00f3rsko, \u0160v\u00e9dsko) za\u017eila rekordn\u00fa trojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fa vlnu hor\u00fa\u010dav, pri\u010dom teploty v Arkt\u00edde dosiahli 30 stup\u0148ov Celzia.<\/p>\n<p>V Turecku teploty prv\u00fdkr\u00e1t dosiahli 50 stup\u0148ov Celzia a 85 percent obyvate\u013eov Gr\u00e9cka bolo vystaven\u00fdch extr\u00e9mnym hor\u00fa\u010dav\u00e1m okolo alebo nad 40 stup\u0148ov Celzia.<\/p>\n<p>Z\u00e1padn\u00fa a ju\u017en\u00fa Eur\u00f3pu su\u017eovali tri ve\u013ek\u00e9 vlny hor\u00fa\u010dav (v j\u00fani a auguste) a odborn\u00edci upozor\u0148uj\u00fa na mo\u017en\u00fd n\u00e1vrat fenom\u00e9nu El Nio, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee e\u0161te viac zv\u00fd\u0161i\u0165 glob\u00e1lne teploty.<\/p>\n<p>\u013dadovce v Eur\u00f3pe zase zaznamenali \u010dist\u00fa stratu hmoty, pri\u010dom Island mal druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00fabytok v hist\u00f3rii.<\/p>\n<p>Gr\u00f3nsky \u013eadov\u00fd \u0161t\u00edt stratil pribli\u017ene 139 mili\u00e1rd ton \u013eadu, \u010do pod\u013ea vedcov zodpoved\u00e1 \u00fabytku v objeme 100 olympijsk\u00fdch baz\u00e9nov ka\u017ed\u00fa hodinu. Glob\u00e1lnu hladinu mor\u00ed to zv\u00fd\u0161ilo o 0,4 milimetra.<\/p>\n<p>Snehov\u00e1 pokr\u00fdvka v Eur\u00f3pe bola pritom tretia najmen\u0161ia v hist\u00f3rii.<\/p>\n<p>Z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov sa tret\u00ed rok po sebe vyrobilo viac elektriny ako z fos\u00edlnych pal\u00edv (46,4 percenta), pri\u010dom sol\u00e1rna energia dosiahla rekordn\u00fdch 12,5 percenta.<\/p>\n<p>\u00daradn\u00edci E\u00da v\u0161ak varuj\u00fa, \u017ee prechod treba ur\u00fdchli\u0165 a odklon od fos\u00edlnych pal\u00edv e\u0161te zintenz\u00edvni\u0165.<\/p>\n<p>Teplota morskej hladiny bola rekordn\u00e1 \u0161tvrt\u00fd rok po sebe a 86 percent eur\u00f3pskych mor\u00ed za\u017eilo aspo\u0148 jeden de\u0148 silnej vlny hor\u00fa\u010dav.<\/p>\n<p>Tieto javy po\u0161kodzuj\u00fa biodiverzitu, napr\u00edklad morsk\u00fa tr\u00e1vu v Stredozemnom mori, ktor\u00e1 je citliv\u00e1 na vysok\u00e9 teploty a sl\u00fa\u017ei ako d\u00f4le\u017eit\u00e9 prostredie pre ryby.<\/p>\n<p>Po\u017eiare zni\u010dili rekordn\u00fa plochu viac ako jeden mili\u00f3n hekt\u00e1rov. V d\u00f4sledku b\u00farok a z\u00e1plav pri\u0161lo o \u017eivot najmenej 21 \u013eud\u00ed, pri\u010dom zasiahli aj \u010fal\u0161\u00edch pribli\u017ene 14.500, aj ke\u010f extr\u00e9mne zr\u00e1\u017eky boli menej rozsiahle ako v predch\u00e1dzaj\u00facich rokoch.<\/p>\n<p>Po b\u00fdvalom talianskom p\u00e1pe\u017eovi Levovi XIII. pomenovali asteroid, ozn\u00e1mil v stredu Vatik\u00e1n. Asteroid obieha okolo Slnka pod nov\u00fdm n\u00e1zvom Gioacchinopecci pod\u013ea Gioacchina Pecciho &#8211; p\u00e1pe\u017ea Leva XIII., ktor\u00fd bol na \u010dele katol\u00edckej cirkvi v rokoch 1878 a\u017e 1903.<\/p>\n<p>Lev XIII. nap\u00edsal prv\u00fa r\u00edmskokatol\u00edcku encykliku (p\u00e1pe\u017esk\u00fd list adresovan\u00fd v\u0161etk\u00fdm biskupom) a dodnes je zn\u00e1my ako \u201ep\u00e1pe\u017e robotn\u00edkov\u201c. Nazval ho tak aj s\u00fa\u010dasn\u00fd p\u00e1pe\u017e Lev XIV.<\/p>\n<p>Lev XIII. zalo\u017eil Vatik\u00e1nske observat\u00f3rium. Asteroid pomenovan\u00fd po \u0148om objavil litovsk\u00fd astron\u00f3m Kazimieras \u010cernis a astron\u00f3m Vatik\u00e1nskeho observat\u00f3ria Richard P. Boyle.<\/p>\n<p>Asteroidy v minulosti pomenovali u\u017e aj po p\u00e1pe\u017eovi Benediktovi XVI. (Ratzinger) a p\u00e1pe\u017eovi Gregorovi XIII.<\/p>\n<p>Tempo likvid\u00e1cie tropick\u00fdch lesov sa vlani po rekordn\u00fdch strat\u00e1ch v roku 2024 spomalilo, uk\u00e1zala v stredu v\u00fdro\u010dn\u00e1 spr\u00e1va In\u0161tit\u00fatu pre svetov\u00e9 zdroje (WRI) a Marylandskej univerzity.<\/p>\n<p>Svet pri\u0161iel minul\u00fd rok o 4,3 mili\u00f3na hekt\u00e1rov prim\u00e1rnych tropick\u00fdch lesov, \u010do je o 36 percent menej ako v roku 2024. Z\u00e1sluhu na tom m\u00e1 najm\u00e4 \u00fasilie braz\u00edlskeho prezidenta Luiza In\u00e1cia Lulu da Silvu obmedzi\u0165 odles\u0148ovanie.<\/p>\n<p>\u201eJe povzbudiv\u00e9, \u017ee ke\u010f sa probl\u00e9m zd\u00e1 by\u0165 rozsiahly, existuj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 z\u00e1sahy, ktor\u00e9 funguj\u00fa, a vid\u00edme to v d\u00e1tach,\u201c uviedla spoluriadite\u013eka medzin\u00e1rodnej ochran\u00e1rskej organiz\u00e1cie Global Forest Watch Elizabeth Goldmanov\u00e1. Navzdory tomu pod\u013ea nej krajiny odles\u0148uj\u00fa o 70 percent viac, ako by mali, aby splnili glob\u00e1lny z\u00e1v\u00e4zok z roku 2023.<\/p>\n<p>\u00dabytok lesov bol v minulom roku st\u00e1le zna\u010dn\u00fd a o 46 percent vy\u0161\u0161\u00ed ako pred desiatimi rokmi. Ide o plochu pribli\u017ene rovnako ve\u013ek\u00fa ako je rozloha D\u00e1nska, pri\u010dom ka\u017ed\u00fa min\u00fatu bola vyr\u00faban\u00e1 plocha rovnaj\u00faca sa pribli\u017ene 11 futbalov\u00fdm ihrisk\u00e1m. <\/p>\n<p>Odles\u0148ovanie sa okrem Braz\u00edlie spomalilo aj v Kolumbii \u010di Indon\u00e9zii. Naopak na vysok\u00fdch \u00farovniach ostalo v Bol\u00edvii, Kon\u017eskej demokratickej republike, Kamerune a Madagaskare. \u010cast\u00fdm d\u00f4vodom bola potreba vytvori\u0165 miesto pre pestovanie s\u00f3je \u010di chov dobytka.<\/p>\n<p>Za \u00fabytkom stoja aj rozsiahle lesn\u00e9 po\u017eiare sp\u00f4soben\u00e9 klimatick\u00fdmi zmenami. \u201eV posledn\u00fdch troch rokoch sp\u00e1lili po\u017eiare vy\u0161e dvakr\u00e1t to\u013eko stromov ako pred dvoma desa\u0165ro\u010diami,\u201c uviedla Goldmanov\u00e1. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Bratislava 1. m\u00e1ja (TASR) &#8211; Vo svete vedy sa po\u010das uplynul\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a objavilo viacero zauj\u00edmav\u00fdch spr\u00e1v. Eur\u00f3pa je&hellip;\n","protected":false},"author":2,"featured_media":58361,"comment_status":"","ping_status":"","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[3],"tags":[57,56,55,43,40,42,6852,1635,10885],"class_list":{"0":"post-58572","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-europa","8":"tag-eu","9":"tag-europa","10":"tag-europe","11":"tag-sk","12":"tag-slovak","13":"tag-slovencina","14":"tag-suhrn","15":"tag-tyzden","16":"tag-veda"},"share_on_mastodon":{"url":"https:\/\/pubeurope.com\/@sk\/116499634246076519","error":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/58572","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=58572"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/58572\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/58361"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=58572"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=58572"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.europesays.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=58572"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}